Preskočiť na obsah

Sandro Botticelli

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sandro Botticelli
taliansky maliar
Sandro Botticelli, Klaňanie troch kráľov, okolo 1475, tempera na dreve, Galleria degli Uffizi, Florencia, detail s umelcovým autoportrétom
Sandro Botticelli, Klaňanie troch kráľov, okolo 1475, tempera na dreve, Galleria degli Uffizi, Florencia, detail s umelcovým autoportrétom
Narodenie1445
Florencia, Florentská republika
Úmrtie17. máj 1510
Florencia, Florentská republika
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Sandro Botticelli

Sandro Botticelli, vl. menom Alessandro di Mariano di Vanni Filipepi (* 1445, Florencia, Florentská republika – † 17. máj 1510, Florencia) bol taliansky maliar, jeden z vrcholných predstaviteľov renesančného výtvarného umenia.

Život a dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Umelec, ktorého meno nechýba ani v tom najstručnejšom prehľade svetových maliarov, sa narodil v roku 1444 alebo 1445 vo Florencii v čase, ktorý znamenal vzostup mesta k vrcholnej sláve a pozícii kultúrneho centra Talianska. Mestu vládol bohatý rod Mediciovcov, ktorý patril neskôr k Botticelliho najnadšenejším mecenášom.

Pochádzal z rodiny miestneho garbiara. Krstné meno Alessandro sa časom skrátilo na Sandro zatiaľčo meno Botticelli (t. j. Súdoček) bolo prezývkou jeho brata Giovanniho. Takmer celý život (okrem krátkych umeleckých zastavení v iných mestách) prežil v rodnom meste.

Pôvodne sa vyučil za zlatníka. O jeho umeleckých začiatkoch je málo poznatkov, no s určitosťou možno povedať, že v Botticelliho ranej tvorbe sa prejavil vplyv Filippa Lippiho, jedného z najznámejších florentských maliarov 15. storočia, ktorého žiakom sa stal ako osemnásťročný. Z obdobia asi päťročného učenia pochádza jedna z najstarších Botticelliho prác Klaňanie troch kráľov (medzi rokmi 1465 – 1467).

Rané obdobie

[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku 1467 ukončil Botticelli učenie a okolo roku 1470 si vo Florencii založil vlastnú umeleckú dielňu. Takmer až do konca storočia patrila Botticelliho dielňa k veľmi významným vo Florencii a svojimi početnými objednávkami plnila súkromné i verejné budovy. Ako zaujímavosť vyznieva fakt, že jedným z Botticelliho žiakov sa krátko po otvorení dielne stal syn jeho niekdajšieho učiteľa Filippino Lippi.

V roku 1474 prebehlo jeho prvé umelecké pôsobenie mimo Florenciu; v januári odišiel do Pisy, kde v Katedrále Santa Maria Assunta namaľoval fresku (v roku 1583 bola zničená).

Z nasledujúceho roku pochádza Botticelliho zrejme najslávnejšie dielo z raného obdobia – obraz Klaňanie troch kráľov – určený pre kaplnku v Bazilike Santa Maria Novella.

Zrelý umelec

[upraviť | upraviť zdroj]

Do rokov 1480 – 1481 možno klásť začiatok Botticelliho výtvarných prác ako zrelého umelca. Vtedy vznikol jeho pravdepodobne najslávnejší obraz s motívom Panny Márie, Madona s Dieťaťom a piatimi anjelmi. Ako známy umelec bol zahrňovaný množstvom objednávok, čoraz častejšie pritom išlo o zákazníkov mimo Florenciu. Najvýznamnejšia z objednávok prišla v roku 1481, kedy bol na požiadanie pápeža Sixta IV. povolaný do Ríma. Tu mal spolu s maliarmi Domenicom Ghirlandaiom, Cosimom Rossellim, Lucom Signorellim a Pietrom Peruginom freskami vyzdobiť steny pápežskej kaplnky.

Vzbura proti Mojžišovým zákonom, 1481 – 1482, freska, Sixtínska kaplnka, Vatikán
Kristovo pokúšanie, 1481, freska, Sixtínska kaplnka, Vatikán

Zásluhou spomínaných umelcov tu v období júla 1481 až mája 1482 vznikla fresková nástenná výzdoba dodnes uchvacujúca návštevníkov kaplnky. Obrazový program obsahuje cyklus biblických scén zo Starého i Nového zákona. Botticelli vytvoril tri fresky: Výjavy z Mojžišovho života, Kristovo pokúšanie, Vzbura proti Mojžišovým zákonom a sériu pápežských portrétov.

Rímsky pobyt trval do jari roku 1482. Po návrate do Florencie začalo pre umelca veľmi významné obdobie vzťahu s vládnucim florentským rodom Mediciovcov. Počas nasledujúcich desiatich rokov vytvoril viacero mytologických a alegorických obrazov, ktoré dnes tvoria kolekciu jeho najslávnejších diel. Z tohto obdobia pochádza jedno z nich, Primavera jedno z najznámejších, ale tiež najzáhadnejších a najdiskutovanejších umelcových diel. K ďalším prácam z tohto obdobia patria Pallas a kentaur, Venuša a Mars a Zrodenie Venuše.

Osemdesiate roky 15. storočia boli obdobím vzniku umelcových najkrajších oltárnych obrazov. Ešte počas rímskeho pôsobenia vznikol ďalší obraz s námetom klaňania troch kráľov (jeden z celkovo piatich autorových obrazov s touto tematikou). Do tohto obdobia spadá vznik ďalších významných diel s náboženskou tematikou; viacero Madon (napr. Madona s Dieťaťom a šiestimi anjelmi, Madona s Dieťaťom navštívená štyrmi anjelmi a šiestimi svätými, Madona na tróne medzi sv. Jánom Krstiteľom a sv. Jánom Evanjelistom, Zvestovanie), ktoré vznikali na objednávku bohatých mecenášov.

Neskoré umelecké obdobie

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok Botticeliho neskorého umeleckého obdobia vymedzuje obraz Korunovácia Panny Márie so štyrmi svätými, ktorý vznikol okolo roku 1490. Po ňom nasledoval rad portrétov Panny Márie s Ježišom a anjelmi. Významnú skupinu umelcových diel predstavujú maľby s tematikou snímania Ježiša z kríža (Piety), napr. Plač nad mŕtvym Kristom (okolo roku 1490) či Oplakávanie Krista (okolo roku 1495).

Záver Botticelliho života spadá do obdobia kedy sa nielen vo Florencii stupňovali apokalyptické vízie o blížiacich sa posledných dňoch sveta. Vízie a z nich vyplývajúci strach medzi obyvateľmi stali sa živnou pôdou kazateľov, vyzývajúcich na očisťovanie sa od hriechov, márnivosti a prepychu a pripravujúcich sa na príchod tzv. Božieho štátu. Medzi najznámejších vizionárov a horlivých kazateľov patril dominikánsky mních Girolamo Savonarola, ktorý v mene príprav na nový svetský poriadok vyzýval na ničenie materiálnych prejavov: drahých šiat, nábytku či umeleckých predmetov. Jeho vplyv na obyčajných ľudí bol taký veľký, že mnohí jeho plamenným apelom podľahli. Traduje sa, že i Botticelli (silne veriaci človek), zasiahnutý neúmerným prílivom emócií, spálil niekoľko svojich obrazov, ktoré nepovažoval za duchovne bezchybné.

Mystické narodenie, okolo 1500, tempera na plátne, Národná galéria, Londýn

Náboženský fanatizmus sprevádzali vo Florencii i politické nepokoje, ktoré vyústili vo vyhnanie Mediciovcov z mesta.

Udalosti uvedeného obdobia zanechali odraz i v dielach viacerých umelcov, Botticelliho nevynímajúc. Z obdobia okolo roku 1500 pochádza jeho slávne Mystické narodenie (jediný datovaný a signovaný Botticelliho obraz), v ktorého záhlaví zanechal nápis v gréčtine považovaný za priamy doklad umelcovej reakcie na strasti tejto doby: „Ja, Sandro, som namaľoval tento obraz koncom roku 1500 za pohrôm pre Taliansko v polovici času po čase zhodnom s jedenástou kapitolou svätého Jána, za druhej biedy v Apokalypse, pri oslobodení od diabla na tri a pol roka. Bude potom v dvanástej kapitole spútaný a uvidíme ho, ako je zvrhnutý ako na tomto obraze“.

Nasledujúcich desať rokov, posledných v umelcovom živote, je po umeleckej stránke charakteristických duševným nepokojom. K tomu sa pridružili i choroby a slabosť. V máji roku 1510 zomrel a bol pochovaný na cintoríne neďaleko dnešného Kostola Ognissanti.

Súkromný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Sandro Botticelli sa nikdy neoženil. Predpokladá sa, že mal veľmi blízky vzťah so ženou menom Simonetta Vespucci, ktorá mu pravdepodobne slúžila ako model obrazu Zrodenie Venuše.

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
Peklo. Spev XXXI, Obri, 1480 – 1490, ilustrácia k Danteho Božskej komédii

Sandro Botticelli spolu s Pierom della Francescom, podľa názoru znalcov umenia, zosobňuje samotnú podstatu renesancie. Botticelli bol prvý veľký renesančný umelec, ktorý naplno využil antickú mytológiu nielen ako námet – Zrodenie Venuše, Venuša bola bohyňa lásky Primavera – ale aj na to, aby jeho dielu dodala duchovný obsah. V jeho plavých dievčinách a bohyniach je odvážny závan pohanstva, bezstarostnosti ale aj odvážnej a gracióznej zmyselnosti. Botticelli však bol aj plodný autor obrazov s náboženskou tematikou.

Jeho pozornosť sa zameriavala hlavne na vyjadrenie emócií, krásy a pôvabu postáv. Tváram dával často snivý až melancholický výraz. Vynikajúco znázorňoval pohyb v každom detaile. Používal precízne línie. Bol jedných z vzorov neskorších manieristov. Nejavil záujem o problémy perspektívy a anatómie postáv. Jeho pomerne svetlá paleta zabraňuje hre svetla a tieňa. Takmer ignoruje krajinu – považuje ju len za doplnok v celkovej kompozícii.

Najväčšiu zbierku Botticelliho obrazov vlastní florentská obrazáreň Uffizi.

Botticeliho kresby

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem maliarskych prác zanechal Botticelli i niekoľko kresieb vo forme štúdií, svedčiacich o vysokej kvalite maliarových schopností. Je známe, že umelec zostavil zbierku kresieb svojich kompozícií a postáv, aby mal zásobu motívov pre neskoršie obrazové výtvory.

Medzi rokmi 1480 – 1500 vytvoril Botticelli cyklus kresieb – ilustrácií Danteho Božskej komédie. Kresby však ostali nedokončené a niektoré sa časom stratili.

Galéria diel

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • B. Deimlingová, Sandro Botticelli, Taschen/Nakladateľstvo Slovart, 2004, ISBN 80-7209-515-3
  • B. Wadiová, Botticelli, Odeon, Praha, 1971
  • R. C. Wirtz, Florencia, Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-873-6
  • M. Levey, Stručné dejiny maliarstva, Tatran, Bratislava, 1972
  • P. Johnson, Renesancia, Slovart, Bratislava, 2002, ISBN 80-7145-681-0
  • P. Burke, Italská renesance, Mladá fronta, Praha, 1996, ISBN 80-204-0589-5

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sandro_Botticelli&oldid=7852294“