Kresťanskodemokratická únia Nemecka
| Kresťanskodemokratická únia Nemecka | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | CDU |
| Založenie | 26. júna 1945 |
| Predseda | Friedrich Merz |
| Podpredsedovia | Silvia Breherová Andreas Jung Michael Kretschmer Carsten Linnemann Karin Prienová[2] |
| Poslancov | Spolkový snem
179 / 736 |
| Volebný výsledok | 24,1 % (Spolkové voľby 2021) |
| Ideológie | Kresťanská demokracia Liberálny konzervativizmus Pro-europanizmus |
| Politické spektrum | Stredopravica |
| Počet členov | ▼ 399,110 (2020) |
| Celoštátna koalícia | CDU/CSU |
| Medzinárodné organizácie | |
| Skupina Európskeho parlamentu | Skupina Európskej ľudovej strany |
| Európska politická strana | Európska ľudová strana |
| Medzinárodné organizácie | Centristická demokratická internacionála Medzinárodná demokratická únia |
| Ďalšie informácie | |
| Mládežnícka organizácia | Mladá únia |
| Ženská organizácia | Ženská únia |
| Sídlo | Klingelhöferstraße 8, 10785 Berlín, Nemecko |
| Noviny | Únia |
| Farby | |
| Web | www.cdu.de |
Kresťanskodemokratická únia Nemecka (nem. Christlich Demokratische Union Deutschlands), skratka CDU, je kresťanskodemokratická a liberálnokonzervatívna politická strana v Nemecku. Od svojho vzniku v roku 1945 je popri Sociálnodemokratickej strane hlavnou politickou silou v krajine. Naposledy vládla v rokoch 2005 - 2021, kedy bola kancelárkou Angela Merkelová. Od volieb do Spolkového snemu na jeseň 2021 je v opozícii.
Súčasným predsedom strany je od januára 2022 Friedrich Merz. Jeho predchodcom a kandidátom na kancelára vo voľbách 2021 bol Armin Laschet, ministerský prezident spolkového štátu Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorý však po slabom výsledku a odchode do opozície rezignoval. [3]Dlhoročnou kancelárkou Nemecka za CDU bola Angela Merkelová, bývala predsedníčka strany. Medzi najznámejšie osobnosti z histórie strany patria Konrad Adenauer či Helmut Kohl, obaja bývalí kancelári a predsedovia strany.
Sesterskou stranou a hlavným partnerom CDU je Kresťanskosociálna únia v Bavorsku, s ktorou tvorí koalíciu od roku 1949, v Nemecku nazývanú jednoducho „Únia" (Union).
História
[upraviť | upraviť zdroj]Kresťanskodemokratická únia bola od svojho vzniku v roku 1945 koncipovaná ako strana dvoch hlavných kresťanských konfesií (katolíkov a protestantov) pôsobiacich na území Nemecka a hlásila sa k trom základným duchovným prúdom a tradíciám: kresťanskosociálnemu, liberálnemu a konzervatívnemu. Pôvodne pôsobila iba v oblastiach západnej okupačnej zóny. Prioritne sa zameriavala na aktivity v jednotlivých regiónoch. Postupne sa jej podarilo vybudovať pomerne široko organizovanú členskú základňu.
V roku 1949 Kresťanskodemokratická únia vyhrala prvé voľby v Nemeckej spolkovej republike a so ziskom 31 % hlasov sa stala najsilnejšou politickou stranou. Jej vtedajší líder Konrad Adenauer sa stal prvým spolkovým kancelárom. V rokoch jeho vlády (1949 –1963) bola Kresťanskodemokratická únia vládnucou stranou. V roku 1957 v koalícii s FDP získala absolútnu väčšinu všetkých hlasov voličov. V roku 1969 bola nútená prejsť do opozície, keď ju vystriedala koalícia SPD a FDP. Do čela politiky sa strana vrátila v roku 1982 a pod vedením Helmuta Kohla zotrvala v tejto pozícii nasledujúcich 17 rokov.
Po zjednotení Nemecka začala Kresťanskodemokratická únia pôsobiť na celom území štátu. V nových spolkových krajinách sa stala najsilnejšou politickou stranou. Voľby v roku 1998 znamenali zásadnú zmenu postavenia Kresťanskodemokratická únia a výraznú stratu jej pozícií. Kresťanskodemokratická únia si nedokázala udržať voličskú podporu najmä medzi robotníkmi a tiež nebola schopná aktivizovať vlastných voličov. V súčasnosti má približne 800 000 individuálnych a kolektívnych členov.
V parlamentných voľbách 18. septembra 2005 zvíťazila CDU/CSU so ziskom 40,8 % hlasov tesne pred dovtedy vládnucou SPD, ktorá získala 38,4 % hlasov. Rozloženie síl bolo tesné. Obe strany sa rozhodli uzavrieť spoločnú koalíciu na čele s predsedníčkou CDU Angelou Merkelovou.
Ideológia
[upraviť | upraviť zdroj]Kresťanskodemokratická únia kladie hlavný dôraz na činnosť straníckych organizácií v jednotlivých spolkových krajinách, ktoré si zachovávajú výraznú autonómiu, čo vyplýva i zo samotného názvu únia. Popri krajinských zväzoch v Kresťanskodemokratickej únii pôsobia i tzv. stranícke združenia ako napr. Únia mládeže, Únia žien, Únia seniorov, Kresťansko-demokratickí zamestnanci, Združenie stredného stavu a hospodárske združenie, Komunálne politické združenie a Stredonemecké združenie. Tieto združenia sú kolektívnymi členmi strany zjednotené kresťanským učením.
Politická strana Kresťanskodemokratická únia patrí k masovým stranám a jej elektorát zasahuje do všetkých vrstiev spoločnosti. Tvoria ho podnikatelia, vysoké kruhy administratívy, ale aj roľníci, robotníci, ženy v domácnosti, dôchodcovia či študenti. I napriek tomu, že CDU je otvorená všetkým konfesiám, najväčšiu podporu má medzi katolíkmi.
Kresťanskodemokratická únia patrí viac k ortodoxne konzervatívnym stranám. Vo svojom programe presadzuje ochranu súkromného vlastníctva a odmieta štátne zásahy. Presadzovanie sociálne trhového hospodárstva v politike Kresťanskodemokratickej únie bolo namierené proti prejavom komunizmu. Nemá bezprostredný vzťah k cirkvám, ale podporuje kresťanské hodnoty, ktoré cirkvi vyzdvihujú (podpora rodiny v spoločnosti, odmietanie liberalizácie interrupcií, presadzovanie cirkevného školstva a pod.).
Tradičnými baštami Kresťanskodemokratickej únie sú južné oblasti krajiny, hlavne vidiek a Porýnie.
Volebné výsledky
[upraviť | upraviť zdroj]Voľby do Spolkového snemu
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Líder | Hlasy | % | Mandáty | Vláda |
|---|---|---|---|---|---|
| 1949 | Konrad Adenauer | 5 978 636 | 25,2 % (1.) | 115 / 402 |
CDU/CSU-FDP-DP |
| 1953 | Konrad Adenauer | 10 016 594 | 36,4 % (1.) | 197 / 509 |
CDU/CSU-FDP-DP |
| 1957 | Konrad Adenauer | 11 875 339 | 39,7 % (1.) | 222 / 519 |
CDU/CSU-DP |
| 1961 | Konrad Adenauer | 11 283 901 | 35,8 % (2.) | 201 / 521 |
CDU/CSU-FDP |
| 1965 | Konrad Adenauer | 12 387 562 | 38,0 % (2.) | 202 / 518 |
CDU/CSU-FDP (1965 – 1966) CDU/CSU-SPD (1966 – 1969) |
| 1969 | Kurt Georg Kiesinger | 12 079 535 | 36,6 % (2.) | 201 / 518 |
SPD-FDP |
| 1972 | Rainer Barzel | 13 190 837 | 35,2 % (2.) | 186 / 518 |
SPD-FDP |
| 1976 | Helmut Kohl | 14 367 302 | 38,0 % (2.) | 201 / 518 |
SPD-FDP |
| 1980 | Helmut Kohl | 12 989 200 | 34,2 % (2.) | 185 / 519 |
SPD-FDP (1980 – 1982) CDU/CSU-FDP (1982 – 1983) |
| 1983 | Helmut Kohl | 14 857 680 | 38,1 % (2.) | 202 / 520 |
CDU/CSU-FDP |
| 1987 | Helmut Kohl | 13 045 745 | 34,4 % (2.) | 185 / 519 |
CDU/CSU-FDP |
| 1990 | Helmut Kohl | 17 055 116 | 36,7 % (1.) | 268 / 662 |
CDU/CSU-FDP |
| 1994 | Helmut Kohl | 16 089 960 | 34,2 % (2.) | 244 / 672 |
CDU/CSU-FDP |
| 1998 | Helmut Kohl | 14 004 908 | 28,4 % (2.) | 198 / 669 |
SPD-Zelení |
| 2002 | Angela Merkelová | 14 167 561 | 29,5 % (2.) | 190 / 603 |
SPD-Zelení |
| 2005 | Angela Merkelová | 13 136 740 | 27,8 % (2.) | 180 / 614 |
CDU/CSU-SPD |
| 2009 | Angela Merkelová | 11 828 277 | 27,3 % (1.) | 194 / 622 |
CDU/CSU-FDP |
| 2013 | Angela Merkelová | 14 921 877 | 34,1 % (1.) | 254 / 630 |
CDU/CSU-SPD |
| 2017 | Angela Merkelová | 12 445 832 | 26,8 % (1.) | 200 / 709 |
CDU/CSU-SPD |
| 2021 | Armin Laschet | – | – | – | – |
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ https://www.bundestag.de/abgeordnete
- ↑ https://www.cdu.de/ueber-uns/struktur-der-cdu
- ↑ Novým předsedou CDU se oficiálně stal Merz. Kritik Merkelové chce dát straně jasný profil [online]. iROZHLAS, 2022-01-31, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. (po česky)