Korkovník amurský
Korkovník amurský | |
Korkovník amurský; polozrelé plody (september) | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Phellodendron amurense | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Korkovník amurský[1][2] (lat. Phellodendron amurense)[3] je opadavý strom z rodu korkovník (Phellodendron)[4] z čeľade rutovité (Rutaceae).[5] Grécke phellos (korok) a dendron (strom) ako rodové meno bolo navrhnuté práve pre korkovník amurský. Aj druhové meno je výstižné; korkovník amurský skutočne pochádza z Amurskej oblasti, z Mandžuska a priľahlých oblastí severnej Číny. Z východnej Ázie pochádzajú aj ostatné druhy rodu Phellodendron.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Korkovník amurský je široko rozložitý strom, vysoký až 15 m. Vyznačuje sa krátkym kmeňom a širokou, rozvetvenou korunou. Druh je charakteristický svojou kôrou, ktorá je za mlada striebro šedá. Neskôr sa mení na sivohnedú, silnú a korkovitú borku, ktorá je rozbrázdená do hrebeňov.[2][6]
Nepárno perovito zložený list je až 35 cm dlhý, s 5 až 13 kopijovitými lístkami. Lístky sú na líci lesklé sýte zelené a lysé a na rube modrozelené, s chĺpkami na báze stredného rebra. Listy na jeseň veľmi skoro zožltnú a po rozdrvení veľmi zapáchajú. Púčiky na konárikoch sú obklopené listovou jazvou.[2][6]
Kvety korkovníka amurského sú funkčne jednopohlavné (majú vyvinuté tyčinky i piestiky, ale fungujú buď len tyčinky, alebo len piestik) a stromy sú teda dvojdomé. Veľmi malé samčie i samičie kvety sa objavujú uprostred leta, najčastejšie v júni. Kvety sú nápadne žltozelené a drobné, ale tvoria veľa koncových súkvetí. Plodmi sú čierne, silno aromatické, asi 1 cm veľké kôstkovice, ktoré dozrievajú v októbri a zostávajú dlho na strome.[2][6]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Druh je pôvodný v severovýchodnej Ázii (Mandžusko), vo východnej Číne, Kórei, Japonsku, na ruskom Ďalekom východe a v Taiwane.[6]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Korkovník amurský vo svojom pôvodnom areáli rastie v horách. Preferuje miesta blízko potokov. Darí sa mu na vlhších hlbších pôdach s dostatkom priestoru. V kultúre sa rozmnožujú takmer výhradne semenami, výnimočne aj koreňovými odrezkami.[2][6]
Význam a využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Korkovník amurský sa bežne využíva v čínskom bylinárstve, kde sa považuje za jednu z 50 základných bylín. Z kôry sa získava horký liek, ktorý pôsobí močopudne a požíva sa aj ako detoxikant pri otravách. Mal by sa však užívať len pod odborným dohľadom a nie počas tehotenstva. Nedávne výskumy ukázali, že rastlina je účinná aj pri liečbe zápalu mozgových blán a pri zápale očných spojiviek.[7] Berberín, prírodný alkaloid získavaný z kôry korkovníka, preukázal protinádorové aktivity v procese vzniku a vývinu zhubného nádoru.[8]
Drevo korkovníka amurského je ťažké, tvrdé a s hustou štruktúrou. Používa sa na výrobu nábytku. Z jeho vnútornej kôry sa získava žlté farbivo. Olej vyrobený z jeho semien sa dá použiť na ničenie škodlivého hmyzu.[7] Z drviny jeho kôry sa lisovali zátky.[2]
Korkovník je dekoratívny strom vhodný pre záhradnú architektúru veľkých plôch a parkov. Jeho kvety poskytujú v júni dobrú medonosnú pastvu včelám.[2]
Hrozby a choroby
[upraviť | upraviť zdroj]Korkovník amurský napadá voška maková (Aphis fabae).[9] Je veľká asi 2 až 3 mm, matne čierna s dvojitým radom bielych voskových škvŕn. Na hostiteľskej rastline žijú vošky často v symbióze s mravcami.[10]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Korkovník amurský; otvárajúce sa púčiky (apríl)
-
Korkovník amurský; pučiace listy a kvety (apríl)
-
Korkovník amurský; pučiace listy a kvety (apríl)
-
Korkovník amurský; nezrelé plody (jún)
-
Korkovník amurský; nezrelé plody (júl)
-
Korkovník amurský; zrelé plody (október)
-
Korkovník amurský; list (leto)
-
Korkovník amurský; list (jeseň)
-
Korkovník amurský; kmeň stromu
-
Korkovník amurský; detail kôry
-
Korkovník amurský; skupina stromov (jeseň)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 202.
- ↑ a b c d e f g h Stromy a kry. Praha : Artia, 1984. ISBN 80-07-00402-5.
- ↑ Phellodendron amurense [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-24]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Phellodendron [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-24]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Rutaceae [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-24]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c d e Věra Dorušková. PHELLODENDRON AMURENSE Rupr. – korkovník amurský [online]. BOTANY.CZ, 2007-10-30, [cit. 2021-11-30]. Dostupné online. (česky)
- ↑ a b Phellodendron amurense [online]. Plants for a Future, [cit. 2022-04-23]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Eva Petrovova. Antiagngiogenic potential of Phellodendron amurense bark extract observed on chorioallantoic membrane [online]. University of Veterinary Medicine and Pharmacy in Košice, September 2015, [cit. 2022-04-23]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Aphis fabae [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-23]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Aphis fabae, bean aphid, black bean aphid [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2022-02-09, [cit. 2022-04-23]. Dostupné online. (anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korkovník amurský
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Korkovník amurský