Preskočiť na obsah

Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rímskokatolícka cirkev na Slovensku
Rímskokatolícke diecézy na Slovensku
Rímskokatolícke diecézy na Slovensku
Klasifikácia Katolicizmus
Zhromaždenie Konferencia biskupov Slovenska
Pápež František
Predseda KBS Bernard Bober, Košický arcibiskup
Apoštolský nuncius Nicola Girasoli
Oblasť Slovensko
Liturgický jazyk slovenčina,
latinčina, maďarčina a iné (spolu 12 jazykov)
Členovia 3 038 511 (SODB 2021)
Adresa KBS Kapitulská 11, P.O.BOX 113,
814 99 Bratislava
Webstránka www.kbs.sk

Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike, skrátene RKC, je najväčšia kresťanská cirkev na Slovensku, hlásiaca sa ku rímskemu katolicizmu a uznávajúca autoritu rímskeho pápeža. Na území Slovenska je rímsky katolicizmus preukázateľne prítomný od 9. storočia n. l.[1] V roku 2021 sa k nej pri Sčítaní obyvateľstva, domov a bytov hlásilo 3 038 511 veriacich (55,76%).[2] Počet veriacich má v súčasnosti klesajúci charakter.

Organizačne je cirkev rozdelené na dve provincie a osem diecéz plus Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR.[3] Od októbra 2009 stojí na čele Konferencie biskupov Slovenska, ktorá združuje tiež biskupov Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, košický arcibiskup metropolita Bernard Bober.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé dôkazy o pôsobení cirkvi na území dnešného Slovenska pochádzajú z 9. storočia n.l. z obdobia Veľkej Moravy, o čom svedčia nálezy kresťanských artefaktov na hradisku Valy v Bojnej.[4] Prvý kostol dal v roku 828 vysvätiť v Nitre (v Nitrave) knieža Pribina (v tom čase pohan) pre svoju kresťanskú manželku. Kostol vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám.[5] Prvá diecéza, ktorá vznikla na území Slovenska, je Nitrianska diecéza, ktorá bola zriadená v roku 880 bulou pápeža Jána VIII. Industriae Tuae a na jej čelo sa postavil biskup Viching.[6]

Organizácia rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšie územné organizačné jednotky rímskokatolíckej cirkvi na území Slovenska sú slovenské rímskokatolícke provincie. Patrí medzi ne Západná cirkevná provincia so sídlom v Bratislave, Východná cirkevná provincia so sídlom v Košiciach a Vojenský ordinariát so sídlom v Bratislave.

Počiatky cirkevnej štruktúry na území Slovenska

[upraviť | upraviť zdroj]

Cirkevná organizácia a jej usporiadanie v mnohých krajinách pochádza z čias jej kristianizácie a neraz pomohla zachovať i národné povedomie národa. Dôležitosť vlastnej cirkevnej štruktúry nezávislej od iného štátu pochopil už knieža Rastislav, vládca Veľkomoravskej ríše. Asi v roku 861 sa rozhodol, že definitívne skoncuje s východofranským vplyvom na Veľkej Morave. Obrátil sa preto na pápeža v Ríme s prosbou o zaslanie učiteľov, ktorí by mohli vychovať lokálnych kňazov, aby sa znížil východofranský vplyv v jeho ríši. Pápež nereagoval a tak sa Rastislav obrátil s rovnakou prosbou na byzantského cisára Michala III. Ten mu vyhovel a poslal na Veľkú Moravu vierozvestov Cyrila a Metoda. Metodovi sa podarilo dosiahnuť, že okolo roku 880 bolo v Nitre zriadené samostatné biskupstvo a zároveň pápež vyhlásil Veľkú Moravu za léno Svätej stolice, čo znamenalo, že ríša bola postavená na roveň s Východofranskou ríšou.

Banskoštiavnická kalvária - príklad barokovej rímskokatolíckej architektúry na Slovensku a pamiatka UNESCO.

Situácia po vzniku Česko-Slovenska

[upraviť | upraviť zdroj]

Cirkevná štruktúra z čias Veľkomoravskej ríše neprežila zánik ríše a vznik ranostredovekého Uhorska. Preto po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 Slovensko netvorilo samostatnú cirkevnú provinciu, pretože banskobystrická, nitrianska a trnavská administratúra patrili do ostrihomského arcibiskupstva. Spišské, rožňavské a košické biskupstvá patrili do jágerského arcibiskupstva. Obidve sídla boli mimo územia Slovenska. Pri vzniku Československa tak vznikli aj problémy týkajúce sa územnej celistvosti jednotlivých biskupstiev, ktorých teritóriom prechádzala nová štátna hranica.

Veľkým problémom na začiatku existencie ČSR bola aj pomaďarčenosť cirkvi na Slovensku. Vysoké cirkevné úrady na biskupských stolcoch, kanonici, dekani, pápežskí kapláni či seminárni predstavení boli poväčšine Maďari alebo pomaďarčení Slováci. Československá vláda v Prahe dôrazne likvidovala na Slovensku všetko uhorské, či šovinisticky maďarské a obeťou tejto politiky sa stali aj biskupi a niektorí vysokí cirkevní predstavitelia. Ďalší cirkevní predstavitelia odišli aj z vlastného rozhodnutia, lebo nesúhlasili s novým spoločenským poriadkom a poniektorí aj čoskoro zomreli, pretože mali vysoký vek. Tak postupne osireli všetky biskupstvá s výnimkou Košíc. Nitriansky biskup Viliam Batthyány bol vypovedaný, abdikoval a emigroval do Maďarska, kde zomrel 24. novembra 1923. Banskobystrický biskup Wolfgang Radnai bol po krátkom internovaní vypovedaný a zomrel 14. októbra 1935 v Maďarsku. Spišský biskup Alexander Párvy sa zdržiaval v Maďarsku, kde zomrel 24. marca 1919. Rožňavský biskup Ľudovít Balás zomrel v Rožňave 18. septembra 1920. Vláda uvažovala aj o vypovedaní košického biskupa Augustína Fischera-Colbrieho. Napokon však mohol zostať, pretože sa nenašiel žiadny vážny dôvod na jeho vyhostenie. Na dôvažok, kňazi i veriaci si tohto biskupa veľmi vážili. Colbrie sa totiž naučil po slovensky, aby rozumel všetkým svojim veriacim a mohol sa im prihovoriť v ich materinskej reči. On sám sa rozhodol zostať v novej republike.

Svätá stolica chápala túto situáciu a tak pápež Benedikt XV. v tajnom konzistóriu 13. novembra 1920 vymenoval prvých troch slovenských biskupov – Karola Kmeťka pre Nitrianske biskupstvo, Mariána Blahu pre Banskobystrické biskupstvo a Jána Vojtaššáka pre Spišské biskupstvo. Všetkých troch vysvätil 13. februára 1921 v Nitre pápežský nuncius v Prahe Clemente Micara.

Zároveň sa Svätá stolica snažila riešiť aj územné členenie cirkvi na Slovensku. Slovenská časť Ostrihomskej arcidiecézy sa 29. mája 1922 stala apoštolskou administratúrou. Za administrátora so sídlom v Trnave bol vymenovaný Pavol Jantausch, vysvätený za biskupa v roku 1925. Apoštolským administrátorom v Rožňave sa v roku 1925 na krátko stal biskup Jozef Čársky, ktorý bol ešte v tom roku preložený za apoštolského administrátora do Košíc. V roku 1928 bol do Rožňavy vymenovaný za apoštolského administrátora biskup Michal Bubnič. Apoštolskí administrátori v Trnave, Rožňave a Košiciach dostali práva sídelných biskupov a diecézni biskupi v Nitre, Banskej Bystrici a Spišskej Kapitule boli podriadení priamo Svätej Stolici. Tak de facto vznikla kvázi slovenská cirkevná provincia, ktorej biskupi vystupovali ako Biskupský zbor Slovenska, napriek tomu, že nebola oficiálne ustanovená.

Na zriadení oficiálnej samostatnej slovenskej cirkevnej provincie sa mohlo začať pracovať až po podpise dohody medzi Svätou stolicou a ČSR Modus vivendi 2. februára 1928. Podľa tejto dohody sa na Slovensku mala zo slovenských diecéz utvoriť slovenská provincia na čele s arcibiskupom. Na základe dohody vznikli štátna a cirkevná komisia, ktoré pracovali na úprave hraníc slovenských diecéz. Svoju prácu ukončili v roku 1933 a Svätej Stolici bol odoslaný delimitačný plán. Apoštolská konštitúcia pápeža Pia XI. Ad ecclesiastici regiminis incrementum z 2. septembra 1937 upravila ohraničenie diecéz v súlade s rakúskou a maďarskou hranicou a bola vykonaním úmyslov vyslovených v Modus vivendi. Z území rozdelených diecéz na slovenskej pôde sa stali územia priamo podriadené Svätej Stolici. Tak vznikli samostatné diecézy Košická a Rožňavská a apoštolská administratúra Trnavská. Diecézy na Slovensku boli vyňaté z cirkevných provincií v Maďarsku (Ostrihomskej a Jágerskej). Územie Košickej a Rožňavskej diecézy na maďarskom zvrchovanom území bolo od materských diecéz odpojené a oficiálne zmenené na dočasné apoštolské administratúry. Pápežská konštitúcia predpokladala ustanovenie samostatnej Slovenskej cirkevnej provincie. Konštitúciu uviedol do života apoštolský nuncius Xaver Ritter 12. októbra 1937.

Ján Vojtaššák, spišský biskup v rokoch 1921 – 1965, dlhoročne väznený po politickom procese.
Prehľad slovenských diecéz a ich znakov od roku 1995 do 14. 2. 2008

Vývoj Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku počas vlády KSČ

[upraviť | upraviť zdroj]

Zriadenie samostatnej slovenskej provincie prekazila druhá svetová vojna. Onedlho po jej skončení prevzal moc v ČSR komunistický režim, ktorý tvrdo potláčal každú náboženskú aktivitu na svojom území. Najmä v priebehu rokov 1949 – 1951 podnikol režim niekoľko veľmi tvrdých zákrokov voči katolíckej cirkvi. V roku 1949 boli prijaté tzv. cirkevné zákony, prostredníctvom ktorých mohla štátna moc cirkev úplne kontrolovať a rozhodovať o tom, ktorí kňazi budú môcť pôsobiť vo farnostiach.[7] Počas tzv. Barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 režim v Akcii K násilne zlikvidoval mužské rehoľné rády.[8] Rovnaký postup s likvidáciou ženských kláštorov sa opakoval 29. augusta 1950 pri Akcii R.[9] Okrem toho režim zorganizoval 28. apríla v Prešove zinscenovaný sobor, tzv. Prešovský lžisobor a v Akcii P pristúpil ku zrušeniu celej Gréckokatolíckej cirkvi. Snaha o likvidáciu katolíckej cirkvi v ČSR vyvrcholila v januári 1951, kedy boli pred súd vo vykonštruovanom politickom procese postavení traja katolícki biskupi – spišský biskup Ján Vojtaššák, prešovský gréckokatolícky biskup Pavol Peter Gojdič a trnavský pomocný biskup Michal Buzalka. 15. januára 1951 boli odsúdení na 24 rokov odňatia slobody, resp. na doživotie, za „velezradu a udavačstvo“, ako aj „nepriateľskú politiku voči ľudovodemokratickému režimu“.[10] Rovnako boli neskôr odsúdení v politickom procese aj biskupi Vasiľ Hopko a Štefan Barnáš za údajnú velezradu a vyzvedačstvo na 15 rokov väzenia.[7]

Situácia cirkvi sa zlepšila až po roku 1968, kedy nastalo dočasné uvoľnenie protináboženského útlaku. Napriek tomu aj v 70. a 80. rokoch režim stále zasahoval do možností jednotlivých kňazov pôsobiť v pastorácii.[7] Dohodu s režimom o zriadení samostatnej slovenskej provincie sa podarilo dosiahnuť až v roku 1977, a tak mohol pápež Pavol VI. dňa 30. decembra 1977 splniť dávnu túžbu slovenských katolíckych veriacich a zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu. Tým boli definitívne vyriešené vzťahy k územiam diecéz za hranicami ČSSR i diecéz spoza hraníc k farnostiam na slovenskom území. Komunistický režim si neprial posilnenie náboženského ducha obyvateľov v tom smere, aby sa sídlo novej cirkevnej provincie stanovilo v hlavnom meste SSR Bratislava, z toho dôvodu bola za metropolitné sídlo zvolená Trnava.[11] Apoštolská konštitúcia Praescriptionum sacrosancti oddelila územie Trnavskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšila ju na Trnavskú arcidiecézu. Košická a Rožňavská diecéza boli odčlenené z Jágerskej cirkevnej provincie a podriadené novej, práve vzniknutej Trnavskej cirkevnej provincii. Boli tiež určené hranice slovenských biskupstiev. Apoštolská konštitúcia Qui divino ustanovila samotnú provinciu; na jej čele bola za metropolu ustanovená Trnavská arcidiecéza a do provincie patrili sufragánne tieto biskupstvá: Nitrianske, Banskobystrické, Spišské, ktoré boli dosiaľ priamo podriadené Svätej Stolici, a rovnako Rožňavské a Košické biskupstvo. Obe konštitúcie vyhlásil pražský arcibiskup František kardinál Tomášek 6. júla 1978 v trnavskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa.

Zmeny v období od pádu komunizmu po súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšia zmena týkajúca sa organizácie rímskokatolíckej cirkvi na území Slovenska sa udiala v roku 1995. Dňa 31. marca 1995 bola apoštolskou konštitúciou Pastorali quidem permoti založená Košická cirkevná provincia. Sufragánnymi biskupstvami sa stali Spišské a Rožňavské biskupstvo. Súčasne došlo k cirkevnoprávnym zmenám i na západnom Slovensku. Trnavská arcidiecéza bola premenovaná na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a jej sufragánom zostalo Nitrianske a Banskobystrické biskupstvo.

20. januára 2003 bol zriadený Vojenský rímskokatolícky ordinariát na základe Zmluvy medzi SR a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky. Ordinariát je postavený na úroveň diecézy a má pôsobnosť pre celé Slovensko. Zatiaľ posledné zmeny sa udiali v roku 2008. Hranice biskupstiev patriacich do Západoslovenskej cirkevnej provincie sa upravili 14. februára 2008. Z Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy sa vyčlenila Bratislavská arcidiecéza, ktorej arcibiskup sa zároveň stal na úkor toho trnavského arcibiskupom metropolitom, prvým arcibiskupom sa stal Stanislav Zvolenský. Rovnako z území dovtedy náležiacich Nitrianskej a Banskobystrickej diecéze sa vyčlenila nová Žilinská diecéza s biskupom Tomášom Galisom.[12]

Rímskokatolícka cirkev na Slovensku, podľa sčítania v roku 2011.

Územné rozšírenie cirkvi

[upraviť | upraviť zdroj]

RKC je rozšírená na celom území Slovenska. Historicky až do reformácie bolo prakticky všetko obyvateľstvo územia Slovenska s výnimkou židov rímskokatolícke. Po protireformácii sa rímskokatolícka cirkev znovu stala dominantnou cirkvou Slovenska a od polovice 19. storočia až do začiatku 21. storočia si stabilne udržuje podiel 60-70 % veriacich z celého obyvateľstva.[13] Silné katolícke regióny predstavuje Orava, Kysuce, Šariš a Dolný Spiš či Pohronie okolo Žiaru nad Hronom.[13] Katolicizmus je však prítomný až na výnimky niekoľkých desiatok obcí vo všetkých obciach Slovenska. Najmenší podiel veriacich rímskokatolíkov je v okresoch Medzilaborce (7,3 %), Myjava (13,5 %), Svidník (28,7) a Rožňava (30,4 %).[13]

Prehľad slovenských diecéz a ich znakov

Súčasná cirkevná organizácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2008 je funkčný systém 2 cirkevných provincií, deliacich sa na 8 diecéz a ďalej na 107 dekanátov.

Západná provincia:

Východná provincia:

Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup a predseda KBS.

Predstavitelia cirkvi

[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyššími predstaviteľmi rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku sú biskupi, ktorí sú združení v Konferencii biskupov Slovenska (KBS). Slovensko nemá po smrti Mons. Jozefa Tomka žiadneho žijúceho kardinála.

Predsedovia KBS

[upraviť | upraviť zdroj]
Predseda KBS Funkčné obdobie
začiatok koniec
Mons. František Tondra 4. máj 1993 13. apríl 1994
Mons. Rudolf Baláž 13. apríl 1994 29. apríl 1997
29. apríl 1997 31. august 2000
Mons. František Tondra 31. august 2000 16. september 2003
16. september 2003 3. október 2006[14]
3. október 2006 28. október 2009[15]
Mons. Stanislav Zvolenský 28. október 2009 8. november 2012[16]
8. november 2012[17] 21. september 2015
21. september 2015 22. november 2018
22. november 2018 10. október 2022
Mons. Bernard Bober 10. október 2022 v súčasnosti
Príslušníci cirkevného rádu Spoločnosti Ježišovej na Slovensku (jezuitov) s kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom v roku 2005.

Rehoľné rády a sekulárne inštitúty

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre viac informácií pozri Zoznam mužských rehoľných rádov a združení na Slovensku.

Pre viac informácií pozri Zoznam ženských rehoľných rádov a združení.

Na Rímskokatolícku cirkev v Slovenskej republike je naviazané tiež fungovanie viacerých mužských a ženských rehoľných rádov a združení, ktoré však pôsobia v štruktúre cirkvi nezávislo a zodpovedajú sa svojim vlastným kongregáciám. Najstarším rádom dokázaným na území krajiny sú benediktíni, ktorí tu zrejme pôsobili ešte pred príchodom sv. Cyrila a Metoda, no preukázateľne na prelome 9. a 10. storočia n.l.[18] K júlu 2016 pôsobilo na Slovensku 29 registrovaných mužských cirkevných rádov, z ktorých 26 bolo viazaných na rímskokatolícku, 1 na gréckokatolícku cirkev (baziliáni) a 1 na obe cirkvi (redemptoristi).[19] [20] Na Slovensku rovnako k roku 2020 pôsobilo 43 registrovaných ženských cirkevných rádov, reholí, kongregácií a združení.[21] Z nich tri (redemptoristky, baziliánky a sestry služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie) spadajú ku gréckokatolíckej cirkvi, zvyšných 40 k rímskokatolíckej.[22] Rády sa venujú prevažne práci s mládežou a vylúčenými komunitami vo vzdelávacej a sociálne oblasti.[23]

Okrem cirkevných rádov a združení pôsobia na Slovensku tiež viaceré sekulárne inštitúty. Ich členovia z definície "chcú prežívať svoje zasvätenie sa Bohu vo svete zachovávaním evanjeliových rád v kontexte časných štruktúr, aby tak boli kvasom múdrosti a svedkami milosti vo vnútri kultúrneho, hospodárskeho a politického života."[24] Sekulárne inštitúty potvrdil ako novú formu zasväteného života v Cirkvi pápež Pius XII. v roku 1947, aby zasvätení kresťania mohli pôsobiť aj mimo tradičnej sféry kláštorov.[24] Do tejto kategórie sa zaraďujú napr. uršulínky sv. Angely Merici alebo Inštitút Krista Veľkňaza.

Fotogaléria rímskokatolíckych katedrál

[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícka cirkev má na Slovensku 8 katedrál (sídelných chrámov biskupa) a dve konkatedrály v Poprade a v Prešove.

Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský pri svätení základného kameňa kostola sv. Jána Pavla II. v Čiernej Vode v roku 2012.

Rímskokatolícke sakrálne stavby a tradície

[upraviť | upraviť zdroj]
Pútnik sa spovedá u kňaza Jána Potáša OSBM počas púte do Krásneho Brodu v roku 1996.
Púť na Mariánskej hore v Levoči.

Pre bližšie informácie pozri Zoznam kostolov na Slovensku
Pre bližšie informácie pozri Zoznam pútnických miest na Slovensku

V roku 2017 mala rímskokatolícka cirkev na Slovensku najväčšie zastúpenie kostolov zo všetkých cirkví s počtom 2 627 kostolov (z celkového počtu 4 151 kostolov 63,3 %).[25] V tom neboli zahrnuté iné sakrálne objekty, ktoré nespĺňali definície kostolu podľa danej cirkvi (kaplnky či modlitebne).[26] V Žilinskom kraji je 83,38 % kostolov rímskokatolíckych.[25] V okresoch Čadca, Kysucké Nové Mesto, Námestovo a Tvrdošín sa nachádzajú výhradne rímskokatolícke kostoly.[25] Najstaršie rímskokatolícke kostoly sa datujú do 9. storočia a obdobia Veľkej Moravy, v priebehu storočí sa v ich výstavbe odzrkadlil prakticky každý architektonický sloh prítomný v stredoeurópskom civilizačnom priestore.[27] Slovenským špecifikom je tiež drevená sakrálna architektúra.

Špecifickým typom chrámov v rímskokatolíckej cirkvi sú baziliky minor. Na Slovensku ich ku roku 2019 bolo 15.

Najmä v období baroka sa rozšíril na Slovensku ďalší druh sakrálnych stavieb špecifický pre katolícku cirkev – kalvárie. Kalvárie plnia okrem náboženského významu tiež krajinno-architektonickú funkciu.[28] Hlavnou časťou kalvárií sú zastavenia krížovej cesty, na začiatku ich bývalo 12, neskôr 14. Zvyčajne sú zakončené kostolom alebo hrobkou Krista ako posledným zastavením.[28]

Pre rímskokatolícke náboženstvo majú význam tiež pútnické miesta. Každá diecéza má viacero pútnických miest, na ktoré sa konajú púte v rôznych obdobiach kalendárneho či cirkevného roka.[29] Najdlhšiu tradíciu majú a najväčšej obľube sa tešia mariánske púte, najmä do Levoče - ku Bazilike Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore a do šaštínskej Baziliky Sedembolestnej Panny Márie. Na levočskej púti na Mariánsku horu v roku 1995 sa pri návšteve vtedajšieho pápeža Jána Pavla II. zúčastnilo 650 000 veriacich, čo je predpokladané najväčšie zhromaždenie v dejinách Slovenska.[30]

Galéria rímskokatolíckych kostolov na Slovensku podľa architektonických štýlov

[upraviť | upraviť zdroj]

Hnutia a spoločenstvá

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri RKC fungujú viaceré organizácie, hnutia a spoločenstvá, ktoré sa angažujú v duchovnej, diplomatickej či rodinnej oblasti a práci s mládežou.[31]

Práca s mládežou

[upraviť | upraviť zdroj]

Charitatívne organizácie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Slovenská katolícka charita (SKCH): je samostatnou právnickou osobou, právnou formou „účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti“, zriadené Konferenciou biskupov Slovenska. V zmysle Kódexu kánonického práva je SKCH konfederáciou verejných združení, tvoria ju 4 arcidiecézne a 6 diecéznych/eparchiálnych charít.[33] Vznikla v roku 1927 z podnetu veriacich s cieľom zabezpečiť organizačne sociálno-charitatívnu pomoc Cirkvi chudobným, od 50. rokov 20. storočia do roku 1989 mala pozastavené fungovanie.[34] SKCH zamestnáva spolu približne 1 300 zamestnancov a 1 000 dobrovoľníkov, ročne poskytne pomoc viac než 23 tisícom ľuďom v núdzi.[34] Heslo Slovenskej katolíckej charity znie: Naším poslaním je byť blízko pri človeku. Pomáhame ľuďom v núdzi bez ohľadu na vierovyznanie, rasu či politické zmýšľanie.[35] Generálnym sekretárom SKCH je Erich Hulman.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Najstaršie doklady počiatkov kresťanstva na Slovensku [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa náboženského vyznania v SR k 1. 1. 2021 [online]. Štatistický úrad SR, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.
  3. ↑ kbs.sk. Cirkevné provincie [online]. kbs.sk, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.
  4. ↑ ŠOMODI, Ondrej. Ako žili Slovania pri Bojnej? Zdroj ich bohatstva dnes považujeme za neľudský [online]. MY Topoľčany, 23.11.2016, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  5. ↑ JURZOVÁ, Kristína. Opustil Pribina Nitrianske kniežatstvo ako hrdina či ako zbabelec? [online]. Teraz.sk, 7.5.2017, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  6. ↑ História [online]. biskupstvo-nitra.sk, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online. Archivované 2021-01-31 z originálu.
  7. ↑ a b c Ústav pamäti národa. Prenasledovanie cirkví 1948-1989 [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2021-01-14]. Dostupné online.
  8. ↑ BIS, Vladimír. Akcia K – 1. časť. blog.postoj.sk (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2021-01-14].
  9. ↑ TASR. Pred 65 rokmi sa v Československu začala Akcia R. Konzervatívny denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2021-01-14]. ISSN 1336-720X.
  10. ↑ KATREBOVÁ BLEHOVÁ, Beáta. Cirkev dostala úder, ako nikdy predtým: 70. výročie monsterprocesu s biskupmi [online]. dennikstandard.sk, [cit. 2021-01-14]. Dostupné online.
  11. ↑ 40. výročie vzniku Slovenskej cirkevnej provincie [online]. jezuiti.sk, [cit. 2021-01-14]. Dostupné online.
  12. ↑ Žilinská diecéza si pripomína desať rokov od svojho vzniku [online]. dcza.sk, [cit. 2020-08-03]. Dostupné online.
  13. ↑ a b c MAJO, Juraj; ŠPROCHA, Branislav. Storočie populačného vývoja Slovenska II.: populačné štruktúry []. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, INFOSTAT – Výskumné demografické centrum, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, október 2016, [cit. 2019-07-09]. S. 66-68. Dostupné online. ISBN 978-80-89398-31-7.
  14. ↑ TK KBS. Staronovým predsedom KBS Mons. František Tondra [online]. 16. 09. 2003 17:10, [cit. 2012-12-01]. Dostupné online.
  15. ↑ TK KBS. Biskup Tondra naďalej na čele Konferencie biskupov Slovenska [online]. 03. 10. 2006 10:58, [cit. 2012-12-01]. Dostupné online.
  16. ↑ TK KBS. Novým predsedom KBS Mons. Stanislav Zvolenský [online]. 28. 10. 2009 14:04, [cit. 2012-12-01]. Dostupné online.
  17. ↑ KBS. 73. plenárne zasadanie KBS [online]. [Cit. 2012-12-02]. Dostupné online.
  18. ↑ Dejiny benediktínov [online]. benediktini.sk, [cit. 2020-08-03]. Dostupné online.
  19. ↑ kbs.sk. Mužské rehole [online]. kbs.sk, [cit. 2020-08-03]. Dostupné online.
  20. ↑ Gréckokatolícke rehole [online]. kvrps.sk, [cit. 2020-08-03]. Dostupné online.
  21. ↑ Rímskokatolícke ženské rehole [online]. kvrps.sk, [cit. 2020-08-03]. Dostupné online.
  22. ↑ Gréckokatolícke rehole [online]. kvrps.sk, [cit. 2020-08-03]. Dostupné online.
  23. ↑ Kongregácia Školských sestier de Notre Dame [online]. sestrynd.stranka.info, [cit. 2020-08-03]. Dostupné online.
  24. ↑ a b Zasvätení vo svete: Sekulárne inštitúty na Slovensku [online]. kbs.sk, [cit. 2020-08-03]. Dostupné online.
  25. ↑ a b c BÚGEL, Rastislav. Na každú slovenskú obec pripadá 1,43 kostola: Len 242 z nich nemá ani jeden [online]. dnes24.sk, [cit. 2021-01-20]. Dostupné online.
  26. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan; ČIKOVSKÝ, Konštantín. 28-ročný mladík odfotil všetky naše kostoly, trvalo mu to osem rokov. Denník N (Bratislava: N Press), 2015-06-22. Dostupné online [cit. 2021-01-20]. ISSN 1339-844X.
  27. ↑ Sakrálna architektúra [online]. regionnitra.sk, [cit. 2021-01-21]. Dostupné online. Archivované 2021-01-26 z originálu.
  28. ↑ a b LANČARIČ, Štefan. Kalvárie – súčasť obrazu kultúrnej krajiny Slovenska [online]. uzemneplany.sk, [cit. 2021-01-20]. Dostupné online.
  29. ↑ NOVINKY [online]. putnickemiesta.sk, 2014-05-03, [cit. 2021-01-20]. Dostupné online.
  30. ↑ Slovensko žije cez víkend púťami. V Levoči a Nitre čakajú tisícky pútnikov [online]. Konzervatívny denník Postoj, 4.7.2015, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  31. ↑ kbs.sk. Hnutia a spoločenstvá [online]. kbs.sk, [cit. 2020-08-03]. Dostupné online.
  32. ↑ kbs.sk. Hnutia a spoločenstvá [online]. kbs.sk, [cit. 2020-08-03]. Dostupné online.
  33. ↑ Právna forma | Slovenská katolícka charita [online]. charita.sk, [cit. 2020-08-11]. Dostupné online.
  34. ↑ a b História a súčasnosť | Slovenská katolícka charita [online]. charita.sk, [cit. 2020-08-11]. Dostupné online.
  35. ↑ Hodnoty a poslanie | Slovenská katolícka charita [online]. charita.sk, [cit. 2020-08-11]. Dostupné online. Archivované 2020-08-10 z originálu.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rímskokatolícka_cirkev_v_Slovenskej_republike&oldid=7826600“