Kyselina fluóroctová
| Kyselina fluóroctová | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | CH2FCOOH | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá | Kyselina fluóretánová Kyselina fluóracetátová | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | bezfarebná kryštalická látka | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 78,04 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 78,0424 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 35,2 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 165 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 1,369 g/cm3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: rozpustná v polárnych rozpúšťadlách: etanol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 144-49-0 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kyselina fluóroctová je chemická zlúčenina so vzorcom CH2FCOOH. Ako pesticíd sa používa jej sodná soľ, fluóroctan sodný. Inhibuje krok akotinázy v cykle kyseliny citrónovej.
Prirodzený výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]
Kyselina fluóroctová sa prirodzene vyskytuje v najmenej 40 rastlinách v Austrálii, Brazílii a Afrike. Je to jeden z piatich známych prírodných produktov obsahujúcich fluór. Prvýkrát bola identifikovaná v Dichapetalum cymosum, bežne známy ako gifblaar (afrikánčina). Už v roku 1904 používali kolonisti v Sierra Leone extrakty z Chailletia toxicaria, ktorá tiež obsahuje kyselinu fluóroctovú alebo jej soli, na otrávenie potkanov. Niektoré natívne austrálske rody rastlín obsahujú toxín, vrátane: Gastrolobium, Gompholobium, Oxylobium, Nemcia a Acacia.
Výskyt kyseliny fluóroctovej u druhov Gastrolobium
[upraviť | upraviť zdroj]Gastrolobium je rod kvitnúcich rastlín v čeladi bôbovité. Existuje viac ako 100 druhov v tomto rode, a všetky okrem dvoch sú pôvodné v juhozápadnej oblasti západnej Austrálie, kde sú známe ako "jedovatý hrach". Gastrolobium rastúce v juhozápadnej Austrálii je jedinečné svojou schopnosťou koncentrovať kyselinu fluóroctovú z pôd s nízkym obsahom fluóru. Kengura tmavochvostá a iné zvieratá pochádzajúce z južnej Austrálie sú schopné bezpečne jesť rastliny obsahujúce kyselinu fluóroctovú, ale hospodárske zvieratá a introdukované druhy z iných oblastí Austrálie a introdukované zvonku, ako napríklad líška hrdzavá sú na ňu vysoko náchylné. Skutočnosť, že mnohé druhy Gastrolobium majú tiež vysokú druhotnú toxicitu pre nepôvodné mäsožravce, je obmedzená schopnosť mačiek vytvoriť populácie v miestach, kde rastliny tvoria podstatnú časť vegetácie.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fluoroacetic acid na anglickej Wikipédii.