Helmut Kohl
Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá. Článok je však zatiaľ príliš krátky. Pozrite si prosím, stručnú príručku, odporúčanie načo dbať v prvom článku a tému zmeňte alebo doplňte. |
Helmut Kohl | ||||||||
Helmut Kohl v roku 1996 | ||||||||
Kancelár Nemecka | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 1. október 1982 – 27. október 1998 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 3. apríl 1930 Ludwigshafen am Rhein, Weimarská republika | |||||||
Úmrtie | 16. jún 2017 (87 rokov) Ludwigshafen am Rhein, Nemecko | |||||||
Politická strana | Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU) | |||||||
Alma mater | Ruprecht-Karls-Universität | |||||||
Národnosť | Nemecko | |||||||
Odkazy | ||||||||
Helmut Kohl na helmut-kohl.de | ||||||||
Helmut Kohl (multimediálne súbory) | ||||||||
Helmut Josef Michael Kohl (* 3. apríl 1930, Ludwigshafen am Rhein, Nemecko – † 16. jún 2017, tamtiež[1]) bol nemecký konzervatívny politik a štátnik. Od roku 1982 do 1998 bol kancelárom Nemeckej spolkovej republiky.
Počas druhej svetovej vojny absolvoval základný vojenský výcvik, do bojov sa však nezapojil, uchránil ho koniec vojny.
Študoval históriu a politické vedy na univerzitách a po štúdiách vo Frankfurte a Heidelbergu sa stal Kohl právnikom. Politickú kariéru začínal v radoch kresťanskej mládeže a v Kresťanskodemokratickej únii (CDU). V roku 1957 ho zvolili za CDU do krajinského snemu spolkovej krajiny Porýnie-Falcko. V rokoch 1966-1974 bol krajinským predsedom CDU, v rokoch 1969-1976 predsedom krajinskej vlády v Porýní-Falcku. V roku 1964 sa stal členom spolkového výboru CDU a o päť rokov neskôr členom najužšieho vedenia prezídia CDU. V roku 1973 ho zvolili za predsedu CDU.
Vo voľbách v roku 1976 neúspešne kandidoval na post spolkového kancelára proti kandidátovi Sociálnodemokratickej strany (SPD) Helmutovi Schmidtovi, sa Kohl stal poslancom nemeckého Spolkového snemu (Bundestag). Vzdal sa funkcie krajinského premiéra v Porýní-Falcku a odišiel do Bonnu pracovať ako predseda parlamentnej frakcie CDU/CSU v Bundestagu.
Po páde Schmidtovej vlády v roku 1982 sa stal novým nemeckým kancelárom. Nemecko trpelo pretrvávajúcimi hospodárskymi ťažkosťami a Kohl zorganizoval v parlamente úspešné hlasovanie o vyslovení nedôvery Schmidtovi. Následne bol 1. októbra 1982 vymenovaný za dočasného kancelára.
Za riadneho nemeckého kancelára bol zvolený 6. marca 1983. V roku 1987 oživenie nemeckého hospodárstva viedlo k jeho opätovnému zvoleniu.
Jeho čas vo funkcii spolkového kancelára (1982-1998) sa rovnomerne rozdelil – osem rokov bol Helmut Kohl kancelárom NSR a rovnako dlho pôsobil v kresle kancelára zjednoteného Nemecka.
Po parlamentných voľbách 27. septembra 1998 ho 27. októbra 1998 v tejto funkcii po 16 rokoch oficiálne vystriedal predstaviteľ víťaznej SPD Gerhard Schröder Gerhardom Schroderom a sociálnymi demokratmi.[2].
Počas Kohlovho pôsobenia vo funkcii spolkového kancelára došlo k významnej udalosti – zjednoteniu Nemecka. V roku 1984 sa Helmut Kohl na pohrebe najvyššieho predstaviteľa Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) Jurija Andropova v Moskve stretol so štátnym a straníckym predstaviteľom NDR (Východného Nemecka) Erichom Honeckerom.
V septembri 1987 sa uskutočnilo historické stretnutie dvoch najvyšších predstaviteľov nemeckých štátov - Erich Honecker pricestoval do Bonnu (NSR). V roku 1989 nadviazal Helmut Kohl kontakty s novým politickým lídrom NDR Egonom Krenzom s prísľubom intenzívnej spolupráce a hospodárskej pomoci.
Svoj desaťbodový program pozdvihnutia postavenia Nemecka v Európe zverejnil v novembri 1989 a v decembri 1989 rokoval v Drážďanoch (NDR) s predsedom vlády NDR Hansom Modrowom o podpise nemecko-nemeckej zmluvy.
Vo februári 1990 získal na stretnutí v Moskve od vtedajšieho sovietskeho lídra Michaila Gorbačova prísľub neblokovania procesu zjednotenia Nemecka. NSR a NDR podpísali dohodu o opätovnom zjednotení došlo 31. augusta 1990. Oficiálny akt znovuzjednotenia v Berlíne sa odohral v noci z 2. na 3. októbra 1990 pred historickou budovou ríšskeho snemu.
Kancelárom zjednoteného Nemecka sa po voľbách stal opäť Helmut Kohl. Od jesene 1999 čelil obvineniam za netransparentné financovanie CDU neznámymi darcami. Odmietol zverejniť ich mená, pretože im to "sľúbil".
Pod tlakom finančnej aféry opustil 7. novembra 1998 predsednícku stoličku CDU a kvôli tejto afére sa dištancovala od neho aj jeho chránenkyňa, vtedajšia generálna tajomníčka CDU Angela Merkelová. Kohl sa s odstupom rokov verejne za tieto skutky v mene strany ospravedlnil.
Kohlova prvá manželka Hannelore trpela bolestivou chorobou - alergiou na svetlo a spáchala v roku 2001 samovraždu. V roku 2008 sa vtedy 78-ročný Helmuth Kohl oženil s vtedy 43-ročnou Maike Richterovou.
Exkancelár si v tom istom roku po páde poranil lebku a pre vážne zdravotné problémy bol pripútaný na invalidný vozík.
Kohl patril medzi najrešpektovanejších nemeckých politikov XX. storočia, bol nositeľom a laureátom viacerých domácich i medzinárodných vyznamenaní a ocenení vrátane Ceny Karola Veľkého, Medaily Roberta Schumana, Vestfálskej ceny mieru, Medzinárodnej ceny sv. Vojtecha za mier, slobodu a spoluprácu v Európe a ďalších.
Jeho 16-ročné obdobie vlády bolo najdlhšie od vlády Otta von Bismarcka.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zomrel Helmut Kohl. Muž, ktorý znovuzjednotil Nemecko
- ↑ HISTORY.COM. Helmut Kohl elected West German chancellor [online]. [Cit. 2023-03-05]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Helmut Kohl
- Dôležité výhonky
- Narodenia 3. apríla
- Narodenia v 1930
- Úmrtia 16. júna
- Úmrtia v 2017
- Biografické výhonky
- Kancelári Nemecka
- Absolventi Ruprecht-Karls-Universität Heidelberg
- Osobnosti na nemeckých poštových známkach
- Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky
- Nositelia Radu kríža zeme Panny Márie
- Nositelia Radu holandského leva
- Nositelia Radu za mimoriadne zásluhy
- Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky