Turínok
| Turínok | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Dolný Kubín |
| Obce | Chlebnice, Krivá, Dlhá nad Oravou |
| Pohorie | Skorušinské vrchy |
| Podcelok | Kopec |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 1 003,6[1] m n. m. |
| Súradnice | 49°15′04″S 19°30′50″V / 49,2511°S 19,5139°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Krivej |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Turínok[2] (1 003,6 m n. m.[3][4]) je vrch v Skorušinských vrchoch, krajinnom celku Podhôľno-magurskej oblasti.[5] Leží nad Krivou, približne 8 km južne od Tvrdošína.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v juhozápadnej časti Skorušinských vrchov, v geomorfologickom podcelku Kopec.[5] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Dolný Kubín a zasahuje na katastrálne územie obcí Chlebnice, Dlhá nad Oravou a Krivá.[2] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situované Malé Borové a Huty, východne sa nachádza Zuberec, severovýchodne Oravský Biely Potok, severozápadne Krivá, západne Dlhá nad Oravou a juhozápadne Chlebnice.[6][3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Turínok leží v strednej časti podcelku Kopec, v hrebeni vedúcom od vrchu Blato (1 138 m n. m.) na Lysec (945 m n. m.). Severne sa nachádza vrch Grapy (804 m n. m.), Blatnický vrch (831 m n. m.) a Bane (943 m n. m.), východne Javorková (1 141 m n. m.), Mních (1 110 m n. m.), Machy (1 202 m n. m.) a Kopec (1 251 m n. m.), južne Holica (1 340 m n. m.), Ostrý vrch (1 128 m n. m.), Blato (1 138 m n. m.), Súšava (1 077 m n. m.), Diel (1 051 m n. m.) a Ostrý vrch (877 m n. m.) a západne Veľký Choč (1 611 m n. m.), Ďavčovka (816 m n. m.), Jastrabie (824 m n. m.), Kálaný (853 m n. m.), Lysec (945 m n. m.), Čistý grúň (1 082 m n. m.) a Bučina (894 m n. m.).[3][6] Oblasť patrí do povodia Oravy, kde vodu z východnej a severnej časti odvádza Krivský potok a zo západnej potok Ráztoky.[3] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholovú časť pokrýva riedky porast[7], ktorý poskytuje obmedzený rozhľad. Z vhodných častí je vidieť okolité vrcholy Skorušinských vrchov, no tiež Oravskú vrchovinu, Oravské Beskydy, Oravskú Maguru, Malú Fatru a Chočské vrchy.[8]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolia.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 111 Chočské vrchy – vodná nádrž Liptovská Mara (7. vydanie; 2021) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-11]. Dostupné online.
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-10-20]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c d e f g Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-10-20]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 15.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-10-20]. Dostupné online.
- ↑ a b Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-10-20]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-10-20]. Dostupné online.