Kyslá hornina
Kyslá hornina alebo acidná hornina[1] svetlá vyvretá hornina relatívne bohatšia na SiO2, väčšinou nad 63 hmot. %[2] resp. 65 hmot. % SiO2[3]. Termín sa zvyčajne používa v zmysle geochemického zloženia určitej horniny. Termín blízky označeniu felzický, ktorý vyjadruje mineralogické zloženia; alebo kremitý.[4] Typický príklad kyslých hornín sú granit alebo jeho vulkanický ekvivalent ryolit. Kyslé horniny majú najmenej 10% voľného kremeňa.[5] Vplyvom vyššieho zastúpenia SiO2, je magma kyslých hornín viskóznejšia ako pri intermediárnych a bázických horninách. Jedným z dôsledkov je potom fakt, že sopky produkujúce kyslé lávy sa vyznačujú ničivejšími erupciami.
V praxi a najmä pri terénnom výskume nie je vždy možné bez časovo náročných a nezriedka drahých chemických analýz zistiť obsah SiO2 a tým pádom aj klasifikovať horninu týmto spôsobom, preto sa používajú klasifikácie mineralogické, kde sa vyvreté horniny delia na felzické a mafické.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hejtman, B., 1969: Petrografie. SNTL - Nakladatelství technické literatury, Nakladateľstvo Alfa, Praha-Bratislava, s. 21
- ↑ Maitre, R. W. Le, Streckeisen, A., Zanettin, B., Bas, M. J. Le, Bonin, B., Bateman, P., 2002: Igneous Rocks: A Classification and Glossary of Terms (Recommendations of the International Union of Geological Sciences Subcommission on the Systematics of Igneous Rocks). Cambridge University Press, 252 s. ISBN 978-0-521-66215-4.
- ↑ Dudek, A., Malkovský, M., Suk, M., 1984: Atlas hornin. Academia, Praha, s. 32
- ↑ P.A. Floyd; C.S. Exley; M.T. Styles. Igneous Rocks of South-West England. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 1993. 256 s. ISBN 978-0-412-48850-4.
- ↑ GROUP, Diagram. The Facts on File Earth Science Handbook. [s.l.] : Facts on File, 2006. 272 s. ISBN 978-0-8160-5879-2.
|
Tento článok týkajúci sa geológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |