Preskočiť na obsah

Kostol svätého Jána (Sohrol)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostol svätého Jána
Štát Irán Irán
Provincia Východný Azerbajdžan
Oblasť Šabestar
Obec Sohrol
Náboženstvo  
 - cirkev Arménska katolícka
 - diecéza Isfahán
Súradnice 38°17′54″S 46°11′47″V / 38,29834°S 46,19630°V / 38.29834; 46.19630
Dĺžka 18 m
Šírka 5,4 až 7,5 m
Ďalšie údaje  
 - počet veží 1
 - počet kupol 3
Štýl arménska architektúra
s prvkami sásánovskej
a kádžárovskej architektúry
Materiál tehla
Výstavba 5. – 6. storočie, znovu postavený 1840
 - rekonštrukcia 20. storočie, 2020
Irán s vyznačenou polohou kostola
Irán s vyznačenou polohou kostola
Map
Poloha v rámci obce (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Saint John Church (Sohrol)
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kostol svätého Jána v Sohrole (armén. Սուրբ Յովհաննէս Եկեղեցի, perz. کلیسای هوهانس مقدس‎) je bývalý kostol Arménskej katolíckej cirkvi nachádzajúci sa na území dnešného Iránu pri obci Sohrol (perz. سهرل‎, armén. Սոհրոլ) v provincii Východný Azerbajdžan, približne 25 km severne od mesta Tabríz a 60 km južne od hraníc súčasného Arménska. Existujúci kostol bol postavený v roku 1840 na ruinách staršieho kresťanského chrámu z 5. alebo 6. storočia.[1] V roku bol zapísaný do Zozname národného dedičstva Iránu.[1][2]

Pôvodne sa na mieste kostola nachádzal starší kresťanský chrám z 5. alebo 6. storočia. Začiatkom 19. storočia z neho zostali len ruiny, na ktorých bol roku 1840 znovu postavený súčasný chrám. Existujúci kostol nechal postaviť Samson Jakovlevič Makincev (* 1780 – † 1849), perzský generál ruského pôvodu známy ako Samson-chán, jeden z ruských dezertérov, ktorí v období rusko-perzských vojen v rokoch 1804 – 18131826 – 1828 vstúpili do služieb perzskej dynastie Kádžárovcov, kde viedol vojenskú jednotku s názvom Prápor hrdinov (rus. Батальон богатырейBatalion Bogatyrej), zloženú z ruských dezertérov a vojnových zajatcov, ale aj miestnych perzských Arménov a Asýrčanov.[3][4] Donátorom výstavby bol bohatý Armén Chagubov, ktorý prizval ruských a francúzskych architektov.

V roku 1936 bol kostol poškodený zemetrasením, vyrabovaný a po druhej svetovej vojne, v dôsledku migrácie veľkej časti arménskych kresťanov z územia Iránu do sovietskeho Arménska, opustený. Neskôr bol zrekonštruovaný a od roku 1968 je zapísaný na Zozname národného dedičstva Iránu.[1][2] V roku 2020 prebehla čiastočná obnova – vystužená bola hlavná konštrukcia, výstavba oporných múrov a stabilizácia pôdy pred zosuvom i menšie opravy trhlín.[2]

Pôdorys kostola ma tvar lichobežníka s dĺžkou 18 metrov a šírkou 7,5 metra v oltárnom priestore a 5,4 meter na opačnej strane. Hlavným materiálom je tehla. Kostol je rozdelený na chrámovú predsieň, hlavnú loď a oltárny priestor. Kostol má tri kupoly s tamburmi: nad západným portálom sa týči osemhranná zvonica ukončená vejárovitou pyramídovou kupolou, nad hlavnou loďou je centrálna kužeľovitá kupola a nad oltárnym priestorom je umiestnená malá osemboká kupola.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c 5th-century church being restored in northwestern Iran. Tehran Times (Tehran: Mehr News Agency), 2020-11-30. Dostupné online [cit. 2025-01-18]. ISSN 1563-860X. (po anglicky)
  2. a b c d Saint John Church of Sohrol [online]. Tehran: Islamic Culture And Communication Organization, [cit. 2025-01-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. БАЗИЛЕНКО, И.В. Российский беглец С. Я. Макинцев (1780 – 1853) и его полувековая служба Ирану. Христианское чтение (Санкт-Петербург: Санкт-Петербургская духовная академия), 2012, čís. 2, s. 152 – 163. Dostupné online [cit. 2025-01-19]. ISSN 1814-5574. Archivované 2015-08-13 z originálu. (po rusky)
  4. КИБОВСКИЙ, Александр. Багадеран – Русские дезертиры в персидской армии, 1802 – 1839. Цейхгауз (Москва: Фонд «Русские Витязи»), 1996, čís. 5, s. 26 – 29. Dostupné online [cit. 2025-01-19]. ISSN 0868-801X. (po rusky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]