Košice – mestská časť Barca
Košice – mestská časť Barca | |
mestská časť Košíc | |
Pohľad na časť Abovskej ulice
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Košice IV |
Región | Abov |
Vodný tok | Myslavský potok |
Nadmorská výška | 210 m n. m. |
Súradnice | 48°40′40″S 21°15′54″V / 48,677778°S 21,265000°V |
Rozloha | 18,13 km² (1 813 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 3 710 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 204,63 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1215 |
Starosta | Gabriel Krištof[3] (nezávislý) |
PSČ | 040 17 |
ŠÚJ | 599093 |
EČV (do r. 2022) | KE |
Tel. predvoľba | +421-55 |
Adresa miestneho úradu |
Abovská 32 |
E-mailová adresa | starosta@barca.sk |
Telefón | 055/72 62 411 |
Fax | 055/72 62 438 |
Poloha mestskej časti na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mestskej časti
| |
Wikimedia Commons: Barca | |
Webová stránka: barca.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Košice – mestská časť Barca[4] (iné názvy: Košice-Barca, Barca; v minulosti aj Barča, maď. Bárca, Bárcza) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice IV. V minulosti to bola samostatná obec, rozširovaním Košíc sa s nimi zlúčila v druhej polovici 20. storočia.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Pravekí ľudia sa živili zbieraním plodov a najmä lovom mamutov (z tejto činnosti pochádza ich názov - lovci mamutov) a na sezónnych táboriskách aké poznáme medzi inými z Barce pri Košiciach, si začali budovať chatrče z prútia.[5]
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 1201/2006 na svojom XXV. rokovaní dňa 26. októbra 2006 v súlade so zákonom o obecnom zriadení schválilo Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 82 o erbe a vlajke mestskej časti Košice-Barca.
Erb
[upraviť | upraviť zdroj]V červenom štíte z položeného, hrotom vľavo smerujúceho lemeša vyrastajú tri klasy sprevádzané dvomi hviezdami, všetko zlaté.[1] Archivované 2016-03-19 na Wayback Machine
Vlajka
[upraviť | upraviť zdroj]Vlajka mestskej časti pozostáva z dvoch pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej a žltej, list je lemovaný žlto – modro deleným lemom. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[2][nefunkčný odkaz]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]- Boľarov (Borodáčova, Vozárova, Gavlovičova, Krátka, Barčianska)
- Habeš (Osloboditeľov, Medená, Bronzová, Cínova, Zinková, Pri stanici, Strieborná, Mosadzná)
- Nová Barca (Podnikateľská, Močiarna, Kubíková, Pri vagovni)
- Nový Jarek (Barčianska, Hraničná, Kapustná, Ľanová, Ovocná, Turnianska)
- Ortaš (Abovská, Matičná, Teplého)
- Stará Barca (Hečkova, Pokojná, Pri pošte, Tešedíkova, Zborovjanova)
- Svetlá Pusta ("Világoš")
- Tatry (Timravy, Poničanova, Kostrova, Horovova, Svetlá)
Ulice
[upraviť | upraviť zdroj]Abovská, Andraščíkova, Barčianska, Borodáčova, Bronzová, Cínová, Cirbusovej, Čkalovova, Fándlyho, Gavlovičova, Hečkova, Horovova, Hraničná, Chrómová,Kapustná, Kostrova, Krátka, Kubíková, Ľanová, Matičná, Medená, Močiarna, Mosadzná, Nám. mladých poľnohospodárov, Niklová, Ovocná, Pokojná, Poničanova, Pri stanici, Pri pošte, Pri vagovni, Radlinského, Strieborná, Svetlá, Svetlá pusta, Teplého, Timravy, Turnianska, Ulica Osloboditeľov, Vozárova, Za školou, Zborovjanova, Zemianska, Zinková.
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1300. Donátorom kostola bol komes Inok, ktorému postavenie kamenného kostola povolil jágerský biskup Andrej v roku 1297.[6] V 15. storočí bol prestavaný, keď bolo presbytérium zaklenuté neskorogotickou hviezdicovou klenbou. V rokoch 1570 – 1672 bol kostol reformovaný. V roku 1788 bol novo zariadený. Koncom 19. storočia bola neogoticky upravená veža. K rozsiahlej prestavbe kostola došlo v dvoch etapách, v roku 1933 bolo vybudované nové severne orientované polygonálne presbytérium v štýle neogotiky a v roku 1944 k nemu pribudla už modernistická loď. Stredoveké presbytérium sa tak stalo bočnou kaplnkou. Strop novodobej lode je plochý, železobetónový. Staré presbytérium je zaklenuté hviezdicovou klenbou a jedným poľom sieťovej klenby. Nová svätyňa má lunetovú klenbu.[7] Fasády starej časti kostola sú členené opornými piliermi a oknami s kružbami ukončenými lomeným oblúkom. Obdobne je riešené aj nové presbytérium. Loď má hladké fasády s oknami s lomeným oblúkom, nad portálom južného priečelia je rozeta. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Petra a Pavla
-
Gotické presbytérium
-
Interiér modernej časti
-
Gotické presbytérium
-
Gotická klenba
- Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická tolerančná stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z rokov 1794 – 1795. V roku 1899 bola pristavaná neorománska veža.[8] Interiér je zaklenutý dvoma poľami plackovej klenby. Nachádza sa tu centrálne umiestnená krstiteľnica a k náprotivnej stene umiestnená baroková kazateľnica. Na východnej strane, pri veži, je drevená empora.[9] Fasáda s nárožným zaoblením je členená polkruhovo ukončenými oknami, lizénami a nárožnými opornými piliermi. Veža je členená kordónovou rímsou a ukončená ihlancovou helmicou. Portál v podveží je polkruhovo ukončený na spôsob ústupkového portálu s trojuholníkovým frontónom.
-
Reformovaný kostol
- Bárcaiovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s bočnými rizalitmi s vežami a strednými rizalitmi, zo 17. storočia. Stojí na mieste stredovekého hradu z 13. storočia. Klasicisticky so znakmi empíru bol prestavaný v roku 1840, keď vznikli aj jednotlivé rizality. V druhej polovici 19. storočia bola pristavaná štvorcová veža s cimburím k prednému rizalitu, na konci storočia nárožné veže.[10] V rokoch 2013 – 2019 prešiel komplexnou obnovou.[11] Fasády kaštieľa sú členené kordónovými rímsami a oknami s profilovanými šambránami. Okná parteru sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami. Okná bočných rizalitov sú lemované pilastrami a ukončené profilovanými nadokennými rímsami. Rizalit obrátený do parku je tvorený preskleným trojosovým portikom a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Pri kaštieli sa nachádza anglický krajinársky park.
- Zičiovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne baroková stavba so stredným rizalitom nárožnými vežami, zo 17. storočia. Okolo roku 1910 bol eklekticky upravený.[12] V súčasnosti tu sídli miestny úrad. V interiéri sa nachádza miestnosť s krížovou klenbou v jadre stavby a miestnosti zaklenuté pruskými klenbami. Korýtková klenba je v slávnostnej sieni. Nad schodiskom je kazetový strop.[13] Fasády sú členené kordónovou rímsou, parter pásovou rustikou. Poschodie je členené pilastrami a oknami s dekoratívnymi secesnými šambránami a nadokennými rímsami. Kruhové veže, orientované do parku, sú ukončené kupolovými helmicami. Pri kaštieli sa nachádza anglický krajinársky park.
- Berzeviciho kúria, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z polovice 18. storočia. Stojí na mieste renesančnej stavby Bárcaiovcov zo 17. storočia. V prvej polovici 19. storočia bola klasicisticky upravená, keď došlo k úprave fasády. Miestnosti sú zaklenuté pruskými klenbami. Kúria bola prestavaná v rokoch 1999 – 2001, keď boli otvorené arkády okolo stredného rizalitu zasklené a získala nevhodnú masívnu strechu so zobytneným podkrovím.[14] Stredný rizalit ma neogotickú úpravu s nadstavbou s cimburím z konca 19. storočia.[15] Stredný trojosový rizalit je členený pilastrami, bočné rizality pásovou rustikou a lizénami.
-
Bárcaiovský kaštieľ
-
Zičiovský kaštieľ
-
Berzeviciho kúria
-
Berzeviciho kúria
Pomníky
[upraviť | upraviť zdroj]- Socha pápeža Jána Pavla II. - slávnostne je oddhalil bývalý osobný tajomník pápeža kardinál Stanisław Dziwisz dňa 15. júla 2006 - 11 rokov po návšteve pápeža Jána Pavla II. v Košiciach-Barci (2. júl 1995). Počas slávnostnej liturgie na košickom letisku vtedy pápež svätorečil troch košických mučeníkov, vyhlásil Košickú arcidiecézu a udelil arcibiskupské pálium Alojzovi Tkáčovi. Socha je umiestnená na konečnej zastávke električky č. 4, pred vstupom do parku. Na slávnosti odhalenia sochy sa zúčastnili Mons. Henryk Józef Nowacky, apoštolský nuncius Svätej stolice na Slovensku, Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup-metropolita, slovenský eurokomisár Ján Figeľ, exprezidenti Slovenska Michal Kováč a Rudolf Schuster a ďalší významní hostia. Autorom sochy je Mgr. art. Peter Harničár, zhotovil ju zo žuly a lešteného nerezového plechu. Munument je vysoký 4,72 metra.
Múzeá
[upraviť | upraviť zdroj]K mestskej časti Barca patrí aj Múzeum letectva a Letisko Košice.
Parky
[upraviť | upraviť zdroj]Na území mestskej časti sa nachádza park o veľkosti 7 ha, ktorý v minulosti patril medzi najkrajšie parky bývalej Abovskej stolice. Jeho súčasťou je aj jazierko nachádzajúce sa priamo v parku.
Hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Dôležité firmy
[upraviť | upraviť zdroj]Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Autobusové linky č. 12, 24 a električkové linky č. 4 a R8.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]- Štadión TJ Barca
- Futbalový klub Barca hrajúci 4- tú najvyššiu súťaž.
Osobnosti mestskej časti
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Plachý (* 1949), atlét, bežec na stredných tratiach
- Vladimír Janočko (* 1976), futbalista
- Imrich Sedlák, rímskokatolícky kňaz
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Jaroslav Teplý (* 1881 – † 1970), amatérsky archeológ
Starostovia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1990 – 2002 Ladislav Buľko
- 2002 – súčasnosť František Krištof
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Chránený park s unikátnym jazierkom
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
- ↑ GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Kapitola 2. Počiatky rodovej organizácie, s. 14.
- ↑ Košice – Barca [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Barca (Košice) – Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Barca (Košice) – Kaštieľ Barczayovcov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Barca (Košice) – Zichyho kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Barca (Košice) – Berzevicziho kúria [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Košice – mestská časť Barca
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka mestskej časti
- Apsida.sk– profil gotického kostola