Krušičova kúria

Krušičova kúria (Perghauz, Berghaus, Eckhaus)
kúria
Krušičova kúria v januári 2015
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Pezinok
Mesto	Pezinok
Poloha	Radničné námestie 9 902 01 Pezinok
- súradnice	48°17′09″S 17°16′11″V
Štýl	renesancia
Vznik	1425
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Krušičova kúria (v minulosti Perghauz, Berghaus, Eckhaus) je renesančná kúria v historickom centre mesta Pezinok na Radničnom námestí číslo 9. V rokoch 2007 až 2008 prešla rekonštrukciou. V súčasnosti v nej sídli Sociálna poisťovňa, časť okresného úradu, vinotéka, pekáreň a večierka. Na jej nádvorí sa usporadúvajú rôzne kultúrne podujatia

História

Kúria je už ako „Perghauz“ spomínaná v listine z roku 1425. Vtedy išlo o nárožný dvojpodlažný kamenný dom, ktorý bol približne štvorcového pôdorysu.

Budova do sedemnásteho storočia patrila vždy aktuálnym majiteľom panstva a hradu. Vlastnil ju aj Ján Krušič z Lepoglavy, ktorý bol v rokoch 1575 až 1580 záložným pánom mesta a panstva. Postupne sa rozširovala a v 17. storočí sa približovala k svojej dnešnej podobe, kedy už predstavovala reprezentatívne šľachtické sídlo.

Po Krušičovej smrti sa stal majiteľom kúrie kráľ a v roku 1615 sa po zámene stala majetkom mesta. Slúžila pre rôzne potreby mesta, najmä ako obecný dom a ubytovňa pre vojsko. Po roku 1634 v nej mali svoje modlitebne aj pezinskí evanjelisti. Mesto Pezinok sa v roku 1871 stalo sídlom Kráľovského okresného súdu.

Začiatkom dvadsiateho storočia bola budova prestavaná a získala súčasný ucelený architektonický výraz. Vtedy slúžila potrebám súdu, pretože ju mesto Pezinok v roku 1925 darovalo československému eráru. Mesto však naďalej malo možnosť využívať pivničné priestory budovy ako svoje mestské vínne pivnice.

Architektúra

Je to nárožná stavba, pričom jej hlavná fasáda je orientovaná smerom do námestia. Má štvorkrídlovú dispozíciu, s obdĺžnikovým vnútorným nádvorím a je podpivničená. Stavba je dvojpodlažná s výnimkou východného krídla, ktoré má len jedno zvýšené poschodie.

Výrazným architektonickým prvkom v juhovýchodnom rohu nádvoria je hmota preskleného moderného schodiska. Strechy severného a západného krídla sú sedlové a v ich prepojení je valba. Strecha južného krídla, ktorá sa dotýka susednej budovy, je pultová. Strechy sú zobytnené a presvetlené strešnými oknami.

Hlavné, severné krídlo je na prízemí rozdelené prejazdom, v ktorom sa nachádza aj vstup do pivnice pod ľavou časťou tohto krídla. Ide o najstaršiu gotickú časť budovy. Pivnice sa tiež nachádzajú pod celým východným krídlom a sú zaklenuté valenými klenbami, ako aj v miestnosti na prvom podlaží severného a východného krídla. Ostatné stropy sú rovné. Stavba má jednoduché fasády.

Okná a dvere majú obdĺžnikový tvar a sú zvýraznené mierne predstúpenými paspartami, ktoré ich buď lemujú po obvode, alebo ich spájajú do dvojíc, trojíc a štvoríc.

Zvislo fasádu rozdeľujú lizény a vodorovne soklový pás, rímsy a lizénový pás pod strechou. V budove sa nachádzajú aj viaceré hodnotné historické prvky, napríklad gotické murivá s interiérovými a exteriérovými omietkami, goticko-kamenné prvky, renesančné omietky, barokové výmaľby a iné.

Literatúra

• VORLÍČKOVÁ, Barbora; SNOPKO, Ladislav et al. (2012), „Kaštiele a kúrie malokarpatského regiónu.“, Kaštiele a kúrie Bratislavkej župy., Bratislava, str. 50-51 

Zdroj

• Krušičova kúria na pamiatkynaslovensku.sk