Vysoký vrch (vrch v Súľovských vrchoch)
| Vysoký vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský, Trenčiansky |
| Okresy | Žilina, Považská Bystrica |
| Obce | Veľká Čierna, Bodiná |
| Pohorie | Súľovské vrchy |
| Podcelok | Súľovské skaly |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 766,0 m n. m. |
| Súradnice | 49°06′13″S 18°34′34″V / 49,1035°S 18,5761°V |
| Najľahší výstup | neznačený |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vysoký vrch (766,0 m n. m.[1]) je zalesnený vrch v Súľovských vrchoch. Leží nad obcou Bodiná, približne 5 km západne od Rajca.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Súľovské skaly.[3] Vrch leží na hranici Žilinského a Trenčianskeho kraja, okresov Žilina a Považská Bystrica a zasahuje na katastrálne územie obce Veľká Čierna a Bodiná.[4] Najbližšími sídlami sú na východe situovaná Malá a Veľká Čierna a západne ležiaca Bodiná.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vysoký vrch je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od vrchu Žibrid južným smerom na Tisovú. Zalesnený vrch je v spoločnom masíve s Dlhou horou, ktorá je sedlom Marek oddelená od severovýchodne ležiacej Dubice (811 m n. m.). Severne leží Okrúhle (692 m n. m.), západne Hoľazne (794 m n. m.) a Ostrý vrch (618 m n. m.), južne Tisová (733 m n. m.) a východne susedí vrch Dubová (728 m n. m.). Oblasť patrí do povodia Váhu; západné svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Bodianky smerujúcej do Domanižanky, východne situované svahy odvodňuje Čierňanka do Rajčanky.[2] Na vrchol nevedie žiaden značený turistický chodník.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Lesný porast na hrebeni znemožňuje výhľad, no menšia vrcholová lúka a niekoľko lokalít obmedzený výhľad poskytuje. Pozorovať tak možno najmä okolité vrchy Súľovských vrchov, z vhodných miest je pri dobrých podmienkach možno zhliadnuť aj Lúčanskú Fatru a časť Strážovských vrchov, Javorníkov a Bielych Karpát.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený chodník, preto prístup je možný z okolitých obcí. Značené trasy vedú okrajom masívu, sedlami, cez ktoré je možný prístup aj na Vysoký vrch.
- po
značke cez Sedlo Marek:
- od východu z Rajca cez Malú Čiernu
- zo severozápadu z obce Vrchteplá cez sedlo Studená
- po
značke s odbočením v nevýraznom sedle:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 33.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-19]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-19]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-16]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-19]. Dostupné online.