Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho a Nepoškvrneného srdca Panny Márie

Kostol Archa Locus

Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho a Nepoškvrneného srdca Panny Márie zvaný aj Archa Locus alebo Kostol dvoch sŕdc je kostol v Liptovských Sliačoch. Jeho autormi sú Ing. arch. Peter Abonyi, Ing. arch. Jozef Hýravý a Ing. Vladimír Konfál.

Zrodenie

Postaviť nový kostol v Liptovských Sliačoch pochádza od miestnych katolíckych kňazov Jozefa Kútnika-Šmálova a Ladislava Hanusa.

Celá stavba bola postavená svojpomocne z prostriedkov občanov a darcov. Občianske a cirkevné spoločenstvo je teda zároveň investorom, dodávateľom, aj užívateľom stavby.

Stavieb, ako je Kostol Dvoch sŕdc v Liptovských Sliačoch, na Slovensku nie je veľa ak vôbec sú. Toto nevšedné umelecké dielo, ktoré svojím avantgardným vzhľadom borí akýkoľvek stereotyp, zaručene nadchne nielen priaznivcov modernej architektúry, ale i ľudí, ktorí inak k fanúšikom moderne riešených sakrálnych stavieb nepatria. Okrem prekrásneho exteriéru, ktorý evokuje Noemovu archu, a vďaka ktorému sa kostol označuje i ako „Sliačanská archa“, stojí za vzhliadnutie i interiér plný náročných výtvarných diel umelcov z piatich európskych krajín – Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska a Francúzska. Názov „Kostol Dvoch sŕdc“ je odvodený od dvoch kamenných sŕdc, ktoré sa našli na pozemku, kde dnes stavba stojí, a ktoré evokovali Najsvätejšie srdce Ježišovo a Nepoškvrnené srdce Panny Márie.

Exteriér

Kostol má zvonka tri vlastné tváre. Tri štýly, každý s autonómnou výpoveďou. Idúc cez dolnú bránu privíta nás prvá tvár tvarovou a materiálnou bohatosťou. V eklektike sa objavuje „bok archy“. Pestrosť objemov a tvarov, priamkových, či krivkových mierne potiera dva vstupy s bežnými dverami. Pred nimi je vytvorené celkom príjemné miesto na pobudnutie. Južná modrá tvár kostola je striedma. Dominuje farba a najväčší pokoj tvarov a významov na tomto objekte. Tretia biela tvár, tvorená ako kompozičná hra línií a plôch nás vovedie opäť do bohatstva materiálov, povrchov, tvarov, ale aj rôznych znakov a ich významov. Za zmienku tiež stojí vstupná brána, akýsi portál, zhotovený z masívneho dreva a kováčskej ocele, ktorý významovo (ako jediný prvok aj kompozične) oddeľuje areál kostola od okolitej prírody.

Interiér

Interiér sa snaží priniesť zhromaždeným veriacim vlahu a osvieženie, pokoj, kresťanský pokoj. Uplatňuje centralitu objemu vrcholiacu vo svetlíku. Zároveň sa rozvíja i pozdĺžne smerovanie. Vnemov je však viac v drobnom detaile, v častiach priestoru a vo výtvarných dielach. Množstvo symbolov, významov, zaujímavých farieb, tlmeného i priameho svetla. Sakrálne je niečo iné ako všednosť dňa, preto napriek mystériu, tajomstvu od ktorého akoby odstupujeme a zároveň nás láka, kostol má poskytovať duchovnú istotu. Archa ju ponúka svojím spôsobom. Potvrdzuje symboly zdvojenosťou. Napríklad vertikálny exteriérový Kristov kríž a Kristov monogram. Kruhová línia kupoly a vedľa nej kruhová línia svetelných bodov. Vnútorný vzkriesený Kristus, prítomný i neprítomný pri dreve svojho kríža a neďaleký korpus Krista. Inou istotou je vnášaná estetika ale vždy v malej čiastke kostola lebo celok oplýva viacerými postupmi. Nemožno nespomenúť pravdivosť v snahe umelecky stvárniť všetky štruktúry priestoru až po textílie. Oltár a ambona sú zvláštnymi a presvedčivo vypovedajúcimi prvkami. Kompletné výtvarné dotvorenie je na Slovensku skôr ojedinelé. Kostol v Sliačoch je kostolom dvoch sŕdc: Krista a Márie. Archa priniesla to, čo mnohým kostolom na Slovensku chýbalo, symboliku. Symboliku, ktorá je tu zreteľná i nezreteľná. Tradičná, i taká, čo je na hranici prijateľnosti.

Konštrukcia

Konštrukcia kostola v Liptovských Sliačoch plne vychádza z architektonického konceptu a pri jej vytváraní bola v prvom rade zohľadňovaná tvarová náročnosť priestorového riešenia prienikov hlavnej hmoty s prístavbami a vstavbami ako aj prieniky strešnej konštrukcie so zvislými konštrukciami.

Z hľadiska definovania, konštrukčné riešenie je stavba kombináciou stenového a skeletového stĺpového systému. Dominantným priestorom kostola je hlavná loď, zo severozápadu ohraničená pôdorysne zvlnenou dvojitou stenou, ktorá so stojkami z oceľových valcovaných profilov vytvára zvislý nosný systém, na ktorých je uložená pôdorysne kruhová, v priereze šošovkovitá strecha. Na oceľových stĺpoch uložený pôdorysne polkruhový, stupňovitý železobetónový chórus, ktorý pokračuje rampou, oblúkovito sa zvažujúcou k sanktuáriu.

Stupňovitá stena od severu, ktorá nad strechou kostola vytvára zvonicu, je zdvojená z dvoch murív s vnútorným medzipriestorom, kde je umiestnené rebríkové schodisko ku zvonom a k vedľajšiemu oceľovému schodisku, končiacom pri vonkajšom nerezovom kríži.

Strešná konštrukcia hlavnej lode je tvorená drevenými, fošnovými, zbíjanými väzníkmi, v strede lode uchytávaných na oceľový priehradový zrezaný kužeľ.

Vstupná časť kostola je riešená v tvare boku drevenej lode, ktorej reminiscencia je odrazená i v interiéri kostola tvarom stupňovitej chórusovej rampy.

Obdobne ako je to v hlavnej lodi, strešnú a stenovú konštrukciu vytvára sústava vodorovných nosníkov – väzníc, na ktoré je uchytávaný vonkajší strešný a stenový záklop a zo strany interiéru sústava drevených vodorovných nosníkov, na ktoré sú uchytávané podhľady a interiérové úpravy steny.

Drevený antický chrám je vstavbou do hlavnej lode a dispozične tvorí cez siluetu Krista vstupný priestor do chrámu v pokračovaní kaplnkou a na poschodí v nadväznosti na chórus miesto pre spevokol a miestnosť pre farskú radu. Konštrukcia chrámu je materiálový hybrid. Strop a strecha nad chrámom je stolársky vyrobená konštrukcia gréckeho chrámu, podľa dielenskej dokumentácie architekta Abonyiho.

Idea

Ideová myšlienka stavby kostola je symbol lode – archy, ktorej bok ľudia našli uprostred polí na sliačanskom Ararate a k nej dostavili kostol. K hlavnej pôdorysnej časti kruhovej lode sú konštrukčne i dispozične „pristavené“ ďalšie časti stavby, a to sanktuárium vo forme polkužeľovitej apsidy, vstupná časť kostola v tvare boku lode s nástupným mostíkom na loď prepájajúci exteriér s interiérom, pod ktorým je umiestnená spovedelnica. Vstavaný „drevený grécky chrám“ na prízemí slúžiaci ako adoračná kaplnka, na podlaží v pokračovaní chóru ako miesto pre spevokol a miestnosť pre farskú radu.

Realizácia

Statik a konštruktéri sa v plnej miere podriadili výtvarnému riešeniu architektov, hľadali spôsoby a formy riešenia, a na kompromisy pristupovali až po vyčerpaní, v danej situácii všetkých riešení. Statika, ako technická disciplína v stavebníctve, tu nebola ako slúžka technológie a nepodriaďovala sa diktátu stavebných firiem, ale bola tvorivou a koncepčnou partnerkou architektonickému a výtvarnému návrhu stavby, a dotvárala stavebné diely až do ich konečného efektu.

Pre vyriešenie problému na stavbe bol väčším prínosom na stavbe naškicovaný detail riešenia konkrétnemu pracovníkovi a s následným vysvetlením, ako dopredu v kancelárii rozpracovaný nákres. Týmto spôsobom tím projektantov a realizátorov fungoval počas celej doby výstavby, t. j. päť rokov. To znamená, že počas výstavby bol projekt živý a priebežne aktualizovaný, samozrejme pri dodržiavaní architektonickej línie.

Referencie

archív Rímsko katolíckeho úradu v Liptovských Sliačoch