Komárňanský prielom
| Komárňanský prielom | |||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Maďarsko-česko-slovenská vojna | |||||||||||
 Československí legionári z Talianska, strážiaci most na Alžbetinom ostrove, Máj 1919 | |||||||||||
| |||||||||||
| Protivníci | |||||||||||
 Československo
|
 Maďarská demokratická republika Maďarská republika rád
| ||||||||||
| Velitelia | |||||||||||
| Mjr. Antonín Basl | nebolo jednotné velenie, skupina pod vedením agilných jednotlivcov | ||||||||||
| Sila | |||||||||||
| Zozačiatku 500 mužov neskôr prišlo ďalších 600 mužov. | 1400-2400 mužov | ||||||||||
| Straty | |||||||||||
| 15 mŕtvych, 25 ťažko a cez 20 ľahko zranených; 2 vojaci svojim zraneniam neskôr podľahli; 9 zajatých | 289-400 padlých, 360 nezvestných,11 zajatých | ||||||||||
Komárňanský prielom alebo bitka o Komárno bol ozbrojené stretnutie maďarsko-československej vojny v roku 1919. Bitka skončila porážkou maďarskej červenej armády.
Pozadie
[upraviť | upraviť zdroj]28. októbra 1918 vznikol samostatný československý štát. Súčasťou novovzniknutého štátu bolo aj územie Slovenska, dovtedajšieho Horného Uhorska, na ktoré si robilo nárok aj Maďarsko. Vzhľadom na to, že sa Maďarsko s týmto stavom nehodlalo zmieriť, museli orgány novovznikajúceho Československa nasadiť svoje vojská.
Obsadzovanie Slovenska prebiehalo od 2. novembra 1918 do 20. januára 1919. Jedným z obsadzovaných miest bolo aj Komárno, ležiace na hraniciach s Maďarskom. To bolo bez boja 9. januára 1919 obsadené legionárskym 39. streleckým plukom. Hranica Československa a Maďarska bol pri Komárne vedená umelo v strede toku rieky Dunaj, takže polovica mesta ležala na maďarskej (južnej) strane (dnešný Komárom) a druhá polovica severne od Dunaja (dnešné Komárno).
Pôvodne mal posádku v meste tvoriť celý pluk, ale nakoniec to bol len neúplný I. prápor, ktorému velil major Antonín Basl. Spočiatku bol v meste pokoj, ale 20. januára sa začal všeobecný týždenný štrajk prevažujúceho maďarského obyvateľstva. Išlo o prejav nesúhlasu s trvalým obsadením československým vojskom. 3. februára 1919 sa začal ďalší, dokonca štrnásťdňový štrajk. V uliciach sa objavovali protičeské letáky. Situácia sa prudko zhoršovala. Po vzniku Maďarskej republiky rád sa podľa slov majora Basla vyostrila natoľko, že prestrelky, prepady, chytanie agitátorov a šíriteľov falošných kolkov bolo na dennom poriadku. Za niektorými akciami stála vojenská posádka neďalekého maďarského mesta Új Szőny. Od polovice apríla sa začalo v meste hovoriť o pripravovanom maďarskom útoku.
Termín útoku bol stanovený na 1. mája 1919 . K útoku sa prihlásilo asi 1 000-2 000 dobrovoľníkov z radov organizovaného robotníctva, doplnených o približne 400 vojakov. Informácie o tom, že Maďari chystajú 1. mája 1919 útok, sa dostali aj k plukovníkovi Egidio Maccalusovi, veliteľovi jednotiek v úseku, ale ten im nevenoval žiadnu pozornosť.[1]
Bitka
[upraviť | upraviť zdroj]V noci na 1. mája 1919 ostreľovalo pod krytom hustej hmly maďarské delostrelectvo československé pozície. Pod ochranou delostreľby Maďari previezli cez Dunaj svoje jednotky. Nasledoval prepad hliadky na železničnom moste. Hliadku presila Maďarov rýchlo premohla a tak mohli útočníci postupovať ďalej do Komárna. Na stanici ale narazili odpor československých jednotiek. Čechoslováci sa bránili výraznej maďarskej presile. Major Basl požiadal o pomoc časť legionárskeho 34. streleckého pluku v Nových Zámkoch. Tá prišla v skorých ranných hodinách.
O 6 hodine zahájil Basl protiútok, ktorým zahnal väčšinu Maďarov na ústup. Časť sa ich síce pokúsila útok zadržať, ale bola porazená. Maďari boli zahnaní na Alžbetin ostrov.[2]
Následky
[upraviť | upraviť zdroj]Úspech značne morálne posilnil československé jednotky na Slovensku. V maďarskom velení naopak prehra vyvolala veľké rozhorčenie.
V správe vrchného velenia maďarskej červenej armády bolo napísané na adresu organizátorov akcie: „Vykonali akciu, ktorá mala za cieľ obsadenie mesta. Skončila však úplnou porážkou a veľkým krviprelievaním. Akcia prebehla pod vedením nezodpovedných jednotlivcov, bezduchých agitátorov, bez odbornej prípravy…, keď videli smutné následky, zbabelo utiekli.“ [3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Komáromi véres május 1.: „Magyar hősök, eljöttünk leróni az adósságunkat...“ [online]. Komáromi véres május 1.: „Magyar hősök, eljöttünk leróni az adósságunkat...“ | hírek.sk, [cit. 2023-01-14]. Dostupné online. (po maďarsky)
- ↑ Prvý máj 1919: Krvavý utorok v Komárne [online]. Pravda.sk, 2019-05-01, [cit. 2023-01-14]. Dostupné online.
- ↑ V těžkých dobách (10/20) [online]. Valka.cz, [cit. 2023-01-14]. Dostupné online. (po česky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- K desátému výročí bojů na Slovensku : Bitva u Komárna. [s.l.] : [s.n.], 1929.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva o Komárno (1919) na českej Wikipédii.