Konrád II. (Čechy)
| Konrád II. Oto | |
| české knieža | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Přemyslovci |
| Panovanie | 1189 – 1191 |
| Predchodca | Bedřich |
| Nástupca | Václav II. |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | Konrád |
| Narodenie | medzi 1136 a 1141 Znojmo |
| Úmrtie | 9. september 1191 Neapol |
| Pochovanie | Praha |
| Rodina | |
| Manželka |
Helicha z Wittelsbachu (pred 1176 – 1191) |
| Otec | Konrád II. Znojemský |
| Matka | Mária Srbská |
| Odkazy | |
 | Konrád II. (multimediálne súbory na commons) |
Konrád II. Oto (* medzi 1136 a 1141, Znojmo – † 9. september 1191, pri Neapole) bol moravským údelným (1182 – 1189) a českým kniežaťom (krátko v 1182 a od 1189) z rodu Přemyslovcov.
Údelné a české knieža
[upraviť | upraviť zdroj]Syn Konráda II. (vnuka kniežaťa Konráda I. Brnianskeho) a Márie, dcéry Štefana I. Srbského, bol najvýznamnejším z přemyslovských moravských údelných kniežat. Pôvodne sa volal Konrád, druhé meno dostal počas pobytu v cudzine. Po smrti svojho otca po roku 1161 dostal okolie Znojma, roku 1173 okolie Brna a v roku 1179 okolie Olomouca, čím sa fakticky stal pánom celej Moravy.
V roku 1173 podporoval Soběslava II. a v roku 1178 Bedřicha k získaniu kniežacieho stolca. Bol mužom mimoriadne ctižiadostivým, energickým, schopným, ale tiež mimoriadne vzdelaným, čo veľmi imponovalo jeho súčasníkom doma i v cudzine. Súčasne sa však musel prispôsobovať neurovnaným pomerom poslednej štvrtiny 12. storočia.
Po vypudení neobľúbeného Bedřicha v r. 1182 bol Konrád zvolený za české knieža, ale na zásah rímskeho cisára Fridricha I. Barbarossu sa musel vzápätí tohto titulu vzdať. Ako náhrada mu bol ponúknutý titul prvého moravského markgrófa. Morava v tom čase bola uvoľnená z moci českého kniežaťa a dostala sa do priamej podriadenosti ríšskeho cisára. Po smrti kniežaťa Bedřicha sa v r. 1189 stal českým kniežaťom.
Konrádov štatút
[upraviť | upraviť zdroj]Hneď po nástupe na kniežací stolec usporiadal v Prahe kolokvium všetkých Čechov. Ešte v tom istom roku sa v Sadskej na jeho podnet zišla spoločnosť vysokých svetských i cirkevných hodnostárov, ktorým Konrád Oto predložil svoj návrh prvého písaného zákonníka. Do histórie vošiel ako Konrádov štatút a jeho hlavným cieľom bolo potvrdenie dedičného prechodu vlastníckych práv k majetku. V roku 1190 sa Konrád Oto zúčastnil rímskej jazdy cisára Henricha VI. a o rok na to sa ako prvý český panovník zúčastnil v bazilike sv. Petra cisárskej korunovácie. Vzápätí po jeho boku sa zúčastnil bitky pri Neapole. Táto bitka sa mu stala osudnou. Počas obliehania mesta vypukol v cisárskom vojsku mor, ktorému padlo za obeť mnoho bojovníkov, medzi nimi i samotný Konrád. Bol pochovaný v benediktínskom kláštore Monte Cassino. Neskôr boli jeho ostatky prenesené do Čiech.
Hodnotenie Konrádovej vlády
[upraviť | upraviť zdroj]Konrád II. Oto patril akiste k najvýznamnejším predstaviteľom přemyslovského rodu. Jeho zásluhou došlo k zjednoteniu a upevneniu jednoty českého štátu v dobe európskeho rozmachu štaufovskej dynastie.
Rodinné pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Konrád II. Oto sa pred r. 1176 sa oženil s Helichou (* 1160?, † 13. august 1198), dcérou grófa Otta Wittelsbašského. Ich manželstvo ostalo bezdetné.
- †
Genealógia
[upraviť | upraviť zdroj]| Litold Znojemský † 15. marec 1112 |
Ida Babenberská | Uroš I. Biely † asi 1145 |
? | ||||||||||
| Konrád II. Znojemský † po 1161 |
Mária Srbská † po 1189 |
||||||||||||
| Hellicha z Wittelsbachu † 13. august po 1198 OO pred 1176 |
Konrád II. Oto * medzi 1136 – 1141/2 † 9. september 1191 |
|||||||||
Panovnícke pomery
[upraviť | upraviť zdroj]
Konrád II.
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Bedřich |
České knieža 1189 – 1191 |
Nástupca Václav II. |