Korunovácia Panny Márie so štyrmi svätými
| Korunovácia Panny Márie so štyrmi svätými | |
| |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Autor | Sandro Botticelli |
| Rok | okolo 1490 |
| Technika | tempera na dreve |
| Rozmery | 378 × 258 cm |
| Galéria | Galleria degli Uffizi, Florencia |
Korunovácia Panny Márie so štyrmi svätými (tal. Incoronazione della Vergine con quattro santi) je názov obrazu namaľovaného talianskym renesančným umelcom Sandrom Botticellim.
Dielo radiace sa k najvýznamnejším Botticelliho prácam neskorého obdobia vzniklo na objednávku florentského cechu zlatníkov pre kaplnku Baziliky San Marco, zasvätenú patrónovi tohto cechu, svätému Eligiovi.
Kompozícia a ikonografia
[upraviť | upraviť zdroj]Úplný názov obrazu Korunovácia Panny Márie so svätými Jánom Evanjelistom, Augustínom, Hieronýmom a Eligiom (Incoronazione della Vergine con i santi Giovanni Evangelista, Agostino, Girolamo ed Eligio) vychádza z postáv svätcov zachytených na obraze.
Kompozične je dielo rozvrhnuté do dvoch rovín - nebeskej a pozemskej. Na nebeskej sfére sa odohráva ústredný motív diela - korunovácia Panny Márie Bohom Otcom. Ľavou rukou kladie na hlavu kľaňajúcej sa Ježišovej matky korunu, pričom jej pravou rukou žehná. Scénu sleduje zástup cherubínov zoradených v polkruhu nad oboma postavami a zbor anjelov tancujúcich v kruhu pod nimi. Postava anjela zobrazeného medzi Pannou Máriou a Bohom a namaľovaného za dopadajúcimi zlatými slnečnými lúčmi ja dôkazom umelcovho majstrovstva pri zachytení priestorovej hĺbky.
Aktu korunovácie sú prítomní štyria svätci, pričom prítomnosť prinajmenšom dvoch z nich - svätého Jána Evanjelistu a svätého Eligia - nie je náhodná. Svätý Eligius bol patrónom zlatníkov, ktorí si dali obraz namaľovať, a svätý Ján Evanjelista bol o. i. ochrancom cechu obchodníkov s hodvábom (Arte della Seta), do ktorého patrili viaceré remeselné cechy vrátane zlatníkov. Obaja svätci spolu so svätým Augustínom a svätým Hieronymom sledujú nebeské predstavenie na zemi, na pozadí otvorenej krajiny tvorenej skaliskami a rozľahlým jazerom. Umelec v každej z postáv zachytil jej reakciu na udalosť. Kým Ján a Hieroným pohľadmi upretými k nebesiam sú na nej účastní, Augustín a Eligius si zrejme ani neuvedomujú čo sa okolo nich deje.
Symbolický odkaz
[upraviť | upraviť zdroj]Dielo v sebe skrýva istú symboliku. Predovšetkým je to symbolika politická. Botticelli, veľký priaznivec rodu Mediciovcov, vo viacerých svojich dielach oslávil túto florentskú vládnucu dynastiu. Rodový symbol - ruže (osobný symbol Lorenza de' Medici) - rozhadzujú cherubíní po zlatej oblohe. Druhou je symbolika religiózna - pápeža ako najvyššieho predstaviteľa katolicizmu symbolizuje tiara na hlave Boha Otca. Obraz vznikol v období, pre Florenciu ťažkého obdobia, kedy moc Mediciovcov upadala (po Lorenzovej smrti († 1492) museli o dva roky nato, za vlády jeho syna Pierra, dokonca z mesta utiecť) a tak ruže a tiara mali symbolizovať túžbu nastolenia poriadku a blahobytu a návrat k tradičným hodnotám života a kresťanstva.
Obraz podstúpil koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia náročnú reštauráciu, ktorá znamenala záchranu takmer zničeného diela. V priebehu rokov totiž z obrazu začala odpadávať farba a hrozilo, že ostane iba holý podklad. Náročným reštaurátorským postupom sa podarilo dielo zachrániť. Úspešnosť procesu záchrany tohto diela ako aj prezentácia aplikovaných reštauračných metód boli ocenené na umeleckej výstave vo Florencii v roku 1990.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj] |
Prehľadný zoznam obrazov Botticelliho pozri Zoznam Botticelliho diel |
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korunovácia Panny Márie so štyrmi svätými
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- B. Deimlingová, Sandro Botticelli, Taschen/Nakladateľstvo Slovart, 2004, ISBN 80-7209-515-3
- B. Wadiová, Botticelli, Odeon, Praha, 1971