Kopec (vrch v Skorušinských vrchoch)
| Kopec | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský kraj |
| Okresy | Tvrdošín, Dolný Kubín |
| Obce | Krivá, Oravský Biely Potok |
| Pohorie | Skorušinské vrchy |
| Podcelok | Kopec |
| Povodia | Orava, Váh |
| Nadmorská výška | 1 251,3[1] m n. m. |
| Súradnice | 49°14′37″S 19°32′51″V / 49,2435°S 19,5476°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Malého Borového
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Kopec | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kopec (1 251,3 m n. m.[2]) je druhý najvyšší vrch v Skorušinských vrchoch. Leží nad obcou Huty, približne 9 km južne od Tvrdošína.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Masív leží v západnej časti pohoria, v centrálnej časti geomorfologického podcelku Kopec.[4] Vrch leží v Žilinskom kraji, na rozhraní okresov Tvrdošín a Dolný Kubín a zasahuje na katastrálne územie obce Krivá a Oravský Biely Potok.[5] Najbližšími sídlami sú na juhozápadnom úpätí situované Malé Borové a na juhovýchodnom ležiace Huty, východne leží Zuberec, severným smerom Oravský Biely Potok a západným obec Chlebnice.[3] Vrchom zároveň prechádza hranica medzi Oravou a Liptovom. Najľahší výstup na Kopec je z obce Malé Borové, ktoré leží cca 2 km juhozápadným smerom.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Kopec je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od Mnícha (1 110 m n. m.) juhozápadným smerom na Blato (1 138 m n. m.). Západným smerom susedí Turínok (1 004 m n. m.) a Blato (1 138 m n. m.), južným Ostrý vrch (1 128 m n. m.) a Holica (1 340 m n. m.), východným Prípor (1 003 m n. m.) a Machy (1 202 m n. m.) a Bane (943 m n. m.).[6] Severovýchodné svahy odvodňujú prítoky Studeného potoka a západné Krivský potok v povodí rieky Orava, voda z južných svahov smeruje Kvačiankou do Váhu.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol Kopca pokrýva súvislý les, ktorý neponúka rozhľad. Na svahoch sú však lokality s riedkou, nesúvislou vegetáciou, odkiaľ je obmedzený výhľad na okolité vrchy Skorušinských vrchov, no tiež Chočské vrchy, Západné a Nízke Tatry, Oravské Beskydy, Oravskú Maguru, Malú i Veľkú Fatru.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červenej značke hlavným hrebeňom:
- od severu z Oravského Bieleho Potoka cez vrch Mních
- od juhozápadu z Malého Borového
- po
modrej značke:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 111 Chočské vrchy – vodná nádrž Liptovská Mara (7. vydanie; 2021) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-11]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 15.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-22]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-22]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-03-22]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-21]. Dostupné online.