Preskočiť na obsah

Snovačka americká

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Latrodectus mactans)
Slovenský názov snovačka jedovatá (pradiarka jedovatá, spriadačka jedovatá) môže alternatívne označovať druh Latrodectus tredecimguttatus[1][2][3], známy aj ako snovačka európska či malmiňata trinásťbodková, pozri snovačka jedovatá (Latrodectus tredecimguttatus).
Snovačka americká
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Latrodectus mactans
Fabricius, 1775
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Snovačka americká (lat. Latrodectus mactans; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) je druh veľmi jedovatého pavúka z rodu Latrodectus (po slovensky snovačka/pradiarka/spriadačka/malmiňata) z čeľade Theridiidae (po slovensky snovačkovité/pradiarkovité/spriadačkovité).

Druh Latrodectus mactans v dnešnom ponímaní (čiže v užšom zmysle) má základný (pravdepodobne pôvodný) areál výskytu vo východnej časti Severnej Ameriky. V dôsledku lodnej a inej dopravy sa však dostal aj do niektorých iných štátov Zeme.

Dospelú samicu možno ľahko identifikovať podľa jej charakteristického, guľatého čierneho zadočka, ktorý má na spodnej strane výraznú červenú či oranžovú škvrnu v tvare presýpacích hodín. Samec je skôr valcovitý, je sfarbený inak a hlavne je oveľa menší než dospelá samica. Snovačka americká je aktívna najmä v noci.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecké názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Latinský názov druhu je Latrodectus mactans, staršie: Lat(h)rodectes mactans či Lathrodectus mactans. Iné latinské názvy tohto druhu pozri v kapitole Systematika ako aj v článku Latrodectus. Etymológia názvu Latrodectus je uvedená v článku Latrodectus

Slovenské názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Ešte v roku 1975 vo viacerých slovenských textoch druh Latrodectus mactans (na rozdiel od niektorých iných druhov z rodu Latrodectus) nemá uvedený žiaden oficiálny slovenský názov a uvedený je v nich len neformálny názov čierna vdova [4][1]. Na konci 70. rokov 20. storočia bol pre tento druh zavedený slovenský názov malmiňata zlovestná (písané aj: malmignata[4] zlovestná), ktorý sa ale dnes už takmer nepoužíva. Označoval sa ním druh Latrodectus mactans v užšom zmysle alebo druh Latrodectus mactans v staršom zmysle (O týchto latinských názvoch resp. pojmoch porov. kapitolu Systematika).[5][6]

Dnes sa používa najmä názov snovačka americká. Je prevzatý z češtiny. Vyskytuje sa od 70. rokov 20. storočia v češtine[7] a od 80. rokov 20. storočia v slovenčine. U autorov, ktorí rod Latrodectus označujú slovenským názvom pradiarka či spriadačka, by sa teoreticky mal tento druh volať pradiarka americká či spriadačka americká, ale zdá sa, že tieto tvary sa v literatúre reálne nevyskytujú. Názov snovačka americká sa používa na označenie druhu Latrodectus mactans v užšom zmysle alebo zriedkavo na označenie druhu Latrodectus mactans v staršom zmysle. V češtine bol v roku 2003 vo vzťahu k Latrodectus mactans v užšom zmysle názov snovačka americká nahradený jednoznačnejším názvom snovačka kalichová, ale v slovenčine sa tento názov vôbec nepoužíva.[2][8][9][10][11][12]

Ďalší (sčasti problematický – pozri nižšie) slovenský názov je snovačka jedovatá. Aj tento názov je prevzatý z češtiny, kde bol zavedený v roku 1954. V slovenčine sa objavuje od 80. rokov 20. storočia. Od 90. rokov 20. storočia sa v slovenčine (u autorov, ktorí rod Latrodectus označujú slovenským názvom pradiarka či spriadačka) používajú aj jeho patričné varianty pradiarka jedovatá[13][14][15] alebo spriadačka jedovatá[16][17][18][19]. Názov snovačka (resp. pradiarka či spriadačka) jedovatá sa v slovenčine i češtine používa v nasledujúcich 3 rôznych významoch (O tu uvedených latinských názvoch porov. kapitolu Systematika):

1. Pôvodne tento názov označoval len druh Latrodectus tredecimguttatus, t. j. hlavný juhoeurópsko-severoafrický druh z rodu Latrodectus.
2. Neskôr sa často používal na označenie druhu Latrodectus mactans v staršom zmysle v tých systémoch, v ktorých Latrodectus mactans v staršom zmysle zahŕňal okrem iného aj taxón Latrodectus tredecimguttatus. Takto ponímaný druh Latrodectus mactans v staršom zmysle je kozmopolitný druh a pokrýva veľkú väčšinu rodu Latrodectus.
3. Dnes sa nesprávne niekedy používa na označenie hlavného predmetu tohto článku, t. j. druhu Latrodectus mactans v užšom zmysle. Je to jeden z druhov žijúcich v Severnej Amerike.[20][21][22][10][23][12][24][25][7][26][11][27][28]

Treba upozorniť, že slovenský názov pradiarka jedovatá alternatívne môže byť jeden z možných slovenských názvov druhu pradiarka pestrá (Cheiracanthium punctorium), ktorý s pavúkmi preberanými v tomto článku, nemá nič spoločné.

Ľudový názov druhu Latrodectus mactans je čierna vdova, ktorý je v slovenčine doložený najneskôr od 30. rokov 20. storočia[29][4][1][5][8][23][12]. Názov čierna vdova sa však (nielen v slovenčine, ale aj napríklad v angličtine) nemusí vzťahovať len na tento druh, keďže má však aj širšie významy – porov. čierna vdova.

Niektoré zahraničné názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

V viacerých iných jazykoch sa názov čierna vdova používa ako primárny, prípadne sekundárny, základný názov tohto a podobných druhov (napr. v angličtine black widow, v nemčine Schwarze Witwe a v španielčine viuda negra); pochádza zo Severnej Ameriky[26], a vznikol z toho, že v období párenia oveľa väčšia samica občas požiera samca (preto je vdova) a že sfarbenie pavúka je obyčajne čierne.

V USA sa Latrodectus mactans v užšom zmysle (porov. kapitolu Systematika) oficiálne volá Southern black widow – „južná čierna vdova“ alebo trochu nepresne black widow– „čierna vdova“. Inak, najmä na Haiti, sa označuje aj názvom hourglass spider – „pavúk s presýpacími hodinami“ (podľa toho, že na bruchu máva akoby namaľované presýpacie hodiny) alebo shoe button spider – „pavúk v podobe gombíka na topánke“ (podľa guľatého tvaru hlavnej časti tela).[26][30]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Druh Latrodectus mactans patrí do rodu Latrodectus.[31], v slovenčine v závislosti od autora označovaného rodovým menom snovačka, pradiarka, spriadačka alebo malmiňata[32]. The World Spider Catalog v súčasnosti v rode Latrodectus uznáva okrem druhu Latrodectus mactans ešte ďalších 34 (resp. 36) druhov, spolu teda 35 (resp. 37) druhov[31]. V 20. storočí (najmä v 50. – 80. rokoch) sa však v literatúre často rod Latrodectus delil na menej - konkrétne v závislosti od autora 3 až 11 - širšie vymedzených druhov, pričom jedným z týchto širšie vymedzených druhov bol (skoro vždy) aj druh Latrodectus mactans, ktorého konkrétne vymedzenie sa líšilo v závislosti od autora[33]. Vyššie spomínaný druh Latrodectus mactans v súčasnom (t. j. najužšom) rozsahu je v tomto článku označovaný ako Latrodectus mactans v užšom zmysle a vyššie spomínaný druh Latrodectus mactans v rozsahu z 20. storočia (t. j. v ľubovoľnom širšom rozsahu) je v tomto článku označovaný ako Latrodectus mactans v staršom zmysle (V článku Latrodectus sú namiesto označenia Latrodectus mactans v staršom zmysle použité názvy Latrodectus v širšom zmysle a Latrodectus v najširšom zmysle).

Keďže bol druh Latrodectus mactans staršie vymedzený širšie než dnes (t. j. išlo o Latrodectus mactans v staršom zmysle), zahŕňali sa doň (často ako poddruhy) aj viaceré taxóny dnes obyčajne zaraďované ako samostatné druhy rodu Latrodectus. Celkovo teda konkrétne pozostával, v závislosti od autora, zo všetkých alebo len z časti nasledujúcich dnešných druhov:[31][34][35][36][37][26][38][39][40][41][4][42][43][1][5][44][45][46][47][48][49][50][51]

Poznámka: Podrobnejší systém je uvedený v článku Latrodectus.

Namiesto názvu Latrodectus mactans v staršom zmysle sa dnes niekedy používa označenie "skupina (druhov) mactans" či "skupina/komplex Latrodectus mactans"[63][64][65][66][67]. Táto tradičná skupina je len čiastočne zhodná s tým, čo sa dnes označuje ako "klád mactans" (angl. mactans clade) z rodu Latrodectus[39], ktorý sa tiež niekedy označuje ako "skupina (druhov) mactans".

Menšina autorov do Latrodectus mactans v staršom zmysle zahŕňala aj to, čo iní autori klasifikujú ako druh Latrodectus curacaviensis a/alebo Latrodectus dahli (do roku 1959 bol taxón dahli vždy súčasťou druhu Latrodectus mactans) a/alebo Latrodectus geometricus (vrátane juhoafrického taxónu Latrodectus concinnus) [68][34][38][69][70].

Konkrétne príklady vymedzenia druhu Latrodectus mactans v staršom zmysle v literatúre (Uvedené sú súčasné druhy zahrnuté u daného autora v druhu Latrodectus mactans):

- Pickard-Cambridge 1902: Latrodectus mactans v užšom zmysle, Latrodectus occidentalis, Latrodectus variolus, (?)Latrodectus hesperus, Latrodectus dotatus, , Latrodectus variegatus, Latrodectus thoracicus, (možno) Latrodectus curacaviensis v užšom zmysle.[71]
- Petrunkevitch 1911: Latrodectus mactans v užšom zmysle, Latrodectus occidentalis, Latrodectus variolus, (?)Latrodectus hesperus, Latrodectus dotatus, Latrodectus apicalis, Latrodectus variegatus, Latrodectus thoracicus.[72]
- Chamberlin-Ivie 1935: Latrodectus mactans v užšom zmysle, Latrodectus occidentalis, Latrodectus variolus, Latrodectus hesperus, Latrodectus dotatus, Latrodectus apicalis.[73]
- Ureta-Espinoza 1944: Latrodectus mactans v užšom zmysle, Latrodectus occidentalis, Latrodectus variolus, (?)Latrodectus hesperus, Latrodectus dotatus, Latrodectus apicalis, Latrodectus variegatus, Latrodectus thoracicus, Latrodectus curacaviensis v užšom zmysle.[74]
- Thorp-Woodson 1945 a Scott 1959: Latrodectus mactans v užšom zmysle, Latrodectus occidentalis, Latrodectus variolus, (?)Latrodectus bishopi, Latrodectus hesperus, Latrodectus dotatus, Latrodectus apicalis.[75][49]
- Keegan 1955: Latrodectus mactans v užšom zmysle [vrátane Latrodectus schuchi], Latrodectus occidentalis, Latrodectus variolus, Latrodectus bishopi, Latrodectus hesperus, Latrodectus curacaviensis v užšom zmysle.[35]
- Levi 1959: Latrodectus mactans v užšom zmysle [vrátane Latrodectus schuchi], Latrodectus occidentalis, Latrodectus variolus, Latrodectus hesperus, Latrodectus dotatus, Latrodectus hasselti v užšom zmysle, Latrodectus katipo, Latrodectus elegans, Latrodectus tredecimguttatus, Latrodectus revivensis, Latrodectus cinctus v užšom zmysle, Latrodectus indistinctus v užšom zmysle, Latrodectus karrooensis, Latrodectus renivulvatus, Latrodectus menavodi. Delenie druhu Latrodectus mactans na poddruhy podľa Leviho 1959 je uvedené v článku Latrodectus.[34]
- Habermehl 1994 (v spojení s Habermehl 1976): Druh je zhodný s tým, čo Levi 1959 označoval ako poddruh Latrodectus mactans mactans, čiže pozostáva z: Latrodectus mactans v užšom zmysle, Latrodectus occidentalis, Latrodectus variolus a Latrodectus hesperus a Latrodectus dotatus.[76][40]
- Platnick 1993 (Tento text je priamym tlačeným predchodcom súčasných webových stránok World Spider Catalog), detto Draney 2001: Latrodectus mactans v užšom zmysle [vrátane Latrodectus schuchi], Latrodectus occidentalis, Latrodectus hasselti v užšom zmysle, Latrodectus elegans (Poznámka: L. hasselti [vrátane L. elegans] bol od L. mactans do samostatného druhu odčlenený v roku 1995), Latrodectus cinctus v užšom zmysle, Latrodectus indistinctus v užšom zmysle, Latrodectus karrooensis, Latrodectus renivulvatus, Latrodectus menavodi.[77][46]

Charakteristika druhu Latrodectus mactans v užšom zmysle

[upraviť | upraviť zdroj]

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Amerika

[upraviť | upraviť zdroj]

V Amerike sa druh Latrodectus mactans v užšom zmysle vyskytuje:

- od (vrátane) štátu Ohio a štátu New York na severe,
- po približne (vrátane) štáty Kansas, Oklahoma a Texas na západe,
- po Atlantický oceán na východe,
- a v severnom (prípadne len severovýchodnom) Mexiku (Do opisu samostatného juhomexického druhu Latrodectus occidentalis v roku 2023 sa väčšinou uvádzalo, že Latrodectus mactans v užšom zmysle zaberá väčšinu Mexika a siaha až po pohraničie Mexika a Guatemaly).

Vyskytuje sa aj na Havaji. Pravdepodobne sa vyskytuje aj v Karibiku (porovnaj aj staršie synonymá: Latrodectus albomaculatus pre Kubu a Latrodectus insularis pre Antily). Zavlečený bol do Južnej Ameriky, najmä do Brazílie.[78][44][37][41][79][80][81][82][45][83]

Pokiaľ ide o Strednú Ameriku južne od Mexika, možno sa vyskytuje aj v Guatemale [84] (toto ale môže byť aspoň sčasti aj druh Latrodectus occidentalis) a možno aj v Nikaragui[85]. V minulosti (pred vyše 100 rokmi) boli hlásené viaceré výskyty druhu Latrodectus mactans (v užšom alebo podobnom zmysle) z Guatemaly, Kostariky a Panamy, ktoré však následne počas 20. storočia vymizli[71][86]; tieto mohli - čisto podľa geografickej polohy – spadať skôr do druhu Latrodectus occidentalis.

Ázia a Oceánia

[upraviť | upraviť zdroj]

Druh Latrodectus mactans v užšom zmysle bol zavlečený aj do Ázie[31] a časti Oceánie. Konkrétne sa druh Latrodectus mactans v užšom zmysle podľa areálu výskytu jeho synoným možno vyskytuje minimálne na Filipínach a Bismarckovom súostroví (porovnaj synonymá Latrodectus luzonicus, Latrodectus agoyangyang a Latrodectus hahli)[87].

Európa

[upraviť | upraviť zdroj]

Pokiaľ ide o Európu, podľa areálu výskytu jeho synoným sa druh Latrodectus mactans v užšom zmysle možno vyskytuje minimálne aj v Grécku a Egypte (porovnaj synonymá Latrodectus schuchii a Latrodectus intersector) [88].

Inak sa druh Latrodectus mactans v užšom zmysle do niektorých štátov Európy dostal medzinárodnou (lodnou a inou) dopravou, ale neujal sa tam. V týchto prípadoch niekedy nie je isté, či išlo o Latrodectus mactans v užšom zmysle alebo o niektorý z podobne vyzerajúcich severoamerických druhov z rodu Latrodectus. Takéto európske výskyty sú hlásené najmä:

  • v Írsku - druh Latrodectus mactans v užšom zmysle[89]
  • v Švédsku (doložené na začiatku 21. storočia) - druh Latrodectus mactans v užšom zmysle alebo niektorý príbuzný severamerický druh, nájdený bol v automobile dovezenom z USA[90][91][92]
  • v Nemecku (doložené na začiatku 21. storočia) - pravdepodobne druh Latrodectus mactans v užšom zmysle alebo Latrodectus variolus, nájdený bol v náklade dovezenom z Chicaga[43]
  • v Belgicku (doložené od roku 1967 do začiatku 21. storočia) - primárne druh Latrodectus mactans v užšom zmysle, nájdený bol prevažne v automobiloch dovážaných z USA[89][43][93][94]
  • v Holandsku (doložené od roku 1994 do začiatku 21. storočia) - druh Latrodectus mactans v užšom zmysle a/alebo niektorý príbuzný severamerický druh, nájdený bol prevažne pri rôznych tovaroch dovážaných z USA[95]
  • v Poľsku (doložené z roku 2024) - pravdepodobne druh Latrodectus mactans v užšom zmysle, nájdený bol vo vojenskej transportnej lodi z USA[96][97]

Na Slovensku druh Latrodectus mactans v užšom zmysle nie je doložený, doložený je len príbuzný druh Latrodectus hesperus - pozri vyššie.

Opis tela

[upraviť | upraviť zdroj]

Druh Latrodectus mactans v užšom zmysle je dlhonohý pavúkovec, ktorý má veľký zadoček (abdomen) a výrazne menšiu hlavohruď (cephalothorax). Ide o najväčšieho pavúka z čeľade Theridiidae (snovačkovité).[98] Má šesť párov končatín, z ktorých posledné štyri sú nohy, zatiaľ čo prvý pár tvoria klepietka (chelicery alebo hryzadlá) a druhý pár hmatadlá (pedipalpy). Na zadnom páre nôh má rad silných zahnutých štetiniek – výrazné hrebienky, ktorými si pomáha omotávať korisť pavučinou. Samec má na koncoch hmatadiel pomocné výrastky – apofýzy (bulbus), ktoré vkladá do pohlavných otvorov samice, čím ju oplodní. Chelicery pavúka nesú jedový pazúrik, na ktorého špici ústia jedovej žľazy. Ním usmrcuje korisť, do ktorej potom vypúšťa tráviaci sekrét, vďaka ktorému sa potrava rozpustí (premení na výživnú kašu) a potom ju nasaje do zažívacieho traktu.[99][98][100]

Tento pavúk má veľmi slabý zrak. Na komunikáciu preto využíva vibrácie, ktoré vysielajú aj vnímajú cez svoje siete, vďaka čomu lokalizuje uväznenú korisť alebo je varovaný pred nebezpečenstvom.[chýba zdroj]

Tento pavúk sa vyznačuje výrazným pohlavným dimorfizmom, viditeľným ako vo veľkosti tela, tak vo sfarbení:

Samica

[upraviť | upraviť zdroj]

Dospelé samice sú podobne ako u iných pavúkov výrazne väčšie ako samce; bez končatín sú 8 – 13,5 mm dlhé, vrátane natiahnutých končatín sú 25 – 35 mm dlhé.[101][102][103] Majú zvyčajne lesklé čierne (občas však tmavohnedé až červenohnedé) telo s typickou žltkasto, oranžovo či červeno sfarbenou škvrnou na spodnej strane zadočka, ktorá sa podobá na dva spojené trojuholníky, t. j. vyzerá ako súvislé presýpacie hodiny (Preto súvislé, lebo ak sú v strede prerušené, t. j. trojuholníky nie sú spojené, ide spravidla o iný druh - Latrodectus variolus). Tieto presýpacie hodiny sa na zadnom konci mierne rozširujú. Niektoré samice majú navyše jednu červenú škvrnu aj na konci spodnej strany a jednu na vrchnej strane zadočka. Občas majú na vrchnej strane zadočka aj viac (maximálne však štyri) červených škvŕn (v takom prípade sa druh Latrodectus mactans v užšom zmysle zvrchu veľmi podobá na druh Latrodectus variolus).[103][101][104][105][106]

  • Spodná časť tela
    Spodná časť tela
  • Bočná časť tela
    Bočná časť tela
  • Sfarbenie mladej samice
    Sfarbenie mladej samice

Samec

[upraviť | upraviť zdroj]

Dospelé samce sú výrazne menšie ako samice - bez končatín merajú 3 – 4 (príp. 6) mm, s natiahnutými končatinami 12 – 18 mm. Hlavohruď je čierna až tmavohnedá, zadoček je čierny až bledohnedý. Na bokoch zadočka je niekoľko bielych alebo bielo-červených (alebo žltých či oranžových) zvislých pruhov a aj v strede vrchu zadočka býva rad bielo-červených škvŕn. Nemajú škvrnu v tvare presýpacích hodín na spodnej strane zadočka. Zadoček je užší než u samičky a nie je guľatý, ale skôr plochý. Ich končatiny sú dlhšie než u samíc a sú len okolo kĺbov čierne, inak sú oranžovo hnedé. Samec na rozdiel od samice nie je pre ľudí nebezpečný.[101][102][104][106][98][103]

  • Dospelý samec
    Dospelý samec
  • Mladý samec
    Mladý samec

Mláďatá

[upraviť | upraviť zdroj]

Nedospelé jedince sú najprv svetlohnedé, oranžové, žlté, ale časom sa postupne sfarbujú dočierna. Na vrchu a boku zadočka majú škvrny podobné ako dospelé samce, takže (mladé samce i samice) vyzerajú podobne ako dospelé samce, i keď zadoček mávajú guľatejší.[103][41][98][107][101]

Habitat a spôsob života

[upraviť | upraviť zdroj]

Latrodectus mactans v užšom zmysle je xerofilný (suchomilný) druh, ktorý vyhľadáva suché stepné oblasti a pavučiny spriada tesne nad zemou – pod kameňmi alebo guľatinami, v hromade dreva, hustom kroví a v rôznych iných úzkych otvoroch. Ale prílišné sucho alebo chlad ho donúti navštíviť aj antropogénne prostredie alebo priamo ľudské obydlia. V takom prípade sa vyskytuje najmä v podkrovie, v pivniciach, skladoch, v parkoch alebo na záhradách, kde si ľahšie vyhľadá úkryt, zhotoví pavučinu na lapanie koristi a nájde potravu. Výnimočne nájde útočisko napríklad aj v ľudskej topánke alebo sa ukryje v oblečení, ale v domoch sa ukazuje skutočne zriedkavo.[108][103][98][100][107][109] V Amerike tradične s obľubou vyhľadáva plechovky od konzerv alebo si buduje siete pod doskami vidieckych záchodov a uhryzáva tak človeka do pohlavných orgánov, čo bolo kedysi jedno z najčastejších poranení.[26]

Tento pavúk je aktívny hlavne v noci, inak je všeobecne plachý. Sieť opúšťa len zriedka. Ak zaútočí, tak vo väčšine prípadov v sebaobrane, napr. pri neopatrnom pritlačení pavúka. Aj keď porušíme pavučinu, snaží sa skôr skryť ako zaútočiť. Agresívnejšie bývajú iba samice, najmä keď chránia svoj kokón. Podobne ako ostatné pavúkovce žije väčšinu roka samotárskym spôsobom života a partnera vyhľadáva iba v období párenia.[108][103][98][100][107][109]

Potrava, rozmnožovanie, jed, prirodzení nepriatelia

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Latrodectus

Ostatná charakteristika snovačky americkej je spravidla zhodná s charakteristkou celého rodu Latrodectus. Ďalšie podrobnosti sú teda uvedené v článku Latrodectus, tu nasleduje len stručné zhrnutie:

Tento pavúk spriada trojrozmernú pavučinu so silne lepkavým stredom. Živí sa hmyzom, pavúkmi a malými stavovcami.

Rozmnožuje sa v exteriéri obyčajne na jar alebo v lete, v interiéroch kedykoľvek počas roka. Pri kopulácii samec zasunie svoje pedipalpy do spermatických otvorov samice. Spermie tu môžu byť uložené a použité aj o dva roky neskôr na oplodnenie niekoľkých znášok, pričom každá znáška obsahuje viac ako 200 vajíčok. Samica ich ukladá do takzvaného kokónu, okrúhleho, priehľadného až bieleho obalu vytvoreného z jemných pavúčích vlákien. Počas obdobia párenia oveľa väčšia samica občas požiera svojho partnera, teda tzv. „ovdovie“– tak vznikol názov „(čierna) vdova“.

Pavúky rodu Latrodectus sú jedným z mála druhov pavúkov, ktorí môžu predstavovať hrozbu pre človeka. Ich jed, ktorý je prevažne neurotoxický, pôsobí na nervový systém a spôsobuje silnú bolesť, svalové kŕče a ťažkosti s dýchaním. Na rozdiel od jedovatých hadov majú však tieto pavúky len veľmi malú kapacitu jedu, smrteľná otrava je teda u dospelých a zdravých ľudí zriedkavá. Syndróm systematickej intoxikácie po uhryznutí pavúkom z rodu Latrodectus sa nazýva latrodektizmus; začína sa bolesťou v okolí miesta uhryznutia, ktorá postupne naberá na intenzite, šíri sa a môže pretrvávať viac ako 24 hodín. Ďalšími príznakmi intoxikácie sú potenie, nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy alebo tzv. agitovanosť (ktorá môže naznačovať ťažkú otravu). Lekársku pomoc je preto potrebné vyhľadať čo najskôr. V prípade život ohrozujúcej intoxikácie sa podáva protijed.

Odraz „čiernej vdovy“ v kultúre

[upraviť | upraviť zdroj]
Cosplay čierne vdovy (v angl. originále Black Widow), postavy hrdinky z dielne Marvel Comics

V populárnej kultúre sa označenie čierna vdova spája so sexuálnym kanibalizmom a využíva sa ako metafora vo veľa kriminálnych prípadoch, najmä v súvislosti so ženami, ktoré zavraždia svojich partnerov.[110][111][112] Podobne aj povesť pavúčieho jedu inšpirovala niekoľko autorov, preto postavu čiernej vdovy nájdeme aj vo veľa fiktívnych príbehoch, ako napr. v amerických komiksoch vydávaných nakladateľstvom Marvel Comics – postava Black Widow.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e Tajomstvá v sieti. In: Elektrón č. 2 1975. S. 9
  2. ↑ a b c GAJDOŠ, P. et al. Pavúky Slovenska - slovenské názvoslovie, prehľad čeľadí a súčasné poznatky. Bratislava: Veda, 2018. S. 28
  3. ↑ a b karakurt. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava: Samo, 2008, S. 564
  4. ↑ a b c d BREHM, A. et al. Život zvierat v štyroch zväzkoch, Bezstavovce. Bratislava: Obzor, 1975, S. 129
  5. ↑ a b c Svet živočíšnej ríše. Martin: Osveta. 1984 (1978). S. 262 - 263
  6. ↑ ANGLISS, S. Almanach vedomostí. Bratislava: Reader's Digest Výber, 2003, S. 94
  7. ↑ a b HANZÁK, J. et al. Světem zvířat, 5. díl. 1. část: Bezobratlí. Praha: Albatros, 1973. S. 242
  8. ↑ a b DOBRORUKA, J. L. et al. Pestrá príroda. Bratislava: Mladé letá. 1983. S. 24-25
  9. ↑ BURNIE, D. et al. Zviera. Bratislava: Ikar. 2002. S. 592
  10. ↑ a b ALDERTON, D. et al. Zvieratá. Bratislava: Svojtka, 2011. S. 33
  11. ↑ a b KŮRKA, A., KOVAŘÍK, F. České názvy živočichů, VI., I: Pavoukovci (Arachnida). Pavouci (Araneae) a štíři (Scorpiones). Praha: Národní muzeum, 2003. S. 39
  12. ↑ a b c WŰRFL, S. P. Veľká encyklopédia zvierat. Bratislava: Ikar - Príroda, 2016. S. 514
  13. ↑ PATURI, Felix R et al. Kronika Zeme. Bratislava: Fortuna Print, 1995. S. 155
  14. ↑ SOKOLOVÁ, J., HORVÁTH, A. Špeciálna zoológia a etológia I. Bratislava: Proxima press, 2008, S. 43
  15. ↑ MATIS, D. et al. Zoológia bezchordátov - vysokoškolské učebné texty pre prírodovedecké fakulty... Bratislava: Faunima, 2003, S. 49
  16. ↑ TOMÁŠEK, L. Fóbie, strach, fakty, fikcie. Bratislava: Semic Media, 1998, S. 40
  17. ↑ COVISA, J. et al. V ohrození života. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, 2007, S. 156
  18. ↑ PANCZOVÁ, H. Grécko-slovenský slovník. Bratislava: Lingea, 2012, S. 1262
  19. ↑ BURNIE, D. Všeobecná encyklopédia zvierat. Bratislava: Mladé letá, 2001
  20. ↑ čierna vdova. In: Encyclopaedia Beliana 2003 S. 105
  21. ↑ Deti veľkej púšte. In: Hlas kovákov. č. 43 1986. S. 2
  22. ↑ TUMOVÁ, I. Toxikológia pre farmaceutov - učebnica pre vysoké školy. Bratislava: Herba, 2016. S. 131, 135
  23. ↑ a b HALGOŠ, J et al. Cvičenia z parazitológie. Bratislava: Prírodov. fak. UK. 1993. S. 150
  24. ↑ KRATOCHVÍL, J., BARTOŠ, E. Soustava a jména živočichů. 1954. Praha: ČSAV. S. 154
  25. ↑ RIEDL, O., VONDRÁČEK, V.. Klinická toxikologie: toxikologie léků, potravin, jedovatých živočichů a rostlin aj. Praha: Avicenum, 1971. S. 533 (Citát: "... především druh L. tredecimguttatus, pro nějž bylo navrženo české jméno snovačka jedovatá („Soustava a jména živočichů“, ČSAV...")
  26. ↑ a b c d e KŮRKA, Antonín; PFLEGER, václav. Jedovatí živočichové. 1. vyd. Praha : Academia (ČSAV), 1984. S. 48–51. (po česky)
  27. ↑ Od agamy po žraloka: Velký ilustrovaný slovník zvířat. Praha: Artia, 1974. S. 430
  28. ↑ KAŇOVSKÝ, P., MENŠÍKOVÁ, K. Neurologické poruchy cestovatelů. Díl. 1. Neurologické poruchy způsobené jedovatými živočichy. Neurol. praxi 2019; 20(2): 107–114 / NEUROLOGIE PRO PRAXI [1]
  29. ↑ Pliaga čiernych pavúkov v Kalifornii. In: Slovenská Pravda. č. 12 1934 S. 7
  30. ↑ [2]
  31. ↑ a b c d BERN, Natural History Museum. NMBE - World Spider Catalog (jan. 2025) [online]. wsc.nmbe.ch, [cit. 2025-01-25]. Dostupné online.
  32. ↑ Pozri napríklad zdroje uvedené v kapitole Slovenské názvy.
  33. ↑ Pozri kapitolu Systematika v článku Latrodectus a tam uvedené zdroje.
  34. ↑ a b c Levi, H. W. (1959). The Spider Genus Latrodectus (Araneae, Theridiidae). Transactions of the American Microscopical Society, 78(1), 7.
  35. ↑ a b Keegan, H. L. (1955). Spiders of Genus Latrodectus. American Midland Naturalist, 54(1), 142
  36. ↑ McCrone, J. D. & Levi, H. W. (1964). North American widow spiders of the Latrodectus curacaviensis group (Araneae: Theridiidae). Psyche, Cambridge 71(1): 12-27. [3]
  37. ↑ a b Caruso M. B. et al. Widow spiders in the New World: a review on Latrodectus Walckenaer, 1805 (Theridiidae) and latrodectism in the Americas. J Venom Anim Toxins Incl Trop Dis. 2021 Oct 22 [4]
  38. ↑ a b VAPAGuide - Biomedical database - Spiders - Latrodectus spp. [online]. vapaguide.info, [cit. 2025-01-26]. Dostupné online.
  39. ↑ a b Garb, J. E., González, A., & Gillespie, R. G. (2004). The black widow spider genus Latrodectus (Araneae: Theridiidae): phylogeny, biogeography, and invasion history. Molecular Phylogenetics and Evolution, 31(3), 1127–1142. doi:10.1016/j.ympev.2003.10.012
  40. ↑ a b HABERMEHL, Gerhard G. K.. Gift-Tiere und ihre Waffen (Eine Einführung für Biologen, Chemiker und Mediziner. Ein Leitfaden für Touristen). [s.l.] : Springer, 1976. 126 s. ISBN 978-3-540-07813-5. S. 17.
  41. ↑ a b c EIDEN, Amanda L.; KAUFMAN, Phillip E.. Southern black widow spider [online]. UF|IFAS (University of Florida), [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  42. ↑ 2. alrend: Kéttüdősök (Dipneumones) [online]. arcanum.com, [cit. 2025-01-27]. Dostupné online.
  43. ↑ a b c JÄGER, P. Latrodectus mactans nach Deutschland eingeschleppt (Araneae: Theridiidae). In: Arachnol. Mitt. 37: 35-38 Nürnberg, Juli 2009 [5]
  44. ↑ a b Melissa, S. et al. Urban Environments Aid Invasion of Brown Widows (Theridiidae: Latrodectus geometricus) in North America, Constraining Regions of Overlap and Mitigating Potential Impact on Native Widows. In: Frontiers in Ecology and Evolution, vol. 9, 2021 [6]
  45. ↑ a b Valdez-Mondragón, A., Cabrera-Espinosa, L. A. (2023). Phylogenetic analyses and description of a new species of black widow spider of the genus Latrodectus Walckenaer (Araneae, Theridiidae) from Mexico; one or more species?. European Journal of Taxonomy, 897(1), 1–56. https://doi.org/10.5852/ejt.2023.897.2293
  46. ↑ a b DRANEY, M. L. Checklist of Theridiidae (Araneae) of America north of Mexico. Version: 13 September 2001 [7]
  47. ↑ MULLEN, Gary R.; DURDEN, Lance A.. Medical and Veterinary Entomology. [s.l.] : Academic Press, 2009. 637 s. Dostupné online. ISBN 978-0-08-091969-0. S. 416-420.
  48. ↑ SIMON, E. Histoire naturelle des Araignées. 2. vyd. 1892. S. 565 - 569 [8]
  49. ↑ a b SCOTT, Harold George. Scorpions, Spiders, and Other Arthropods of Minor Public Health Importance and Their Controls. [s.l.] : U.S. Department of Health, Education and Welfare, Public Health Service, Health Services and Mental Health Administration, National Communicable Disease Center, 1959. 27 s. Dostupné online. S. XI - 10.
  50. ↑ PLATNICK, Norman I.. Advances in Spider Taxonomy, 1981-1987 (A Supplement to Brignoli's A Catalogue of the Araneae Described Between 1940 and 1981). [s.l.] : Manchester University Press, 1989. 673 s. Dostupné online. ISBN 978-0-7190-2782-6. S. 197-198.
  51. ↑ BÜCHERL, Wolfgang; BUCKLEY, Eleanor E.. Venomous Animals and Their Venoms (Venomous Invertebrates). [s.l.] : Elsevier, 2013. 562 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4832-6289-5. S. 218, 219, 301, 302.
  52. ↑ Živočíchy. Bratislava: Ikar, 2010. preklad: M. Thurzo. S. 281
  53. ↑ KRAIC, J. et al. RASTLINNÉ, ŽIVOČÍŠNE A POTRAVINÁRSKE BIOTECHNOLÓGIE, ICH REGULÁCIA A BIOLOGICKÁ BEZPEČNOSŤ. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta prírodných vied, 2024 [9]
  54. ↑ JACKSON, T. et al. Ilustrovaná kniha, Nebezpečné živočíchy. Bratislava: Fortuna Libri, 2019, S. 26
  55. ↑ Veľká všeobecná ilustrovaná encyklopédia. Bratislava: Mladé letá, 2002. S. 117
  56. ↑ LUDWIG, M. et al. 55 najnebezpečnejších zvierat sveta. Bratislava: Fortuna Libri, 2007. S. 107
  57. ↑ FOGAŠ, A. et al. Sprievodca cestovného ruchu. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove, 2019, S. 38
  58. ↑ KORENKO, V. Myasthenia gravis a myastenické syndrómy. Martin: Osveta, 2011, S. 226
  59. ↑ VOSTAL, Z. Vybrané kapitoly zo zoológie - živočíchy v cestovnom ruchu. Košice: Technická univerzita, 2002-2003, S. 14
  60. ↑ LUDWIG, M. et al. 55 najnebezpečnejších zvierat sveta. Bratislava: Fortuna Libri, 2007. S. 107
  61. ↑ TURČEK, F. J. Sú jedovaté len hady? In: Matičné čítanie. č. 9 1949. S. 260
  62. ↑ karakurt. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava: Samo, 2000, S. 598
  63. ↑ provings.info, [cit. 2025-01-27]. Dostupné online.
  64. ↑ SCHMIDT, G. Further crossing experiments in Latroelectus species (Araneida: Theridiidae). 1991 [10]
  65. ↑ HABERMEHL, Gerhard G.. Gift-Tiere und ihre Waffen (Eine Einführung für Biologen, Chemiker und Mediziner Ein Leitfaden für Touristen). [s.l.] : Springer-Verlag, 1994. 245 s. Dostupné online. ISBN 978-3-642-63404-8. S. 45.
  66. ↑ RUSSELL, Richard C.; OTRANTO, Domenico; WALL, Richard L.. The Encyclopedia of Medical and Veterinary Entomology. [s.l.] : CABI, 2013. 440 s. Dostupné online. ISBN 978-1-78064-037-2. S. 316.
  67. ↑ SARACCO, S., ROODT, A. de Incidentes por animales ponzonosos latrodectismo. In: Boletín de la Asociación toxicológica. número 76, junio 2007. S. 35 [11]
  68. ↑ Berta S. Gerschman, Rita D. Schiapelli. El género Latrodectus Walckenaer, 1805 (Araneae: Theridiidae) en la Argentina. In: Rev. de la Soc. Ent. Argentina, Vol. 27 Núm. 1-4 (1964) [12]
  69. ↑ CABELLO, Raúl Romero. Microbiología y Parasitología Humana. [s.l.] : Ed. Médica Panamericana, 2005. 1723 s. Dostupné online. ISBN 978-968-7988-48-1. S. 1707.
  70. ↑ TU, Anthony T.. Insect Poisons, Allergens, and Other Invertebrate Venoms. [s.l.] : M. Dekker, 1984. 732 s. Dostupné online. ISBN 978-0-8247-7207-9. S. 484.
  71. ↑ a b Pickard-Cambridge, F. O. Arachnida - Araneida and Opiliones. In: Biologia Centrali-Americana, Zoology. London 2. 1902 (1905). S. 378, 379. [13]
  72. ↑ PETRUNKEVITCH, A.. A synonymic index-catalogue of spiders of North, Central and South America with all adjacent islands, Greenland, Bermuda, West Indies, Terra del Fuego, Galapagos, etc. In: Bulletin of the American Museum of Natural History 29 1911. S. 180-181 [14]
  73. ↑ Chamberlin, R. V. & Ivie, W. The black widow spider and its varieties in the United States. Bulletin of the University of Utah 25(8): 1-29. 1935 [15]
  74. ↑ EMILIO URETA R., JULIO ESPINOZA, S. Aracnoidismo en Chile. In: Revista Chilena de Pediatria, 7/1944. S. 500 [16]
  75. ↑ THORP, Raymond W.; WOODSON, Weldon Dwight. Black Widow (America's Most Poisonous Spider). [s.l.] : University of North Carolina Press, 1945. 222 s. Dostupné online. S. 126.
  76. ↑ HABERMEHL, Gerhard G.. Gift-Tiere und ihre Waffen (Eine Einführung für Biologen, Chemiker und Mediziner Ein Leitfaden für Touristen). [s.l.] : Springer-Verlag, 1994. 245 s. Dostupné online. ISBN 978-3-642-63404-8. S. 41, 45.
  77. ↑ PLATNICK, N.: Advances in spider taxonomy, 1988-1991 : with synonymies and transfers, 1940-1980. 1993 [17] S. 207-209
  78. ↑ Species Latrodectus mactans - Southern Black Widow [online]. bugguide.net, [cit. 2025-01-26]. Dostupné online.
  79. ↑ Southern Black Widow Map - Oklahoma Zoo Safari USA [online]. zoosafariusa.org, 2020-04-22, [cit. 2025-01-26]. Dostupné online.
  80. ↑ NISHIDA, Gordon M.; TENORIO, Joann M.. What bit me? : identifying Hawai'i's stinging and biting insects and their kin. Honolulu : University of Hawaii Press, 1993. ISBN 978-0-8248-1492-2. S. 9–12. (po anglicky) [18]
  81. ↑ CABRERA-ESPINOSA, Luis A. y VALDEZ-MONDRAGON, Alejandro. Distribution and ecological niche modeling, biogeographical and taxonomic comments of the spider genus Latrodectus (Araneae: Theridiidae) from Mexico. Rev. Mex. Biodiv. [online]. 2021, vol.92, e923665. Epub 03-Feb-2022. ISSN 2007-8706. [19]
  82. ↑ Widow Spiders [online]. extento.hawaii.edu, [cit. 2025-01-26]. Dostupné online.
  83. ↑ Widow Spiders FACT SHEET 18-030-0818 [20]
  84. ↑ Portal de Biodiversidad de Guatemala [online]. biodiversidad.gt, [cit. 2025-02-09]. Dostupné online.
  85. ↑ SALAZAR-SAAVEDRA, M. Confirmación y distribución potencial de la Viuda Negra Occidental (Latrodectus aff. occidentalis Valdez-Mondragón, 2023) y la Viuda Negra Norteamericana (Latrodectus aff. mactans Fabricius, 1775) (Araneae, Theridiidae) para Nicaragua. REVISTA NICARAGÜENSE DE BIODIVERSIDAD. No. 101. 2024. [21]
  86. ↑ Murcia-Moreno D, Gálvez D. Introduced Spiders in Panama: Species Distributions and New Records. Biology. 2025; 14(1):4. [22]
  87. ↑ Pozri synonymá uvedené napríklad v článku Latrodectus.
  88. ↑ Pozri synonymá uvedené napríklad v článku Latrodectus.
  89. ↑ a b araneae - Latrodectus mactans [online]. araneae.nmbe.ch, [cit. 2025-01-26]. Dostupné online.
  90. ↑ HANSSON, Erik. Nej, svarta änkan är inte etablerad i Sverige [online]. natursidan.se, 2018-05-10, [cit. 2025-01-26]. Dostupné online.
  91. ↑ william. Black widows established in Sweden [online]. aquaticcommunity.com, 2008-09-12, [cit. 2025-01-26]. Dostupné online.
  92. ↑ Black widow spider bites Swede after Atlantic voyage [online]. The Local Europe AB, 2007-07-07, [cit. 2024-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  93. ↑ Pas op voor zwarte weduwe in België! [online]. NWS, VRT, 2009-08-19, [cit. 2024-08-20]. Dostupné online.
  94. ↑ Zwarte weduwen (Latrodectus spp.) in België [online]. ARABEL - Arachnologia Belgica, 2010, [cit. 2024-08-20]. Dostupné online. Archivované 2011-08-23 z originálu. (resp. novšie: [23])
  95. ↑ Noordijk, J., J. Vos & B. Schoelitsz 2013. Risicobeoordeling van zwarte weduwen en verwante spinnensoorten. – EIS-Nederland, Leiden & Stichting KAD, Wageningen.[24], najmä S. 16
  96. ↑ Niebezpieczne pająki w transporcie z USA do Gdańska. Tak wojsko reaguje na nasze pytania [online]. natemat.pl, [cit. 2025-01-29]. Dostupné online.
  97. ↑ WESOŁOWSKI, Timur. Jadowite pająki w porcie w Gdańsku. Przypłynęły z USA. Nieoficjalnie: To czarne wdowy [online]. wiadomosci.gazeta.pl, 2024-07-18, [cit. 2025-01-29]. Dostupné online.
  98. ↑ a b c d e f MCCORKLE, Matthew. Latrodectus mactans [online]. Animal Diversity Web (University of Michigan), 2002, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  99. ↑ BARTLETT, Troy; ELLIOTT, Lynette; BARNES,, Jay. Genus Latrodectus - Widow Spiders [online]. Iowa State University (Department of Entomology), 2004-02-16, rev. 2021-08-16, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  100. ↑ a b c Black Widow Spiders [online]. Animals, National Geographic, 2010-09-10, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  101. ↑ a b c d ROSE, Sarah. Spiders of North America. [s.l.] : Princeton University Press, 2022. 624 s. Dostupné online. ISBN 978-0-691-17561-4. S. 260-261.
  102. ↑ a b Southern Black Widow Spider [online]. extension.psu.edu, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online.
  103. ↑ a b c d e f BALABAN, John; BALABAN, Jane; ELLIOTT, Lynette. Species Latrodectus mactans - Southern Black Widow [online]. Iowa State University (Department of Entomology), 2005-07-31, rev. 2022-12-13, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  104. ↑ a b Black Widow [online]. mdc.mo.gov, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online.
  105. ↑ The Black Widow Spider [online]. utia.tennessee.edu, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online.
  106. ↑ a b Northern Black Widow, Southern Black Widow Spider... [online]. portal.ct.gov, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online.
  107. ↑ a b c Black Widow Spider | Black Widow Description | Black Widow Bite [online]. DesertUSA, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  108. ↑ a b PETERSON, Michael E.; MCNALLEY, Jude. Spider Envenomation. [s.l.] : Elsevier, 2013. Dostupné online. ISBN 978-1-4557-0717-1. DOI:10.1016/b978-1-4557-0717-1.00079-x. S. 817–821. (po anglicky)
  109. ↑ a b Black Widow Spider [online]. Office for Environmental Programs Outreach Services, University of Kentucky, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. Archivované 2022-07-08 z originálu. (po anglicky)
  110. ↑ VOJTOVÁ, Tereza; DUCHKOVÁ, Anna. Černá vdova. Případ jako ze špatné krimikomedie [online]. Dvojka (Český rozhlas), 2019-09-25, [cit. 2024-08-20]. Dostupné online. (po česky)
  111. ↑ Japonská „černá vdova“ vraždila partnery pro peníze, čeká ji poprava [online]. iDNES.cz (MAFRA, a. s.), 2021-06-29, [cit. 2024-08-20]. Dostupné online. (po česky)
  112. ↑ JANATA, Václav. Černá vdova Miroslava Kukačková si objednala smrt svého pátého muže. Vrahy ale potkala smůla [online]. CNN Prima NEWS (FTV Prima spol. s r.o.), 2024-06-04, [cit. 2024-08-20]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Snovačka_americká&oldid=7991732“