Kostol Všetkých svätých (Humenné)

Kostol Všetkých svätých
farský kostol
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Humenné
Mesto	Humenné
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	východná
- arcidiecéza	Arcibiskupstvo Košice
- dekanát	Humenné
- farnosť	Humenné
Adresa	Brestovská 1
- súradnice	48°56′15″S 21°54′18″V
Štýl	gotika
Výstavba
- dokončenie	1. tretina 18. storočia
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF
- číslo	702-110/2
- dátum zápisu	24. 4. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci Humenného (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Church of All Saints, Humenné
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

Kostol Všetkých svätých je gotická sakrálna stavba situovaná v severozápadnej časti mesta Humenné, ktorý bol v čase svojho vzniku na okraji mesta. Ide o najvýchodnejšie situovaný gotický kostol na Slovensku. Bol pôvodne spolu s kláštorom zasvätený Panne Márii.

História stavby

Pôvodný farský kostol sv. Petra stál v centre stredovekého Humenného, na ľavom brehu miestneho potoka. Archívne dokumenty nepriamo posúvajú existenciu rímskokatolíckej farnosti pred rok 1322. Náboženský život v Humennom prehĺbilo účinkovanie františkánov, ktorí prišli do Humenného v 14. storočí na podnet Drugetovcov. Žobravá rehoľa sv. Františka z Assisi stavala kostoly a kláštory spravidla pri mestských hradbách a tam, kde ich nebolo - taký prípad bol v Humennom, postavila kostol a kláštor mimo centra, námestia. Humenskí františkáni zasvätili kostol a kláštor Panne Márii . Vybudovali ho v 14. a 15. storočí. Roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol. Mienka, že františkánov z Humenného vyhnali Drugetovci, korí v tom čase už údajne boli protestantmi a v Hornom Zemplíne sa postavili na čelo reformačného hnutia, nemá seriózny podklad. Reformácia v Uhorsku nachádzala sprvu ohlas v pomerne úzkych kruhoch vzdelancov a meštianstva, najmä nemeckého pôvodu. Uhorská šľachta sa spočiatku stavala k reformácii odmietavo, zdôrazňujúc jej nemeckú provenienciu. Po bitke pri Moháči sa Štefan Druget pridržiaval Jána Zápoľského, ktorý bol katolíkom. Po Zápoľského smrti prešiel do tábora Habsburgovcov, korí boli takisto katolíkmi. Zdá sa, že hlavnou príčinou odchodu františkánov z Humenného bol veľký požiar, ktorý vyčíňal v mestečku v roku 1529. Za obeť požiaru padol kostol Panny Márie i priľahlý františkánsky kláštor, ktorý úplné vyhorel. Kláštor bol obnovený až po príchode jezuitov do Humenného. V roku 1642 k nemu pristavili južnú kaplnku ku kostolu. Kláštor už v roku 1676 opäť vyhorel po zničení vojskami Imricha Tököliho, bol opravený však až koncom 1. tretiny 18. storočia. Roku 1735 bol zostavený mramorový oltár do opravenej južnej kaplnky, ktorá bola krátko predtým zaklenutá. V roku 1765 bola zaklenutá loď a postavený organový chór, dokončenie opravných prác datuje letopočet nad vstupným portálom (1765). Bežné opravné práce boli uskutočnené v roku 1816, 1906 a 1911 sa zväčša týkali len interiérových úprav. Pri poslednej oprave roku 1911 boli vymenené pôvodne trojlistové a plamienkové kružby gotických okien za verné kópie a bol upravený štít vstupného priečelia na spôsob štítov zo 14. storočia s ustupujúcimi hrotito zakončenými vertikálnymi výplňami. V posledných rokoch prebehla rekonštrukcia v interiéri aj exteriéri, čo je poznať hlavne na fasáde kostola.

Západné priečelie kostola

Architektonický popis exteriéru

Vstup do kostola je na západnej strane, hneď vedľa kláštora. Západné priečelie tvorí trojuholníkový hladký štít s vypadlinami, ukončený krížom. V predsunutej predsieni je vstupný portál so slepím tympanónom a dvoma slepými oknami, ktoré sú ukončené lomenými oblúkmi, sú tu zachované aj gotické nábehy lomeného oblúka portálu. Strecha je v priečelí ukončená krížovou kyticou. Na priečelí chrámu sa nachádzajú dve lomené okná, jedno je zdobené kružbou v tvare trojlistu, zatiaľ čo druhá kružba je v tvare dvojplamienku, pod každou kružbou sú dve mníšky oddelené jedným prutom. Spoločnú sedlovú strechu má hlavná loď s presbytériom, ktoré je ukončené polygonálnym uzáverom. Na tejto streche si môžeme povšimnúť vežičku sanktusník. Ďalšou dominantou je zvonicová veža, ktorá má po obvode lomené okná s kružbami. Na južnej strane sa nachádza jedna bočná kaplnka so sedlovou strechou a polygonálnym uzáverom. Po obvode kostola môžeme vidieť oporné piliere so strieškou, jedenkrát členené. Gotické okná majú lomený oblúk, ich kružba je v tvare trojlístku alebo dvojplamienku, pod nimi sa nachádzajú dve mníšky oddelené jedným prútom, celé okná sú zdobené vitrážou. Vitráže okien sú dielom akad. maliara Mikuláša Klimčáka.

Kláštor

Severná stena kostola a trojkrídlová stavba kláštora vytvárajú ústredný dvor – rajskú záhradu. Okolo dvora po všetkých štyroch stranách bola umiestnená chodba, pri gotických kláštoroch krytá krížovou klenbou, preto zvaná aj krížová chodba.

Vitráž okna

Interiér

Architektonický popis interiéru

Podkruchtie

Samostatný kostol je jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončenou svätyňou – presbytérium a zachované architektonické prvky ju datujú do 15. storočia. Neskorogotická hviezdicová klenba v závere presbytéria je tvorená vyžliabkovanými štíhlymi rebrami v ďalších dvoch poliach je klenba sieťová. Niektoré styčné body rebier sú opatrené drobnými štítkami. Rebrá sú ukončené na konzolách ihlancovitého tvaru, na jednej z konzol je tiež štitok. V lodi sú barokové krížové klenby na nástenných pilieroch a klenba kaplnky je dokladom barokovej pseudogotickej klenby so štukovými rebrami, tvoriacimi gotické hviezdice. V západnej časti lodi sa nachádza baroková kruchta s varhanmi. Predsieň je zaklenutá valene.

Kláštor

Dvojpodlažná budova kláštora zachováva vo svojom pôdoryse a interiéroch staršie architektonické prvky zo 17. a 18. storočia. V miestnostiach sa nachádzajú hrebienkové krížové klenby.

Pohľad do presbytéria/svätyne

Hlavný oltár

Hlavný oltár je v sanktuáriu nad troma schodmi. Na štyroch stĺpcoch z červeného mramoru spočíva ťažká kamenná menza. Na menze spočíval novogotický z dreva krásne vypracovaný oltár, zhotovený Jozefom Riffeserom Altábauer. St. Ulrich grodan Tirol (Rakúsko) rok 1900. Celý oltár zobrazuje uhorských sv. patrónov, ako Panne Márii vzdávajú hold: sv. Štefan, kráľ, sv. Ladislav, kráľ, sv. Imrich, kráľ, sv. Alžbeta, kráľovná a Blah. Margita z rodu Arpádovcov. Po bokoch sú sv. Gerard a sv. Asrik. Oni doniesli z Ríma Svätoštefanskú korunu a korunovali svätého Štefana za prvého kráľa Uhorska. V strede oltára je dvojité tabernákulum pre monštranciu a pre cibórium separátne. Po bokoch tabernákula sú plastickí štyria evanjelisti a štyria gotickí anjeli.

Oltár Panny Márie Karmelskej

Oltár Panny Márie Karmelskej bol zhotovený v Tirolsku v roku 1900. Celý je z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu a je v kostolnej lodi na pravom boku. V strede oltára je umiestnená kamenná socha Panny Márie Karmelskej. Po bokoch sú: sv. Anna a sv. Terezka, ktoré spočívajú na stĺpcoch z červeného mramoru. Menza je plná, jednoducho jemne zdobená nad jedným kamenným schodom.

Oltár sv. Jána Nepomuckého

Oltár sv. Jána Nepomuckého, ktorý je umiestnený v kostolnej lodi na ľavom boku, je celý z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu. Vrchnú časť spájajú osem stĺpcov z červeného mramoru. V strede oltára je socha sv. Jána Nepomuckého. Napravo od nej sa nachádza socha sv. Antona Paduanského a socha sv. Bonifáca naľavo. Všetky sú z bieleho kameňa. Pod menzou sú uložené relikvie sv. Bonifáca.

Kazateľnica

Oltár sv. Kríža

Oltár sv. Kríža je novogotický, zhotovený z kameňa v Tirolsku v roku 1900. Zobrazuje sv. Kríž, na kríži bez korpusu je prevesené plátno po sňatí Ježiša. Pod krížom je pieta, po bokoch dvaja adorujúci anjeli, a pod menzou Boží hrob. Celý oltár je umiestnený v separátnej gotickej kaplnke, spojenej s kostolnou loďou. Pod klenbou sa nachádza plastický erb s dátumom 1734 Ren. Po boku oltára sa nachádza jedna mramorová čierna doska s dlhším latinským popisom a dvoma rebami a druhá drevená tabuľa s nápisom: „Fundatum Sacrum Menstruale pro defunctis Comitibus Drugeth hm. Csákiniss Wenderranathionius 1807″.

Kazateľnica

Kazateľnica bola zhotovená v Tirolsku roku 1900. Spodná časť je z kameňa a umelej kameniny, celá v novogotickom slohu. Vrchná časť baldachýnu je z dreva. Je to jemná rezbárska a kamenná práca s piatimi plastickými obrazmi. Zobrazuje Ježiša so zemeguľou s nápismi Alfa a Omega a štyroch evanjelistov.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Všetkých svätých (Humenné)

Zdroje

• ANTALOVÁ,M et al.: Pamätnica gymnázia v Humennom. Humenné: Riaditeľstvo školy, 1970, 112 s.
• STOLÁRIK,S: Humenské kolégium a traja košickí mučeníci. Humenné: Miestny odbor Matice slovenskej, 1995, 97 s. ISBN 80-967302-1-5.
• FEDIČ,V a kol.: Humenné (Dejiny Humenného). Humenné: Redos, 2002, 465 s. ISBN 80-968790-4-9.
• HUMENNÉ. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. A – J. Bratislava : Obzor, 1967. 536 s. S. 469.
• Eliaš, Pavol. 2016. História – farnosť http://humenne.rimkat.sk/historia-farnost