Ktésylla

Ktésylla (starogr. Κτήσυλλα – Ktésylla) je v gréckej mytológii dcéra Alkidama z ostrova Keós.

Počas pýtických hier v Delfách, ktoré sa konali na počesť boha Apolóna, (boli to hudobné súťaže a pôvodne sa konali každý ôsmy rok) sa aténsky mladík Hermochares zahľadel do tancujúcej Ktésylly a zamiloval sa do nej. Hermochares, aby na seba upozornil, hodil k jej nohám jablko s vyrytým nápisom, že prisahá v mene bohyne Artemis, že si ju chce vziať. Ktésylla jablko zdvihla a keďže text nahlas prečítala, mala sa mu zaviazať. Ktésylla ale zjavne o neho nejavila záujem, otočila sa a odišla. Hermochares preto vyhľadal jej otca Alkidama, od ktorého dostal pod prísahou na boha Apolóna súhlas, že sa s ňou môže oženiť.

Len čo pýthijské hry skončili, Alkidamas zabudol na svoju prísahu a Ktésyllu prisľúbil inému mužovi. Oklamaný Hermochares preto náhlivo odišiel za ňou k chrámu bohyne Artemis, kde Ktésylla vykonávala obvyklé obete, aby si získal jej srdce. Pri chráme bohyne Artemidy sa potom Ktésylla ovplyvnená vôľou bohyne do Hermochara na prvý pohľad zamilovala a utiekla s ním do Atén, kde sa zobrali.

Aj keď Alkidamas sám nedodržal sľub, pykala za to jeho dcéra Ktésylla, ktorá zomrela pri pôrode, avšak počas smútočného obradu, z jej pohrebného lôžka vyletela holubica a telo Ktésylly zmizlo. Od tej chvíle obyvatelia ostrova Keós prinášali obetné dary k chrámu bohyne lásky Afrodite, ktorá u nich dostala prídomok Ktésylla. (Afrodita Ktésylla)

V starovekom Grécku jednotlivec patril mimo svojej pominuteľnej existencie predovšetkým k istému rodu, teda potomstvu svojich predkov. Život človeka mal sčasti spoločné črty so životom svojich predkov, takisto na neho prechádzalo morálne i duchovné dedičstvo rodu, jeho sláva i dávne hriechy, za ktoré mohol byť bohmi potrestaný.