Preskočiť na obsah

Košice – mestská časť Krásna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Krásna nad Hornádom)
Košice – mestská časť Krásna
mestská časť Košíc
Kostol sv. Cyrila a Metoda
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice IV
Región Abov
Vodný tok Hornád
Nadmorská výška 192 m n. m.
Súradnice 48°40′16″S 21°19′08″V / 48,6712°S 21,3189°V / 48.6712; 21.3189
Rozloha 20,05 km² (2 005 ha) [1]
Obyvateľstvo 6 179 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 308,18 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1143
Starosta Peter Tomko[3] (KDH, SZÖVETSÉG – ALIANCIA, SME RODINA, STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI)
PSČ 040 18
ŠÚJ 599794
EČV (do r. 2022) KE
Tel. predvoľba +421-55
Adresa miestneho
úradu
Opátska 18
E-mailová adresa poslať email
Telefón +421 55 6852 874
Fax +421 55 6852 874
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Krásna
Webová stránka: kosicekrasna.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Košice – mestská časť Krásna[4] (iné názvy: Košice-Krásna, Krásna; v minulosti Krásna nad Hornádom a Opátska (Opácka), maď. Abaszéplak/Széplak a Széplakapáti) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice IV.

Prvá písomná zmienka o obci Krásna pochádza z roku 1143. Po druhej svetovej vojne sa stala súčasťou mesta Košice. V Krásnej žije okolo 5 600 obyvateľov a dodnes si sčasti udržiava vidiecky charakter.

Symboly obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 84/2007 na svojom IV. rokovaní dňa 26. a 27. apríla 2007 v súlade so zákonom o obecnom zriadení schválilo Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 90 o erbe a vlajke mestskej časti Košice-Krásna.

V modrom štíte vpravo na striebornom kamennom stĺpe strieborné osemspicové koleso, vľavo zlatý lev v rovnakej zbroji, v labách so striebornou tŕňovou bezlistou vetvičkou ukončenou tromi červenými zlatostrednými a striebrokalíšnymi ružami.[1] Archivované 2011-09-10 na Wayback Machine

Vlajka má podobu v jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto – modro delená, vejúca časť pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov bieleho, modrého, bieleho, modrého, červeného, žltého a červeného. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. [2] Archivované 2016-03-13 na Wayback Machine

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Štrkovisko Krásna

1. mája; Adamova; Baničova; Beniakova; Bezručova; Edisonova; Feketeova pažiť; Goldirova; Golianova; Harčarova; Horná; K majeru; Keldišova; Kertésova; Kladenská; Konopná; Krajná; Križinova; Lackova; Minská; Mozartova; Na pažiti; Nábrežná; Opatska; Orná; Pasienková; Piesočná; Pollova; Prašná; Pri Hornáde; Rehoľná; Rybárska; Smutná; Sv. Gorazda, Štrková; Tatarkova; Ukrajinská (prechádza Krásnou ako pokračovanie Slaneckej cesty z časti Nad Jazerom);Urbárska, Vyšný dvor; Zelená; Žiacka.

Vývin názvu obce

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kaštieľ Meškovcov, jednopodlažná pôvodne renesančná dvojtraktová stavba so stredným a bočnými rizalitmi, z druhej polovice 16. storočia. Primárna stavba mala dve kruhové nárožné bašty. V prvej tretine 17. storočia bol obnovený. Od roku 1717 patrí kaštieľ Meškovcom. Jozef I. Meško nechal kaštieľ rozšíriť na konci 18. storočia, keď boli nárožné bašty upravené na rizality a vznikol stredný rizalit s portikom. Po roku 1789 bol rozšírený na dvojtrakt. Západné krídlo bolo pristavané v roku 1828, koncom 19. storočia severné krídlo. V roku 1892 kaštieľ modernizoval Rudolf Zichy. V druhej polovici 20. storočia tu sídlila základná škola, záhrada bola rozparcelovaná a zastavaná. Po roku 1989 kaštieľ chátral. Obnovou prešiel v rokoch 20122013.[6] Interiéry sú plochostropé.[7] Fasády kaštieľa sú členené pásovou rustikou a oknami so šambránami a nadokennými rímsami, nad ktorými sú umiestnené portrétne medailóny lemované vencami. Vstupný portikus je trojosový, tvorený zdvojenými polostĺpmi. Ukončený je trojuholníkovým štítom s tympanónom.
  • Kúria, jednopodlažná dvojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena U, z roku 1773. V roku 1973 boli asanované hospodárske budovy kúrie. Necitlivou obnovou prešla v roku 2009, ktorá spôsobila zničenie barokového tvaroslovia fasád. V interiéri sa nachádzajú pruské klenby. Fasády sú hladké, strecha je valbová.[8]
  • Kúria, jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika s dvoma krajnými rizalitmi, z obdobia pred rokom 1782. V roku 1977 prešla necitlivou úpravou, keď bola prefasádovaná, boli upravené okná a zlikvidované tvaroslovie fasády. V interiéri sa nachádzajú pruské klenby. Stredný úsek fasády medzi rizalitmi je tvorený presklenou arkádou.[9]
  • Náhrobok baróna Jozefa Meška, klasicistická architektúra z roku 1789. V roku 2018 prešiel reštaurovaním. Tvorí ho kamenný sarkofág umiestnený na dvoch stupňoch. Kratšie strany bloku sú ukončené trojuholníkovými štítmi s tympanónmi, a nárožiach sú umiestnené akrotérie. Nachádza sa na miestnom cintoríne.[10]
  • Kaplnka utrpenia Krista, jednopriestorová murovaná stavba na pôdoryse štvorca so stanovou strechou, z roku 1791. Donátorom kaplnky bol barón Jakub Meško. Na tri strany ju tvoria segmentovo ukončené arkády, z ktorých je len predná otvorená. Nárožia tvoria polostĺpy. V interiéri sa nachádza socha bolestného Krista lemovaná sochami sv. Jána Nepomuckého a sv. Antona.[11]

Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Autobusová: linky 28, 52

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Krásna nad Hornádom (Košice) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Krásna nad Hornádom (Košice) – Kaplnka utrpenia Krista [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Krásna nad Hornádom (Košice) – Kostol sv. Cyrila a Metoda [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]