Kostolecká tiesňava
| Kostolecká tiesňava | |
| prírodná rezervácia | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Považská Bystrica |
| Obec | Záskalie, Kostolec |
| Pohorie | Súľovské vrchy |
| Súradnice | 49°07′52″S 18°31′24″V / 49,131196°S 18,523421°V |
| Rozloha | 0,298 km² (30 ha) |
| Vznik | 3.3.1970 |
| Správa | ŠOP - S-CHKO Strážovské vrchy |
| Kód | 316 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Wikimedia Commons: Kostolecká tiesňava | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kostolecká tiesňava je prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Strážovské vrchy.
Nachádza sa v katastrálnom území obcí Kostolec a Záskalie v okrese Považská Bystrica v Trenčianskom kraji. Za prírodnú rezerváciu ju vyhlásili v roku 1970 na ploche 29,8 ha, s ochranným pásmom 30,5 ha. Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Na území rezervácie platí 4. a 5. stupeň ochrany.
Predmetom ochrany je: Tiesňava, ktorá sa geomorfologicky výrazne odlišuje od ostatných častí pohoria. Svojou atraktívnosťou umocňuje estetické a prírodné hodnoty oblasti Manínov. Má tiež význam pre vedecký výskum osobitnou formou zvetrávania skalných stien a formovania bralného reliéfu.[1]
Tiesňava leží v pohorí Súľovské vrchy nad severným okrajom Strážovských vrchov. Je výborným učebnicovým príkladom vodnej erózie a geomorfológie vôbec. Epigenetickým zarezávaním sa Manínskeho potoka do vápencového bradla vznikla prelomová úžina lemovaná skalnými stenami. Pod nimi sa vytvorila veľká plocha trojuholníkového tvaru vyplnená suťovými kužeľmi na vrchole s veľkým skalným previsom, ktorého steny sú tvorené prevrásnenými vápencami. Tiesňava sa prerezáva naprieč antiklinálou, jej najvyšší bod je zhruba nad stredom tiesňavy, jej svahy tvoria obe ústia tiesňavy – horné aj dolné. Bralo tvoriace ľavú stranu tiesňavy sa nazýva Kavčia skala, podľa výskytu kavky tmavej (Corvus monedula). Vrchol pravého svahu tiesňavy má názov Drieňovka, dutina zvetraného jadra antiklinály je nazývaná aj Strecha Slovenska. Nadol po toku Manínskeho potoka sa o niečo ďalej nachádza Manínska tiesňava. Za tiesňavou sa na svahu nad obcou Kostolec nachádza výrazný geomorfologický útvar – vápencové bralo Bosmany.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Kostolecká tiesňava. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostolecká tiesňava
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |