Preskočiť na obsah

Košice – mestská časť Barca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Košice – mestská časť Barca
mestská časť Košíc
Pohľad na časť Abovskej ulice
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice IV
Región Abov
Vodný tok Myslavský potok
Nadmorská výška 210 m n. m.
Súradnice 48°40′40″S 21°15′54″V / 48,677778°S 21,265000°V / 48.677778; 21.265000
Rozloha 18,13 km² (1 813 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 710 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 204,63 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1215
Starosta Gabriel Krištof[3] (nezávislý)
PSČ 040 17
ŠÚJ 599093
EČV (do r. 2022) KE
Tel. predvoľba +421-55
Adresa miestneho
úradu
Abovská 32
E-mailová adresa starosta@barca.sk
Telefón 055/72 62 411
Fax 055/72 62 438
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Barca
Webová stránka: barca.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Košice – mestská časť Barca[4] (iné názvy: Košice-Barca, Barca; v minulosti aj Barča, maď. Bárca, Bárcza) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice IV. V minulosti to bola samostatná obec, rozširovaním Košíc sa s nimi zlúčila v druhej polovici 20. storočia.

Pravekí ľudia sa živili zbieraním plodov a najmä lovom mamutov (z tejto činnosti pochádza ich názov - lovci mamutov) a na sezónnych táboriskách aké poznáme medzi inými z Barce pri Košiciach, si začali budovať chatrče z prútia.[5]

Symboly obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 1201/2006 na svojom XXV. rokovaní dňa 26. októbra 2006 v súlade so zákonom o obecnom zriadení schválilo Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 82 o erbe a vlajke mestskej časti Košice-Barca.

V červenom štíte z položeného, hrotom vľavo smerujúceho lemeša vyrastajú tri klasy sprevádzané dvomi hviezdami, všetko zlaté.[1] Archivované 2016-03-19 na Wayback Machine

Vlajka mestskej časti pozostáva z dvoch pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej a žltej, list je lemovaný žlto – modro deleným lemom. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[2][nefunkčný odkaz]

Časti obce

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Boľarov (Borodáčova, Vozárova, Gavlovičova, Krátka, Barčianska)
  • Habeš (Osloboditeľov, Medená, Bronzová, Cínova, Zinková, Pri stanici, Strieborná, Mosadzná)
  • Nová Barca (Podnikateľská, Močiarna, Kubíková, Pri vagovni)
  • Nový Jarek (Barčianska, Hraničná, Kapustná, Ľanová, Ovocná, Turnianska)
  • Ortaš (Abovská, Matičná, Teplého)
  • Stará Barca (Hečkova, Pokojná, Pri pošte, Tešedíkova, Zborovjanova)
  • Svetlá Pusta ("Világoš")
  • Tatry (Timravy, Poničanova, Kostrova, Horovova, Svetlá)

Abovská, Andraščíkova, Barčianska, Borodáčova, Bronzová, Cínová, Cirbusovej, Čkalovova, Fándlyho, Gavlovičova, Hečkova, Horovova, Hraničná, Chrómová,Kapustná, Kostrova, Krátka, Kubíková, Ľanová, Matičná, Medená, Močiarna, Mosadzná, Nám. mladých poľnohospodárov, Niklová, Ovocná, Pokojná, Poničanova, Pri stanici, Pri pošte, Pri vagovni, Radlinského, Strieborná, Svetlá, Svetlá pusta, Teplého, Timravy, Turnianska, Ulica Osloboditeľov, Vozárova, Za školou, Zborovjanova, Zemianska, Zinková.

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Myslavský potok

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1300. Donátorom kostola bol komes Inok, ktorému postavenie kamenného kostola povolil jágerský biskup Andrej v roku 1297.[6] V 15. storočí bol prestavaný, keď bolo presbytérium zaklenuté neskorogotickou hviezdicovou klenbou. V rokoch 15701672 bol kostol reformovaný. V roku 1788 bol novo zariadený. Koncom 19. storočia bola neogoticky upravená veža. K rozsiahlej prestavbe kostola došlo v dvoch etapách, v roku 1933 bolo vybudované nové severne orientované polygonálne presbytérium v štýle neogotiky a v roku 1944 k nemu pribudla už modernistická loď. Stredoveké presbytérium sa tak stalo bočnou kaplnkou. Strop novodobej lode je plochý, železobetónový. Staré presbytérium je zaklenuté hviezdicovou klenbou a jedným poľom sieťovej klenby. Nová svätyňa má lunetovú klenbu.[7] Fasády starej časti kostola sú členené opornými piliermi a oknami s kružbami ukončenými lomeným oblúkom. Obdobne je riešené aj nové presbytérium. Loď má hladké fasády s oknami s lomeným oblúkom, nad portálom južného priečelia je rozeta. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
  • Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická tolerančná stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z rokov 17941795. V roku 1899 bola pristavaná neorománska veža.[8] Interiér je zaklenutý dvoma poľami plackovej klenby. Nachádza sa tu centrálne umiestnená krstiteľnica a k náprotivnej stene umiestnená baroková kazateľnica. Na východnej strane, pri veži, je drevená empora.[9] Fasáda s nárožným zaoblením je členená polkruhovo ukončenými oknami, lizénami a nárožnými opornými piliermi. Veža je členená kordónovou rímsou a ukončená ihlancovou helmicou. Portál v podveží je polkruhovo ukončený na spôsob ústupkového portálu s trojuholníkovým frontónom.
  • Bárcaiovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s bočnými rizalitmi s vežami a strednými rizalitmi, zo 17. storočia. Stojí na mieste stredovekého hradu z 13. storočia. Klasicisticky so znakmi empíru bol prestavaný v roku 1840, keď vznikli aj jednotlivé rizality. V druhej polovici 19. storočia bola pristavaná štvorcová veža s cimburím k prednému rizalitu, na konci storočia nárožné veže.[10] V rokoch 20132019 prešiel komplexnou obnovou.[11] Fasády kaštieľa sú členené kordónovými rímsami a oknami s profilovanými šambránami. Okná parteru sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami. Okná bočných rizalitov sú lemované pilastrami a ukončené profilovanými nadokennými rímsami. Rizalit obrátený do parku je tvorený preskleným trojosovým portikom a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Pri kaštieli sa nachádza anglický krajinársky park.
  • Zičiovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne baroková stavba so stredným rizalitom nárožnými vežami, zo 17. storočia. Okolo roku 1910 bol eklekticky upravený.[12] V súčasnosti tu sídli miestny úrad. V interiéri sa nachádza miestnosť s krížovou klenbou v jadre stavby a miestnosti zaklenuté pruskými klenbami. Korýtková klenba je v slávnostnej sieni. Nad schodiskom je kazetový strop.[13] Fasády sú členené kordónovou rímsou, parter pásovou rustikou. Poschodie je členené pilastrami a oknami s dekoratívnymi secesnými šambránami a nadokennými rímsami. Kruhové veže, orientované do parku, sú ukončené kupolovými helmicami. Pri kaštieli sa nachádza anglický krajinársky park.
  • Berzeviciho kúria, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z polovice 18. storočia. Stojí na mieste renesančnej stavby Bárcaiovcov zo 17. storočia. V prvej polovici 19. storočia bola klasicisticky upravená, keď došlo k úprave fasády. Miestnosti sú zaklenuté pruskými klenbami. Kúria bola prestavaná v rokoch 19992001, keď boli otvorené arkády okolo stredného rizalitu zasklené a získala nevhodnú masívnu strechu so zobytneným podkrovím.[14] Stredný rizalit ma neogotickú úpravu s nadstavbou s cimburím z konca 19. storočia.[15] Stredný trojosový rizalit je členený pilastrami, bočné rizality pásovou rustikou a lizénami.
Socha pápeža Jána Pavla II.

K mestskej časti Barca patrí aj Múzeum letectva a Letisko Košice.

Na území mestskej časti sa nachádza park o veľkosti 7 ha, ktorý v minulosti patril medzi najkrajšie parky bývalej Abovskej stolice. Jeho súčasťou je aj jazierko nachádzajúce sa priamo v parku.

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité firmy

[upraviť | upraviť zdroj]

Autobusové linky č. 12, 24 a električkové linky č. 4 a R8.

  • Štadión TJ Barca
  • Futbalový klub Barca hrajúci 4- tú najvyššiu súťaž.

Osobnosti mestskej časti

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]

Starostovia

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Kapitola 2. Počiatky rodovej organizácie, s. 14.
  6. Košice – Barca [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Barca (Košice) – Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. Barca (Košice) – Kaštieľ Barczayovcov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Barca (Košice) – Zichyho kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. Barca (Košice) – Berzevicziho kúria [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]