Preskočiť na obsah

Kyselina fosforitá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kyselina fosforitá
Kyselina fosforitá
Kyselina fosforitá
Kyselina fosforitá
Kyselina fosforitá
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec H3PO3
HPO(OH)2
Synonymá Kyselina fosfonová
Hydrogenfosfonát
Dihydroxyfosfínoxid
Vzhľad Bezfarebná kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 82,0 u
Molárna hmotnosť 81,996 g/mol
Teplota topenia 73,6 °C
Teplota varu 200 °C
Hustota 1,821 g/cm³ (20 °C)
1,651 g/cm³ (21,2 °C)
Rozpustnosť 309 g/100 ml (0 °C)
476 g/100 ml (25,4 °C)
694 g/100 ml (40 °C)
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 181 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia −975,6 kJ/mol
Štandardná entropia 167 J K-1 mol-1
Štandardná Gibbsová energia −875,5 kJ/mol
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
05- korozívna a žieravá látka07 - dráždivá látka
Vety H H302, H314
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P260, P301+330+331, P303+361+353, P305+351+338, P405, P501
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Žieravina Škodlivá látka
Žieravina
(C)
Škodlivá
látka
(Xn)
Vety R R22, R35
Vety S S1/2, S26, S36/37/39, S45
NFPA 704
0
2
4
Ďalšie informácie
Číslo CAS 13598-36-2 (kyselina fosforitá)
10294-56-1 (kyselina fosfónová)
Číslo UN 2834
EINECS číslo 237-066-7 (kyselina fosforitá)
233-663-1 (kyselina fosfónová)
Číslo RTECS SZ6400000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina fosforitá (H3PO3 (presnejšie dihydroxyfosfínoxid)) alebo kyselina fosfónová je biela kryštalická látka, jedna z mnohých kyselín fosforu.

Nomenklatúra a tautoméria

[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina fosforitá sa presnejšie opisuje vzorcom HPO(OH)2. Táto molekula existuje v rovnováhe s menšinovým tautomérom P(OH)3. Podľa odporúčania IUPAC z roku 2005 sa táto prvá forma označuje kyselina fosfónová, kým forma druhá ako kyselina fosforitá.

Kyselina fosforitá vzniká síce reakciou oxidu fosforitého s vodou za chladu

P2O3 + 3H2O → 2H3PO3,

za tepla však namiesto toho vzniká zmes kyseliny fosforečnej a fosfánu

2P2O3 + 6H2O → PH3 + 3H3PO4.

Preto sa obvykle pripravuje hydrolýzou chloridu alebo bromidu fosforitého

PCl3 + 3H2O → H3PO3 + 3HCl,
PBr3 + 3H2O → H3PO3 + 3HBr.

Chemické vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci molekula kyseliny fosfónovej obsahuje tri atómy vodíka a zdalo by sa, že v tejto molekule je fosfor trojmocný, je molekula tejto látky nesymetrická. Jeden z atómov vodíka je viazaný priamo na atóm fosforu a zostávajúce dva vodíkové atómy sú na fosfor viazané cez kyslík. To znamená, že vo vodnom roztoku sa kyselina fosfónová disociuje iba do druhého stupňa, je teda len dvojsýtna. To znamená, že tvorí "len" dva rady solí, a to dihydrogénfosfónany a hydrogénfosfónany. Dihydrogénfosforitanový anión má náboj -1, a hydrogenfosforitanový -2 ([H2PO3]1- resp. [HPO3]2-).

Zahrievaním sa rozkladá na kyselinu fosforečnú a fosfán

4H3PO3 → PH3 + 3H3PO4.

Vo vodnom roztoku sa samovoľne pomaly oxiduje vzdušným kyslíkom na kyselinu fosforečnú

2H3PO3 + O2 → 2H3PO4.

Vzhľadom na to je kyselina fosforitá redukčným činidlom, ktoré je napr schopné redukovať soli jednomocného striebra na kov, napr.

2AgNO3 + H3PO3 + H2O → 2Ag + 2HNO3 + H3PO4,

alebo zlúčeniny dvojmocnej ortuti na jednomocné

2HgCl2 + H3PO3 + H2O → 2Hg2Cl2 + 2HCl + H3PO4.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]


Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina fosforitá na českej Wikipédii.