Kostol Matky Božej pred Týnom

Kostol Matky Božej pred Týnom

Kostol Matky Božej pred Týnom (ľudovo Týnsky chrám alebo kostol Panny Márie pred Týnom), zapísaný ako národná kultúrna pamiatka, sa nachádza na Staromestskom námestí v starej časti Prahy 1. Výstavba tohto kostola začala v polovici 14. storočia a prebiehala až do 16. storočia. Táto gotická stavba je považovaná za jeden z najvýznamnejších pražských kostolov. Dnes je predná časť kostola aj s portálom obstavaná dvoma presunutými domami, jedným z nich je Týnska škola.

História

Týnsky kostol v minulosti

V priebehu 12. storočia začína rásť Staré Mesto a na mieste, kde dnes stojí Týnsky chrám, bol románsky kostol zasvätený Panne Márii. Vďaka rozmachu sa kostol stával obľúbenejším a významnejším a tak bol na začiatku 14. storočia prestavaný na ranogotickú stavbu s tromi loďami a s tromi klenbenými poľami a minimálne s jednou vežou v západnom priečelí, do ktorej bol v roku 1310 vložený zvon. Časť tejto veže bola dochovaná až do roku 1849 ako kaplnka sv. Ľudmily. Celá stavba bola asi o 2/3 menšia ako v súčasnosti. Ranogotický kostol sa nachádzal na juhovýchod od dnešného chrámu a pôdorys sa čiastočne prekrýval so záverom južnej bočnej lodi a so sakristiou. Kostol sa neskôr stal hlavným staromestským kostolom.

Na stavbu mal veľký vplyv Matej z Arrasu a Peter Parler, môžeme ho vidieť na gotických oknách s rozetami a na veľkolepom severnom portáli. V tejto časti sa nachádza ikonografia kráľa Václava IV., ktorý mohol osobne navštevovať tieto umelecké diela, keďže kostol bol situovaný neďaleko nového kráľovského dvora. V roku 1380 bol prenesený oltár z pôvodného ranogotického kostola. Ešte pred vypuknutím husitských vzbúr mala stavba postavený západný štít, klenbu a krov na hlavnej veži a obidve veže. V tomto období bol kostol pod vládou husitov a farárom sa stal husitský arcibiskup Jan Rokycana, ktorý tam bol aj pochovaný. Po husitskom období mal byť krov dostavaný, ale drevo bolo použité na stavbu šibeníc, a tak bola strecha dokončená až o 20 rokov neskôr. Celková výstavba kostola bola dokončená až za vlády Jiřího z Poděbrad. Počas jeho pôsobenia bol dostavaný štít severnej veže a hlavnej lodi. Južná veža bola postavená až v roku 1511. Obidve veže siahajú až do výšky 80 m.

Po roku 1621 kostol bol opäť katolícky a odstránili sa symboly utrakvizmu. V roku 1679 vznikol v kostole požiar, dôsledkom čoho bola klenba hlavnej lodi a presbytéria nahradená barokovou klenbou. V roku 1662 bolo prinesené súsošie Kalvárie, ktoré sa prenieslo na severný oltár v bočnej lodi. V polovici 19. storočia tu prebehli úpravy, počas ktorých bola odstránená omietka a kostol nadobudol vzhľad opukového kameňa, tak ako ho poznáme dnes.

Kostol je tiež známy ako prvý kostol s liturgickým prekladom.

Opis

Architektúra

Interiér kostola

Chrám je postavený z kamenných kvádrov a sochy sú z miestnej opuky. Jedná sa o gotickú stavbu s dispozíciou trojloďnej baziliky s polygonálnym záverom a s dvojicou hranolových veží v západnom priečelí s trojchórom na východe. Je veľmi náročne komponovaný ako katedrálový kostol s otvorenou predsieňou a s vyzdobeným baldachýnom, ktorý mal chrániť sochársku výzdobu. Východná časť je ukončená krátkym presbyteriárom s obdĺžnikovým poľom uzatvorený štyrmi stranami osemuholníka.

Interiér

Bočné lode sú ukončené polygonálnymi kaplnkami s piatimi stranami osemuholníka. Sú zaklenuté piatimi poľami krížovej rebrovej klenby s hruškovitým profilom na takmer štvorcovom pôdoryse, ku ktorej sa pripája ešte po jednej krížovej rebrovej klenby z podvežia.

Hlavná loď a presbytérium po zničení požiarom boli zaklenuté novou barokovou valenou klenbou posadenou asi o meter nižšie, než bola pôvodná gotická klenba. Zároveň prešiel barokovou úpravou aj celý interiér a steny hlavnej lodi, tiež steny presbytéria a piliere.

V severnej bočnej lodi sa nachádza drobná ženská busta. Táto ženská busta so závojom sa nachádza na tretej prípone v severnej strane lode, ktorá bola v spodnej časti osekaná vo výške približne 3 metrov. Jej význam zatiaľ nie je zistený.

V južnej lodi nad sakristiou sa nachádza pokladnica chrámu. Je to miestnosť, do ktorej boli ukladané drahé predmety, ktoré slúžili k liturgickému pochodu kostola. Nachádzajú sa tam aj tri figurálne konzoly umiestnené nízko nad zemou v klenbených výbežkoch. Tieto tri sochárske konzoly zobrazujú lov divokého muža na leva, konzolu s anjelmi a konzolu s baziliskom. Posledné klenbené rebro končí skrátené nad vchodom do miestnosti.

V interiéri kostola sa nachádza baldachýn, ktorého funkcia je chrániť hrob Augustína Luciana z Mirandoly. Nad baldachýnom sú figurálne a zoomorfné masky a z ich úst vychádzajú florálne motívy v podobe viničných listov. Baldachýn je postavený na 4 pilieroch ukončenými fialami. Medzi piliermi sa nachádzajú oblúky ukončené veľkými kvetmi. Sú tu aj ďalšie detaily ako rady zavesených kružieb. Dominantné sú kvety, plody a vinič, čo je symbolom vína premeneného na krv. Vnútro baldachýnu je klenuté hviezdovou klenbou. Tento hrob sa pokladá za jeden z najnáročnejších hrobov v Čechách.

V pokladnici sa nachádzajú tri sochárske konzoly, zobrazujúce lov divokého muža na leva, konzolu s anjelmi a konzolu s baziliskom.

Mobiliár kostola je v súčasnej dobe prevažne barokový.

Portály

Severný portál

Kostol je prístupný štyrmi gotickými portálmi. Osovo sú umiestnené západný a východný portál a prelomené v úrovni druhého poľa sú severný a južný portál.

Severný portál má v tympanóne reliéf zobrazujúci tri scény z Kristových pašií. Rám tohto tympanónu má vyhradené miesta pre šesť menších sôch v hornej časti a štyri väčšie sochy po stranách. V stenách predsiene bolo miesto pripravené pre ďalších dvanásť sôch. Ďalej na portály sú tri konzoly: s biblickým vtáctvom, s Mojžišom a s prorokmi. V archivolte tympanónu je nehradený priestor pre scény. Aby bol podporený vizuálny zážitok, tympanón bol farebne polychrómovaný. Tieto veľmi kvalitné sochárske diela sa radia k najvýznamnejším pamiatkam gotického sochárstva v Česku. Cieľom scén bolo zodpovedanie najzákladnejších kresťanských otázok života stredovekého človeka, čo mala byť spása a starosť o vlastnú dušu. Predpokladá sa, že ešte pred dokončením celej stavby sa pred severným portálom konali verejné kázania. Severný portál je tvorený otvorenou predsieňou, ktorej bočné steny sú členené trojbokými a štvorbokými nikami s konzolami a s baldachýnom. Predsieň má valenú klenbu delenú šesťdielnym rebrovým obrazcom. Z celej ikonografickej koncepcie sa zachovala len malá časť. Portál vznikol za vlády kráľa Václava IV.

Západný portál dnes a aj v minulosti slúžil ako hlavný vchod k bežnému liturgickému pochodu. Sokel je v pôdoryse zalomený. Ostenie je členené ôsmimi výžľabami, striedajúcim sa hruškovcom a oblúkom. Po stranách portálu je predstavená polostĺpková architektúra s rímsou, s archivoltou a krabmi, ktorá vrcholí krížovou kvetinou. K archivolte sú pripojené pilierové fialy s figurálnymi konzolami. Konzoly predstavujú ženský a mužský portrét – Adama a Evu.

Zo zachovalých stredovekých detailov vynikajú sedílie v presbytériách oboch bočných lodí. Nad portálmi sú umiestnené erby s českým levom a ríšskou orlicou. Tieto erby sú spojované s kráľovskou prezenciou. Najdôležitejším výzdobným prvkom sú konzoly s bustami panovníkov. Je tu zobrazený kráľ Karol IV. a jeho žena Blanka z Valois. Severná sedília sa javí ako najpokročilejšia sochárska súčasť kostola. Je viditeľne druhotne vložená, stavebne však nenadväzuje, ako je to v prípade južnej sedílie.

Exteriér

Dvojice veží sú zakončené zdobenými neskorogotickými osembokými helmicami, ktoré sú doplnené ochodzou, štvoricou nárožných vížok a ďalšou štvoricou vysadených ozdobných vížok. Medzi vežami je zdobený štít s radou fiál obsahujúci barokový reliéf Panny Márie.

Kostol je osvetlený radom ukončených gotických okien vyzdobenými kamennými kružbami.

Vybavenie

Z pôvodného vybavenia sa dodnes dochovalo v interiéri chrámu päť umeleckých prác: cínová krstiteľnica z roku 1414, najväčšia a najstaršia v Prahe, od staromestského kováča Majstra Václava. Krstiteľnica má tvar prevráteného zvonu a je postavená na troch levích labách, ktoré ukončujú polopostavy bradáčov. Kamenná kazateľnica, ktorá sa nachádza v hlavnej lodi, pochádza z 15. storočia. Z rozmedzia renesancie pochádza oltár a posledné z týchto dochovaných diel je kamenný baldachýn z roku 1493, ktorý vytvoril Matěj Rejsek. Pred jeho vznikom sa na týchto miestach nachádzal oltár Sv. Lukáša. Baldachýn kryje hrob Augistína Luciana z Mirandoly.

Kostol vďaka svojej polohe slúžil ako univerzitný kostol v 14. storočí.

Schodisko a striešku z roku 1847 vyzdobil maľovanými postavami cirkevných učiteľov Jozef Hellich a rezbami českých patrónov Eduard Veselý.

Ďalšie objekty

Organ kostola

Reliéf Panny Márie

Oltár sv. Jána Krstiteľa sa nachádza v južnej lodi a pochádza z rokov 1524 – 1525. Architektúra tohto oltára je krídlová a boli do nej vložené reliéfy. Ďalej sa tu nachádza druhý najväčší zvon v Prahe, ktorý sa volá Mária a je zavesený v južnej lodi. Pochádza z roku 1553.

Z obdobia renesancie a baroka sa dochoval z náhrobných kameňov a epigrafov náhrobník astronóma Tycho Brahe z roku 1601 a je umiestnený v prvom južnom pilieri hlavnej lodi.

Z barokového mobiliára vynikajú drevorezby ranogotických oltárov a organ od Jána J. Mundta z rokov 1670 – 1673, ktorý patrí medzi tri z najstarších dochovaných organov v Prahe.

Spomedzi ranobarokových oltárov je najcennejší hlavný oltár z roku 1649 s titulárnym obrazom Nanebovzatia Panny Márie od maliara Karla Škrétu, ktorý je autorom aj ďalších niekoľko plátien na bočných oltároch.

V kostole sú umiestnené aj diela ďalších barokových majstrov: sochári Jan Jiří Bendl a Ignác František Weiss (oltárne plastiky), Jan Heidelberher (socha Sv. Františka z Pauly v severnej lodi), maliari M. Strasser, Jan Jiří Heinsch (obraz sv. Jozefa v severnej lodi, oltárny obraz rodokmeňa Jesse), Michael Václav Halbax (obraz sv. Krišpína a Krišpiána) a jeho priateľa Petra Brandla (obraz Príjazd Sv. Václava na ríšsky snem). Z obdobia rokoka maliara Ignáca Raaba (Ján Krstiteľ) a František Xaver Palka (sv. Expeditus).

V presbytériári sa nachádzajú tiež dve rozmerné plátna od severotalianskeho renesančného maliara Romanina (roky 1484 – 1564) s námetmi Navštívenia Panny Márie a Obetovania Pána.

V interiéri sa nachádzajú aj umelecké diela z 19. storočia ako napríklad súsošie sv. Cyrila a Metoda od Emanuela Maxa, ktorý venoval chrámu Ferdinand VI.

V roku 1864 vzniká nový oltár Panny Márie Bolestivej v závere južnej lodi kostola s titulným obrazom od Antonína Lhotu.

Literatúra

• BARTLOVÁ Milena: Chrám Matky Boží před Týnem v 15. století, in: Marginalia historica, Sborník Katedry dějin a didaktiky dějepisu, Praha 2001, s. 111-136.
• FAJT Jiří / HOMOLKA Jaromír: Gotika v západních Čechách (1230-1530),  Praha, 1995.
• HERIAN Jan: Vykopávky starého špitálního kostela Panny Marie před Týnem, in: Památky archeologické, 1890.
• KALINA Pavel: Architektura jako inscenace moci. Pražský týnský kostel v předhusitské době, in: Umění 2/2004.
• KUTAL Albert: České gotické umění, Praha 1972.
• NEUMAN Jaromír/PEŠINA Jaroslav/HOMOLKA Jaromír: Hlavní farní chrám Panny Marie před Týnem na Starém městě. In: České umění gotické 1350 -1420, Praha Academia 1970,91-93.
• NOVÝ Rostislav: Chrám Matky Boží před Týnem. Praha 1924.
• PEROUTKOVÁ Jana: Diplomová práce. Praha 2014.
• PEŠINA Jaroslav (ed.): České umění gotické 1350-1420, Praha 1970.
• ZAP Karel Vladislav: Hlavní farní chrám Nanebevzetí Panny Marie před Týnem, Praha 1854.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Matky Božej pred Týnom