Kybernetický priestor
 |
Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť spojený s článkom Kyberpriestor. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii. |
Kybernetický priestor alebo kyberpriestor (angl. cyberspace) je označenie virtuálneho priestoru, v ktorom sa vytvárajú, spracovávajú, ukladajú a prostredníctvom elektromagnetického vlnenia (resp. technologických prostriedkov, ktoré fungujú na báze tohto vlnenia) šíria informácie v podobe dát, ako aj informačná a komunikačná infraštruktúra, ktorá tento priestor vytvára.
Najznámejším kybernetickým priestorom je Internet, hoci nie každý kybernetický priestor je pripojený na Internet.[1][2]
Definícia
[upraviť | upraviť zdroj]Pojmom kybernetický priestor sa pôvodne metaforicky označovalo prostredie, v ktorom prebieha prenos a spracovanie digitálne zaznamenanej informácie. V súčasnosti označuje informačnú a komunikačnú infraštruktúru organizácie, štátu, alebo globálnu informačnú a komunikačnú infraštruktúru.[3]
V kontexte organizácií možno kybernetický priestor vymedziť ako akýkoľvek súbor jednej alebo viacerých vzájomne prepojených lokálnych počítačových sietí (LAN).[1][2]
Koncepcia kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015 – 2020 schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 328/2015 zo 17. júna 2015[4], ktorá sa opiera o terminológiu Kooperatívneho centra excelentnosti NATO pre kybernetickú bezpečnosť, definuje kybernetický priestor ako „virtuálny priestor bez hraníc zložený z celosvetovo prepojených sietí z hardvéru, softvéru a dát“, ktorý je „ohraničený používaním elektroniky a elektronického spektra na vytvorenie, modifikovanie, výmenu a využívanie dát prostredníctvom vzájomne závislých a prepojených sietí.“[5]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi základné charakteristiky kybernetického priestoru patria jeho úžitkové hodnoty, ktoré možno rozdeliť na:
- hmotné úžitkové hodnoty (physical assets) – hardvér, budovy ap.,
- nehmotné úžitkové hodnoty (nonphysical assets) – softvér, dáta, resp. schopnosť poskytovať dáta a služby,
- ľudské zdroje (human resources) – personál, ktorý prevádzkuje kybernetický priestor.
Úžitkové hodnoty sú vystavené rôznym typom ohrození (threats), ktoré predstavujú možné narušenie kybernetickej bezpečnosti.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Brezula, Ján (2017), „Aspekty kybernetickej bezpečnosti na Slovensku a vo svete“, Krízový manažment (Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva) 16 (2): 83-88, ISSN 1336-0019, https://www.fbi.uniza.sk/uploads/Dokumenty/casopis_km/archiv/2017_02/07%20I1%20Brezula.pdf, dost. 2021-04-10
- ↑ a b c Levický, Dušan (2019), Úvod do kybernetickej bezpečnosti (prvé vyd.), Košice: elfa, ISBN 978-80-8086-276-3
- ↑ Olejár, Daniel (2013), „Stručný výkladový slovník informačnej bezpečnosti“, in Olejár, Daniel, Informačná bezpečnosť : Študijné materiály pre kurzy informačnej bezpečnosti pre informatikov nešpecialistov v IB, špecialistov v IB a učiteľov, Bratislava: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, 2013-12, str. 376-392, http://www.informatizacia.sk/index/open_file.php?ext_dok=16983, dost. 2021-04-10
- ↑ Návrh Koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015 – 2020, Bratislava: Úrad vlády Slovenskej republiky, 2015, https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/12029/1, dost. 2021-04-10
- ↑ Koncepcia kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015 – 2020, [Bratislava]: Úrad vlády Slovenskej republiky; Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby; Národný bezpečnostný úrad, 2015 (vyd. 2016-02-18), http://www.nbu.gov.sk/wp-content/uploads/kyberneticka-bezpecnost/Koncepcia-kybernetickej-bezpecnosti-SR-na-roky-2015-2020-A4.pdf, dost. 2021-04-10