Preskočiť na obsah

Latrodectus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Snovačka

snovačka kalifornská
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Latrodectus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Latrodectus (staršie: Lathrodectus, Lathrodectes, Latrodectes; po slovensky v závislosti od autora: snovačka, pradiarka, spriadačka, staršie malmiňata [staršie písanie: malmignata], mimo taxonómie čierna vdova v najširšom zmysle) je rod jedovatých pavúkov z čeľade Theridiidae (po slovensky snovačkovité/pradiarkovité/spriadačkovité).

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Latinské rodové meno Latrodectus (Walckenaer 1809), staršie uvádzané aj v podobách Lathrodectes (Banks 1899), Latrodectes (Canestini et Paveri 1869) či Lathrodectus (Thorell 1869), je umelé slovo, ktoré vzniklo spojením latinského latro („žoldnier“, „lupič“; pôvod: grécke λάτρις - latris = „sluha“, „otrok“) a latinskej koncovky -dectus, ktorá je pravdepodobne myslená ako polatinčený tvar gréckeho déktés (pozri v nasledujúcej vete). Alternatívne sa toto rodové meno (ako to vidno úplne jasne najmä na jeho variante Lathrodectes) odvodzuje priamo z gréckych slov λάθρᾳ - lathra („tajne“) a δήκτης - déktés („hrýzač“) (resp. alternatívne, no nepravdepodobne: δέκτης - dektés = "prijímač, žobrák, žoldnier") a teda znamená niečo ako "tajnohrýzač".[1][2] Latinské slovo mactans v preklade znamená „obetujúci, zabíjajúci, trestajúci“.

Slovenské rodové mená snovača, pradiarka, spriadačka sú odvodené od slov snovanie, pradenie a spriadanie. Slovenské rodové meno malmiňata či malmignata je odvodené od talianskeho názvu malmignatta označujúceho druh Latrodectus tredecimguttatus (t. j. staršie: poddruh Latrodectes mactans tredecimguttatus) - porovnaj nižšie v kapitole Systematika.

Opis tela

[upraviť | upraviť zdroj]

Sfarbenie samice je iné než sfarbenie samca a farba sa tiež mení podľa konkrétneho druhu a niekedy čiastočne kolíše aj v rámci jedného druhu. Samice mávajú základnú farbu väčšinou čiernu alebo tmavohnedú (odtiaľ pochádza prívlastok "čierna" v názve čierna vdova), menej často sivú, bledohnedú či červenú. Samice väčšiny druhov majú na chrbte, a často aj na bruchu, červenú, oranžovú, bielu, hnedú alebo dvojfarebnú kresbu (resp. škrvny) rôzneho tvaru. Niekedy, najmä u niektorých menej rozšírených druhov, sa u samíc líši základná farba končatín (prípadne končatín a hlavohrude) od základnej farby bruška. Samce bývajú celkovo bledšie než samice; často sú viacfarebné, napríklad môžu mať dvojfarebné (čierno-hnedé) končatiny a na bokoch bruška môžu mať rôzne sfarbené zvislé pruhy rôzneho tvaru, ktoré samice nemajú. [3][4][5][6][7]

Samica meria 3,2-23 mm, zatiaľ čo samec je oveľa menší - meria len 2,8-3 mm. Vzdialenosť bočných očí je rovná minimálne ich priemeru, čiže nie sú tesne vedľa seba (týmto sa Latrodectus odlišuje napríklad od inak veľmi podobného rodu Steatoda[8]). Bruško (opistozóma) je u samíc veľké a guľovité, zatiaľ čo u samcov je pretiahnuté a valcovité. Chrbát samice je pokrytý modifikovanými chĺpkami. Končatiny sú stredne dlhé, u samíc silné, u samcov štíhle a husto pokryté jemnými chĺpkami. Prvý pár končatín je zvyčajne dlhší než štvrtý. Kolulus je veľký. Karapax je v hrudnej oblasti pomerne široký. Hlavohruď je hladká. Čelový štítok (clypeus) je krátky. Stridulačný orgán je nenápadný. Chelicery sú malé, bez zúbkov na okrajoch. Samčie hmatadlá (pedipalpy) majú veľmi dlhý embolus pozostávajúci z viacerých zvitkov (slučiek), ktorých konkrétny počet závisí od konkrétneho druhu; okrem toho majú membránový štíhly konduktor, malé subtegulum a tegulum (zakryté distálnymi skleritmi bulbu), modifikované asymetrické malé cymbium a háčikovité paracymbium. Tegulum je z veľkej časti vyplnené širokým spermovodom. Epigyna je sklerotizovaná, s vajcovitou depresiou; vulva má párovú nádobku v tvare činky a stočené spojovacie kanáliky.[6]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Systematika tohto rodu je už dlho povestná svojou spornosťou. Hoci niektoré texty dnes v rode Latrodectus rozlišujú vyše 50 druhov[7], bežne sa používa systém podľa webových stránok o systéme pavúkov The World Spider Catalog, ktoré v súčasnosti (t. j. od roku 2023) rod Latrodectus delia na 35 druhov (plus 2 pochybné druhy), v rokoch 2021-2023 ho delili na 34 druhov, v rokoch 2019-2021 na 32 druhov a v rokoch 2000-2019 na 31 (z toho na začiatku roku 2003 prechodne len 30) druhov.[9][10][11][12][13] V 90. rokoch a čiastočne už v 80. rokoch 20. storočia bolo delenie tohto rodu na druhy podobné ako vo World Spider Catalog na začiatku 21. storočia.[14][15][16][17][18] V 20. storočí - okrem 90. a sčasti 80. rokov - sa často v literatúre v rámci rodu Latrodectus uznávalo len 3 až 11 druhov, čiže namiesto rozdelenia na (dnes zhruba 35) úzko poňatých druhov bol rod vtedy rozdelený do (3 až 11) širšie poňatých druhov.[19][20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30][31][32] Do roku 1958 však tomuto deleniu na širšie poňaté druhy konkurovalo delenie na 21 či 22 (prípadne 35[33]) úzko poňatých druhov.[34][35][36]

Nižšie je uvedená najčastejšia podoba súčasného systému a najznámejší systém z druhej polovice 20. storočia - Leviho systém.

Súčasný systém

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Latrodectus (po slovensky: snovačka/pradiarka/spriadačka/malmiňata):

  • incertae sedis:
  • klád geometricus/skupina (druhov) geometricus:
    • Latrodectus umbukwane – Výskyt: Južná Afrika. Tento druh bol opísaný až v roku 2019.
    • Latrodectus rhodesiensis – Výskyt: Namíbia, Botswana, Zimbabwe, Južná Afrika.
    • Latrodectus geometricus (ľudovo: hnedá vdova) – Výskyt: Afrika, zavlečený do Ameriky, na Svätej Helene, na Strednom východe, v Pakistane, Indii, Číne, Japonsku, Thajsku, Malajzii, Papui-Novej Guinei, Austrálii a na Havaji. Ako zavlečený druh, ktorý sa neujal, sa vyskytol napríklad v Írsku, Holandsku, Belgicku a Poľsku[37]. Zahŕňa aj bývalé druhy Latrodectus concinnus (Južná Afrika), Latrodectus zickzack (Zanzibar) a Latrodectus distinctus (Južná Amerika).
  • Latrodectus dahli – Výskyt: Severná Afrika, Cyprus, Turecko, Azerbajdžan, Kazachstan, Stredný východ, Irán, Stredná Ázia. Je to sesterský taxón nižšie uvedeného kládu mactans[38]. Zahŕňa aj bývalý druh Latrodectus tadzhicus.
  • klád mactans/skupina (druhov) mactans – Tento klád približne zodpovedá druhu Latrodectus mactans v najširšom zmysle (iné názvy: skupina [druhov] mactans v staršom ponímaní/komplex Latrodectus mactans) z niektorých starších systémov, ktorý sa po slovensky nazýva snovačka [alebo pradiarka alebo spriadačka] jedovatá v širšom zmysle (alebo zriedkavo snovačka americká v širšom zmysle). Latrodectus mactans v najširšom zmysle na rozdiel od dnešného kládu mactans predovšetkým nezahŕňal druh Latrodectus pallidus a často ani klád/druh Latrodectus curacaviensis v širšom zmysle (príp. nezahŕňa len hlavnú časť kládu Latrodectus curacaviensis v širšom zmysle) - porovnaj aj nižšie komentár k poslednému bezmennému kládu a systematiku v článku snovačka americká.:
    • incertae sedis:
      • Latrodectus lilianae – Výskyt: Španielsko a možno Alžírsko. Možno je príbuzný s druhom Latrodectus tredecimguttatus.
      • Latrodectus elegans – Výskyt: India, Nepál, Mjanmarsko, Thajsko[39], Čína, Japonsko. Pravdepodobne je príbuzný s druhom Latrodectus hasselti v užšom zmysle, za ktorého súčasť sa v rokoch 1909 - 2002/2003 často považoval.
      • bezmenná skupina druhov – Táto skupina zodpovedá druhu Latrodectus cinctus v širšom zmysle (iný názov: Latrodectus indistinctus v širšom zmysle) z niektorých starších systémov, ktorý ale niekedy zahŕňal aj dnešný druh Latrodectus renivulvatus[40].
        • Latrodectus cinctus v užšom zmysle – Výskyt: Kapverdy, Afrika, Omán, Kuvajt, Irak, Irán. Zahŕňa aj bývalý východoafrický druh Latrodectus stuhlmanni (staršie považovaný za súčasť druhu Latrodectus mactans v širšom zmysle). Podľa Lotz 1994 je Latrodectus cinctus v užšom zmysle (spolu s Latrodectus indistinctus v užšom zmysle a Latrodectus karrooensis) príbuzný s druhmi Latrodectus tredecimguttatus (a Latrodectus pallidus a Latrodectus renivulvatus).
        • Latrodectus indistinctus v užšom zmysle – Výskyt: Namíbia, Južná Afrika.
        • Latrodectus karrooensis – Výskyt: Južná Afrika. Staršie sa niekedy považoval za súčasť druhu Latrodectus indistinctus v užšom zmysle.
      • Latrodectus apicalis – Výskyt: Galapágy. Staršie sa považoval za súčasť druhu Latrodectus mactans v širšom zmysle alebo druhu Latrodectus curacaviensis v širšom zmysle alebo druhu Latrodectus hasselti (Latrodectus scelio); a niekedy sa za synonymum druhu Latrodectus apicalis považuje nižšie spomínaný taxón Latrodectus carolinus [19][41][42].
      • Latrodectus dotatus – Možno ide o nomen dubium. Výskyt: USA (Pensylvánia). Tradične zaraďovaný buď ako súčasť druhu Latrodectus mactans v širšom zmysle alebo ako súčasť druhu Latrodectus curacaviensis v širšom zmysle.
    • Latrodectus tredecimguttatus [staršie: Latrodectus tredecim-guttatus, Latrodectus 13-guttatus, Latrodectus malmignat(t)us, Latrodectus malmignathus] (po slovensky: snovačka [alebo pradiarka alebo spriadačka] jedovatá v užšom zmysle[43][44][45]/snovačka európska/snovačka obyčajná[46]/malmiňata [staršie: malmignata] trinásťbodková/malmiňata [staršie: malmigna(t)ta] v užšom zmysle[47][48][49]/karakurt[50]v širšom zmysle) – Vyskytuje sa v Stredozemí (z toho v Európe na Pyrenejskom polostrove, vo Francúzsku, Taliansku, na Sardínii, Korzike a celom Balkánskom polostrove[51][52], novšie aj v Slovinsku a Rakúsku[53]), na západnom a severnom okolí Čierneho mora, na Kaukaze, v Rusku (až po západnú južnú Sibír), v Kazachstane, na Strednom východe, v Iráne, Strednej Ázii a Číne. Ako zavlečený druh, ktorý sa neujal, sa už dávnejšie vyskytol napríklad aj v Holandsku[51] a Nemecku[26]. Zahŕňa aj bývalý druh Latrodectus lugubris/Latrodectus erebus (po slovensky v minulosti karakurt stepný alebo ľudovo karakurt v užšom zmysle/čierny vlk), ktorý sa dodnes niekedy uvádza ako samostatný druh. Okrem toho zahŕňa aj bývalé druhy Latrodectus martius (Taliansko), Latrodectus conglobatus (Grécko), Latrodectus hispidus (Grécko), Latrodectus quinqueguttatus/Latrodectus 5-guttatus (územia severne od Čierneho mora), Latrodectus occulatus/Latrodectus argus (Egypt) a Latrodectus venator (Egypt). V Taliansku je Latrodectus tredecimguttatus známy pod názvom malmignatta [vyslov: malmiňatta] (na Korzike sa nazýva marmignato alebo zriedkavo malmignatto), t. j. „zlá pijavica“ alebo „zlý dotieravec“[54][55][21]. Karakurt je kazašský názov a znamená „čierny vlk“[21]. Do polovice 20. storočia sa názov Latrodectus tredecimguttatus (Lathrodectus malmignatus) niekedy v širšom zmysle používal namiesto názvu Latrodectus mactans v najširšom zmysle[27][19].
    • bezmenný klád – Tento klád zodpovedá druhu Latrodectus hasselti v širšom zmysle z niektorých starších systémov, ktorý však spravidla zahŕňal aj druh Latrodectus elegans.:
    • Latrodectus menavodi – Výskyt: Madagaskar, Komorské ostory, Seychely.
    • Latrodectus renivulvatus – Výskyt: Svätá Helena, Afrika, Jemen, Saudská Arábia, Irak. Zahŕňa aj bývalý juhoafrický druh Latrodectus incertus. Staršie sa renivulvatus niekedy považoval za súčasť druhu Latrodectus mactans v širšom zmysle alebo (najmä taxón Latrodectus incertus) za súčasť druhu Latrodectus indistinctus v užšom či širšom zmysle (resp. Latrodectus cinctus v širšom zmysle). Lotz 1994 zastával názor, že je príbuzný s druhom Latrodectus tredecimguttatus.
    • Latrodectus revivensis – Výskyt: Izrael, Irán, možno Kanárske ostrovy. Staršie sa niekedy považoval za súčasť druhu Latrodectus tredecimguttatus.
    • Latrodectus pallidus – Výskyt: severozápadná Afrika, Južná Afrika, Turecko, stredná Ázia. Lotz 1994 zastával názor, že je príbuzný s druhom Latrodectus tredecimguttatus.
    • bezmenný klád – Tento klád približne zodpovedá druhu Latrodectus curacaviensis v širšom zmysle z niektorých starších systémov, ktorý ale istý čas zahŕňal aj dnešné druhy Latrodectus variolus, Latrodectus hesperus, Latrodectus bishopi a prípadne Latrodectus apicalis. Alternatívne sa označuje ako skupina (druhov) curacaviensis, ale týmto názvom sa (najmä v juhoamerických textoch) niekedy označujú len druhy Latrodectus curacaviensis v užšom zmysle, Latrodectus antheratus a prípadne Latrodectus variegatus.:
    • bezmenný klád – Tento klád (okrem druhu Latrodectus hurtadoi) zodpovedá druhu Latrodectus mactans v širšom zmysle z niektorých starších systémov - porovnaj aj vyššie uvedený komentár ku kládu mactans a systematiku v článku snovačka americká.:
      • Latrodectus mactans v užšom zmysle (po slovensky: snovačka americká v užšom zmysle/malmiňata zlovestná/ľudovo: čierna vdova v najužšom zmysle) – Výskyt: východné USA, severné Mexiko, Karibik, možno Guatemala [66] (toto ale môže byť aspoň sčasti aj druh Latrodectus occidentalis) a možno Nikaragua[67]. Zavlečený sa vyskytuje v Južnej Amerike, Ázii (napr. na Filipínach) a možno v častiach Stredozemia a na Bismarckovom súostroví. V minulosti (pred vyše 100 rokmi) boli hlásené viaceré výskyty druhu Latrodectus mactans (v užšom alebo podobnom zmysle) z Guatemaly, Kostariky a Panamy, ktoré však následne počas 20. storočia vymizli[68][69]; tieto mohli - čisto podľa geografickej polohy – spadať skôr do druhu Latrodectus occidentalis. Druh Latrodectus mactans v užšom zmysle zahŕňa aj bývalé druhy Latrodectus zorilla (Karolíny v USA[70]), Latrodectus perfidus (Georgia v USA), Latrodectus formidabilis (Georgia v USA ; niekedy považovaný za súčasť druhu Latrodectus variolus), Latrodectus verecundus (Karolíny, Georgia, Alabama v USA), Latrodectus lineatus/Latrodectus lineamentus (Severná Karolína, Alabama v USA), Latrodectus intersector (USA a možno Egypt; staršie sa minimálne časť tohto taxónu považovala za súčasť druhu Latrodectus tredecimguttatus), Latrodectus albomaculatus (Kuba), Latrodectus insularis (Antily), Latrodectus carolinus (Galapágy[71]; alternatívne môže ísť o synonymum druhu Latrodectus apicalis), Latrodectus sagittifer (južná Brazília), Latrodectus agoyangyang (Filipíny; niekedy považovaný za príbuzný skôr s druhom Latrodectus hasselti [72]), Latrodectus luzonicus (Filipíny), Latrodectus schuchi(i) (Grécko; niekedy považovaný za súčasť druhu Latrodectus lilianae alebo staršie za súčasť druhu Latrodectus tredecimguttatus, údajné severoafrické výskyty sú každopádne súčasť druhu Latrodectus tredecimguttatus), Latrodectus hahli (Bismarckovo súostrovie a Filipíny).
      • Latrodectus occidentalis – Vyskytuje sa v južnom Mexiku a pomenej možno aj v Hondurase, Nikaragui a Kostarike[67]; o Guatemale a Paname pozri vyššie uvedený komentár k druhu Latrodectus mactans v užšom zmysle. Opísaný bol až v roku 2023, predtým bol považovaný za súčasť (prevažne) druhu Latrodectus mactans v užšom zmysle. Konkrétne čiastočne zodpovedá staršie uvádzanému poddruhu Latrodectus mactans mexicanus[73] (ktorý sa ojedinele uvádzal ako druh Latrodectus mexicanus [74]).
      • Latrodectus variolus (po slovensky: snovačka [alebo pradiarka alebo spriadačka] severoamerická[75]/ľudovo: severná čierna vdova) - Vyskytuje sa približne na tom istom území v rámci USA ako Latrodectus mactans v užšom zmysle (i keď prevažne v severnej časti tohto územia) a navyše v Kanade v južnom Ontáriu a južnom Québecu[76]. Pár rokov (1958 – 1964) sa časť tohto taxónu považovala za súčasť druhu Latrodectus curacaviensis v širšom zmysle[77][22][78].
      • Latrodectus bishopi (ľudovo: červená vdova[79]) – Výskyt: Florida v USA. Pár rokov (1958 – 1964) sa považoval za súčasť druhu Latrodectus curacaviensis v širšom zmysle.
      • Latrodectus hesperus (po slovensky: snovačka [alebo pradiarka alebo spriadačka] kalifornská/ľudovo: západná čierna vdova[80][81])– Vyskytuje sa v západnej polovici USA, vrátane priľahlého kanadského pohraničia, a v severnom Mexiku (okrem pásu území pri Mexickom zálive). Ako zavlečený druh, ktorý sa neujal, je doložený aj v Kórei, Izraeli, Írsku, Holandsku[82], Belgicku, na Slovensku (nález z roku 2023 [publikovaný 2025] pri tovare z Kalifornie)[83], a pravdepodobne aj v Česku (nález z roku 2017 v prepravkách z Kalifornie)[84] a Dánsku (nález z roku 2008 v aute dovezenom z Arizony)[85][86]. Čisto vizuálne je tento druh pre človeka takmer neodlíšiteľný od druhu Latrodectus mactans v užšom zmysle[83]. Taxón hesperus bol prvýkrát opísaný v roku 1935 (a to ako poddruh Latrodectus mactans hesperus), na samostatný druh bol prvýkrát povýšený v roku 1970[77], ale až do prvých rokov 21. storočia mnohí autori zastávali názor, že povýšenie na samostatný druh je sporné či nesprávne [87][88][89]. V rokoch 1958 – 1969 sa časť dnešného druhu Latrodectus hesperus považovala za súčasť druhu Latrodectus curacaviensis v širšom zmysle a okolo roku 1970 (podrobnejšie pozri nižie uvedený Leviho systém) sa celý dnešný druh považoval za súčasť druhu Latrodectus variolus. [77][90]. Niektorí autori považovali celý druh Latrodectus hesperus za súčasť kládu (druhu) Latrodectus curacaviensis v širšom zmysle[77]. Latrodectus hesperus zahŕňa aj bývalý poddruh Latrodectus mactans texanus.
      • Latrodectus hurtadoi – Výskyt: Kolumbia. Druh bol opísaný až v roku 2021.

Zdroje tejto kapitoly:[9][91][92][19][36][30][32][21][93][94][34][35][43][95][96][5][38][97][98][99][100][101][102][103][74][104][7][105][106][107][89][77][108][109][110][40][111][112][68][113][63][114][115][116][18][117][20][22][25][118][119][23][120][121][26][122][123][27][124][29][125][126][127][65][64][128][129]

Leviho systém

[upraviť | upraviť zdroj]

Staršie existovalo veľa rôznych delení rodu Latrodectus na druhy. Napríklad v 60. – 80. rokoch bol dosť rozšírený systém podľa Leviho 1959 (resp. Levi 1958), v ktorom sa rod Latrodectus delil na nasledujúcich 6 (resp. v roku 1958: 5) široko poňatých druhov:[19][36][32]

Neskôr, v 60. rokoch Levi od vyššie uvedených druhov odčlenil samostatné druhy Latrodectus variolus, Latrodectus bishopi a Latrodectus revivensis. Latrodectus hesperus v 70. rokoch síce Levi už (na základe práce Kaston 1970[77]) uvádzal ako ďalší samostatný druh, ale s komentárom, že jeho platnosť je pochybná; predtým, t. j. v 60. rokoch ho uvádzal ako súčasť druhu Latrodectus variolus.[22][130][131][107][89] Viaceré texty z 20. storočia však tieto úpravy zo 60. a 70. rokov ignorovali, čiže naďalej uvádzali systém podľa Levi 1959 [21].

Potrava

[upraviť | upraviť zdroj]
Snovačka Hasseltova (Latrodectus hasselti) s ulovenou jaštericou

Na chytanie potravy si pavúky z rodu Latrodectus stavajú trojrozmernú sieť s priemerom 300 – 400 mm a silne lepkavým stredom, do ktorej chytá najčastejšie lietavý hmyz; muchy, vošky, kobylky, koníky, mory a motýle alebo osy.[132][133] Lovia však aj pozemné živočíchy, ako napr. mnohonôžky, stonôžky, šťúry, alebo iné druhy menších pavúkovcov.[134][135] Pavučina je ale natoľko silná, že dokáže lapiť aj menšie či mladé stavovce, ako sú hady, jašterice alebo myši.[136][137][138][139][140]

Potom, čo sa korisť zapletie do siete, opustí pavúk z rodu Latrodectus svoj úkryt, svoju korisť zabalí do pevných lepkavých vlákien a nakoniec do nej vpustí jedným uhryznutím vysoko účinný jed s tráviacimi enzýmami, ktorý začne pôsobiť zhruba po desiatich minútach. Kým sa tak stane, svoju obalenú korisť pevne drží svojimi dlhými končatinami. Potom, čo ucíti, že sa jej pulz zastavil, uvoľní ju z pavučiny a odnesie do úkrytu, kde ju pomaly skonzumuje (vysaje). Na väčšiu alebo potenciálne nebezpečnú korisť sa nevrhá okamžite, ale nechá ju niekoľko hodín bojovať s lepkavou pavučinou, kým nie je dostatočne vyčerpaná, aby sa k nej mohla bezpečne priblížiť a ukončiť jej utrpenie.[141][135][142][143]

Napriek svojej povesti sú teda pavúky z rodu Latrodectus užitočné, pretože fakticky regulujú populáciu rôznych škodcov a nepríjemného hmyzu, čím sa podieľajú na prírodnej rovnováhe.[121][134]

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie rozmnožovania nastáva v exteriéri počas teplých mesiacov, obyčajne na jar alebo v lete, zatiaľ čo v interiéroch prebieha počas celého roka.[144][141][145]

Samica vypúšťa zvláštny výlučok, ktorý priťahuje samcov žijúcich v okolí. Pred párením vytvorí samec malú pavučinku, do ktorej uvoľní svoje spermie, ktoré potom naberá do puzdier na konci hmatadiel. Potom sa priblíži k pavučine samice a opatrne na ňu poklepáva, pričom vytvára rôzne „rituálne vzorce“, aby samica pochopila, že nie je potrava a s akým zámerom ju navštívil.[136] Ku kopulácii dochádza, keď samec zasunie svoje pedipalpy (naplnené puzdrá – bulby – na hmatadlách) do spermatických otvorov samice.[134][141]

Po spárení samica samca príležitostne zabije a zožerie (niekedy ho začína požierať už počas kopulácie[146][147]) – takzvane „ovdovie“, kvôli čomu pavúk získal v niektorých jazykoch svoj alternatívny názov vdova (napr. v angličtine widow spider), prípadne čierna vdova (napr. v angličtine black widow spider).[21][141][135][136] V niektorých prípadoch sú samce zožraté dokonca ešte skôr, ako vôbec k páreniu dôjde.[148] Na skutočnosť tejto hrozby reagujú aj samotné samce, ktoré dávajú prednosť dostatočne nasýteným samiciam, čo poznajú podľa toho, aké signály (vibrácie) samica cez pavučinu vydáva, alebo na základe feromónovej komunikácie a chemických látok usadených v pavučine (chemotaktilné receptory umožňujú samcom detegovať rozdiely v príjme potravy a hmotnosti samíc).[148][149] Kanibalizmu sa niektoré samce snažia vyhnúť aj tým, že sa pokúšajú oplodniť ešte nedospelú samicu, ktorá sa nachádza v predposlednom instare (pred posledným vyzliekaním a premenou v dospelého pavúka), ale má už plne vyvinuté spermatéky (orgány pre uchovanie spermií), a ktorá samca požiera len výnimočne. Prekážkou je iba to, že vstup do pohlavného ústrojenstva samica je v tejto fáze ešte uzavretý a samce tak musia svojimi pedipalpami preniknúť priamo exoskeletom (vonkajšou kostrou) samice, aby mohli úspešne odovzdať svoje spermie. Tie potom zostanú bezpečne uložené v spermatékach samice a po jej premene na dospelého jedinca môžu zabezpečiť úspešné oplodnenie.[150]

Samica vedľa kokónu s vajíčkami

Samica svoje vajíčka ukladá do guľovitého útvaru s priemerom 10 – 12,5 mm z jemných vlákien (do tzv. kokónu), kde sú dobre zamaskované a chránené pred vonkajšími podmienkami.[121] V priaznivých klimatických podmienkach môže počas jedného leta naklásť štyri až deväť znášok, pričom každá môže obsahovať aj viac ako 200 vajíčok (zrejme až 400,[141] 750[151] alebo dokonca 900[152]).[121][134][151] Inkubačná doba trvá obyčajne 14 až 30 dní. Hoci kladie veľké množstvo vajíčok, prežije obyčajne menej ako sto mláďat. O úspechu či neúspechu rozhoduje okolitá teplota, množstvo dostupnej potravy, alebo jednoducho zvolený typ úkrytu a jeho bezpečnosť. Sčasti však aj rivalita a kanibalizmus medzi mláďatami. Dospelými sa pavúky stávajú po 70 dňoch (samce) až 90 dňoch života (samice). V záverečnom vývojovom štádiu (instare) sa samice dožívajú v priemere 1,5 roka (zriedkavo až 4 rokov), samce len 2 – 5 mesiacov.[121][134][141][151]

Prirodzení nepriatelia

[upraviť | upraviť zdroj]
Osa Chalybion californicum

Pavúky z rodu Latrodectus vďaka svojmu účinnému jedu nemajú veľa nepriateľov. Jedovaté sú aj ich vajíčka.[153] Kdejakého nezvaného hosťa odradí pri niektorých druhoch už samotné červené výstražné znamenie samíc na tele. Prípady, v ktorých nejaký väčší živočích pavúka rodu Latrodectus napadne a skonzumuje, najčastejšie končia úmrtím alebo vážnymi zdravotnými problémami. Na svoju obranu pavúk využíva aj svoju sieť. Keď sa potenciálny predátor dostane do kontaktu s pavučinou, zvyčajne sa do nej zamotá. To pavúk využije, dodatočne ho omotá a vstrekne do neho jed.

V Severnej Amerike pavúky z rodu Latrodectus loví napríklad bahenná osa Chalybion californicum alebo vzdialená príbuzná snovačka domová (tzv. falošná čierna vdova, Steatoda grossa). V Austrálii napríklad niektoré pavúky ako trasavka veľká (Pholcus phalangioides), Lampona cylindrata či Lampona murina. Vajíčok sa môžu zmocniť príslušníci čeľade pamodlivkovité (Mantispidae).[134][154][155][156]

Toxicita

[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky druhy rodu majú neurotoxický jed. Ťažký priebeh bol však pozorovaný iba v 20-40 % prípadoch uhryznutia ľudí pavúkmi z tohto rodu. V prípade neošetrenia môže byť jed ojedinele smrteľný pre malé deti (úmrtia zdravých dospelých osôb sú dnes vzácne[157]). Jednotlivé druhy rodu spôsobujú rôznu intenzitu syptómov, čiže nie sú všetky rovnako nebezpečné. Konkrétne sú pre človeka nebezpečné v zásade všetky druhy rodu, ale s tou výnimkou, že druhy Latrodectus pallidus, Latrodectus geometricus a podľa niektorých názorov aj Latrodectus bishopi pre človeka nie sú nebezpečné, pretože ich uhryznutie vyvoláva len slabé symptómy, a toxicita druhov Latrodectus hystrix, Latrodectus dahli, Latrodectus rhodesiensis, Latrodectus umbukwane, Latrodectus revivensis, Latrodectus erythromelas, Latrodectus garbae a Latrodectus hurtadoi je neznáma. Trochu zjednodušene sa teda dá povedať, že pre človeka je nebezpečný najmä tradičný druh Latrodectus mactans v najširšom zmysle.[7][158]

Jed

[upraviť | upraviť zdroj]

Príznaky otravy po uhryznutí pavúkom z rodu Latrodectus (najmä pavúkom druhu Latrodectus mactans v najširšom zmysle) sa nazývajú latrodektizmus.

Latrodektizmus sa začína bolesťou v okolí miesta uhryznutia, ktorá postupne naberá na intenzite, šíri sa a môže pretrvávať viac ako 24 hodín. Ďalšími príznakmi intoxikácie sú potenie, nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy alebo tzv. agitovanosť (ktorá môže naznačovať ťažkú otravu).[chýba zdroj]

Jed pavúka z rodu Latrodectus je veľmi nebezpečný – patrí k najúčinnejším medzi pavúkmi (býva dokonca označovaný za silnejší (možno až 15-krát[159]) ako jed štrkáčov, kobier alebo iných koralovcov; polovičná smrteľná dávka jedu (LD50) testovaná na laboratórnych myšiach zodpovedá hodnote 0,55 mg/kg, 0,43 – 1,39 mg/kg, alebo rozmedziu 1,20 – 2,70 mg/kg[160][161][162][163]).[134][141][135][164][165] Podobne ako u veľa jedovatých pavúkov nemá príliš silné a veľké chelicery, ale na prenos jedu postačia, aj keď s nimi prenikne iba jeden milimeter hlboko do kože. Do tela sa týmto spôsobom dostane taká dávka jedu, ktorá môže usmrtiť človeka či väčšieho kopytníka. Zvlášť citlivé sa ukázali byť bylinožravce (hovädzí dobytok, ťavy a kone).[21][160] Pokusne sa zistilo, že na zabitie koňa stačí dávka jedu od jediného pavúka druhu Latrodectus mactans v najširšom zmysle.[21] Nebezpečný je jed napríklad aj pre mačky alebo psy. Psy sa však zdajú byť voči jedu pavúka z rodu Latrodectus odolnejšie,[160][161] mačky na záchranu života častejšie vyžadujú protilátku.[166] V jednej štúdii zahynulo po uhryznutí pavúka rodu Latrodectus 20 z 22 mačiek, ktoré sa udržali na žive v priemere 115 hodín (necelých 5 dní).[160][167]

Najmä samice majú silný jed. Výrazne menšie samce majú tiež nižšiu účinnosť jedu a v prípade uhryznutia zvyčajne smrť nehrozí, prípadne nedokážu ani prehryznúť kožu. V jedovej žľaze čiernej vdovy nájdeme asi 0,3 – 0,5 mg väzkého jedu, ktorý pôsobí ako neurotoxín (účinkuje na nervovú sústavu a spôsobuje silné bolesti, svalové kŕče alebo sťažuje dýchanie), pričom najdominantnejšou zložkou je α-latrotoxin.[21][141][135][168][169][170] Častá je tiež mierna až stredná hypertenzia/hypotenzia, bradykardia/tachykardia či srdcová arytmia, zriedkavá napríklad horúčka alebo priapizmus (nekontrolovaná erekcia). Vo väčšine prípadov, asi za 48 – 72 hodín (či 72 – 120 hodín, t. j. 3 – 5 dní[121] alebo aj 7 dní[160]), symptómy odznejú, ale menej závažné príznaky ako slabosť, únava, nespavosť alebo miernejšia bolesť (citlivosť) v mieste uhryznutia môžu pretrvávať týždne až mesiace. Napriek tomu môže človek aj zomrieť na ochrnutie dýchacích ciest (udusenie) alebo v dôsledku obehového zlyhania (obehového kolapsu). Prvá pomoc (monitorovanie či preventívna/podporná liečba) by preto mala, pre istotu, prísť čo najskôr (proti nepríjemnej bolesti sa používajú tradičné analgetiká ako acylpyrín a paracetamol, alebo vnútrožilovo aplikované kalcium[52][159]). Väčšie nebezpečenstvo hrozí starším ľuďom, ľuďom s chronickým ochorením (napr. srdce), tehotným ženám, malým deťom a všeobecne alergikom.[152][136][161][164][170][171][172][173] V zriedkavých prípadoch spôsobuje zápal srdcového svalu (myokarditídu).[174][175] Moderná medicína má k dispozícii tiež účinné sérum, ktoré existuje od roku 1956, s prvými pokusmi už v roku 1920.[176] Slúži aj na okamžitú úľavu od bolesti.[170][177] Kvôli možným vedľajším účinkom alebo tiež alergickej reakcii pre zmenu na protilátku (hoci zvyčajne stačí malé množstvo, odporúča sa najprv vykonať kožný test[159][178]) sa podáva väčšinou len rizikovým pacientom, alebo ak sa zdravotný stav postihnutej osoby zhoršil napriek inej primeranej starostlivosti.[164][178][179]

Pri zahryznutí pavúk z rodu Latrodectus kontroluje množstvo jedu pomocou svalstva, takže vstrekuje do obete odmerané množstvo látky, podľa potreby. To okrem iného znamená, že ani nemusí dôjsť k intoxikácii – odhaduje sa, že 15 % útokov na človeka končí bez aplikácie jedu, alebo sa do tela dostane nepatrné, život neohrozujúce množstvo.[160][152] Na rozdiel od jedovatých hadov má len veľmi malú kapacitu jedu (pozri vyššie).

Jed mláďat nie je ešte tak účinný ako jed dospelých jedincov, takže pre dospelého a zdravého človeka nepredstavuje nebezpečenstvo.[151][180]

Prevencia pred uhryznutím

[upraviť | upraviť zdroj]

V prevencii pred uhryznutím môže pomôcť nosenie pracovných rukavíc (napríklad pri manipulácii s drevom), používanie pevnej či vyššej obuvi, dôkladné prezretie tmavých miest a raňajšie pretriasanie odevu.[52]

Incidenty

[upraviť | upraviť zdroj]

USA

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2000 do roku 2008 bolo v 47 amerických štátoch zdokumentovaných 23 409 prípadov uhryznutia pavúkom z rodu Latrodectus, pričom nedošlo k žiadnemu úmrtiu.[157] V roku 2013 American Association of Poison Control Centers (Americká asociácia centier pre kontrolu jedov, skr. AAPCC) zaznamenala celkovo 1 866 prípadov uhryznutia "čiernou vdovou", z ktorých iba 14 bolo vážnejšieho charakteru, ale žiadny nemal smrteľné následky.[181][182]

Pokiaľ ide o minulosť, v USA bolo pre druh Latrodectus mactans v najširšom zmysle zistených za obdobie od roku 1726 do roku 1943 (t. j. vyše 200 rokov) 1 291 prípadov uhryznutia, z toho 55 smrteľných,[21][183] a v rokoch 1950 – 1959 pre ten istý druh celkovo 63 úmrtí[141][184].

Austrália

[upraviť | upraviť zdroj]

V Austrálii končilo smrťou približne 10 incidentov zo 100,[21] ale od roku 1979, vďaka pokroku v zdravotníctve a dostupnému protijedu,[185][186][187] došlo k úmrtiu iba raz, v roku 2016.[187]

Odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ BÜCHERL, Wolfgang; BUCKLEY, Eleanor E.. Venomous Animals and Their Venoms (Venomous Invertebrates). [s.l.] : Elsevier, 2013. 562 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4832-6289-5. S. 299.
  2. ↑ Nova acta Leopoldina (Abhandlungen der Kaiserlich Leopoldinisch-Carolinisch Deutschen Akademie der Naturforscher). [s.l.] : Herausgegeben und redigiert im Namen der Kaiserlich Leopoldinisch-Carolinisch Deutschen Akademie der Naturforscher von E. Abderhalden, 1956. 766 s. Dostupné online. S. 41.
  3. ↑ Genus Latrodectus - Widow Spiders [online]. bugguide.net, [cit. 2025-02-11]. Dostupné online.
  4. ↑ Latrodectus species [online]. aablauro.myportfolio.com, [cit. 2025-02-11]. Dostupné online.
  5. ↑ a b WRIGHT, B. M. O. G. et al. A new forest dwelling button spider from South Africa (Araneae, Theridiidae, Latrodectus). In: Zootaxa 2019 vol. 4700 no. 4: 584–600 [1]
  6. ↑ a b VANUYTVEN, H. The Theridiidae (Araneae) of the World - A key to the genera with their diagnosis and a study of the body length of all known species. Arachnological Contributions. Newsletter Belgian Arachnological Society, volume 35 (suppl.). 14 February 2021. S. 176 [2]
  7. ↑ a b c d Auszug aus Datenbank der Toxikologischen Abteilung der II. Medizinischen Klinik München; Toxinfo von Kleber JJ , Ganzert M, Zilker Th; Ausgabe 2002; erstellt Wagner Ph, Kleber J.J. 1999 [3]
  8. ↑ Sutton, M.E.; Christensen, B.R.; Hutcheson, J.A. 2006: Field identification of katipo. Research & Development Series 237. Department of Conservation, Wellington. 9 p. [4]
  9. ↑ a b BERN, Natural History Museum. NMBE - World Spider Catalog (jan. 2025) [online]. wsc.nmbe.ch, [cit. 2025-01-25]. Dostupné online.
  10. ↑ NMBE - World Spider Catalog (2018) [5]
  11. ↑ wsc.nmbe.ch, [cit. 2025-01-26]. Dostupné online.
  12. ↑ The World Spider Catalog, V3.5 by N. I. Platnick © 2000, 2001, 2002, 2003 AMNH [online]. wsc.nmbe.ch, [cit. 2025-01-27]. Dostupné online.
  13. ↑ wsc.nmbe.ch, [cit. 2025-01-26]. Dostupné online.
  14. ↑ SCHMIDT, G. Further crossing experiments in Latroelectus species (Araneida: Theridiidae). 1991 [6]
  15. ↑ Arturo Valledor de Lozoya. Envenenamientos por animales (animales venenosos y urticantes del mundo). [s.l.] : Ediciones Díaz de Santos, 1994. 340 s. Dostupné online. ISBN 978-84-7978-169-9. S. 140-141.
  16. ↑ BERN, Natural History Museum. NMBE - World Spider Catalog - Abalos, J. W. (1980). [online]. wsc.nmbe.ch, [cit. 2025-01-27]. Dostupné online.
  17. ↑ LOTZ, L. N. Revision of the genus Latrodectus in Africa. 1994 [7]
  18. ↑ a b PLATNICK, Norman I.. Advances in Spider Taxonomy, 1981-1987 (A Supplement to Brignoli's A Catalogue of the Araneae Described Between 1940 and 1981). [s.l.] : Manchester University Press, 1989. 673 s. Dostupné online. ISBN 978-0-7190-2782-6. S. 197-198.
  19. ↑ a b c d e Levi, H. W. (1959). The Spider Genus Latrodectus (Araneae, Theridiidae). Transactions of the American Microscopical Society, 78(1), 7.
  20. ↑ a b Keegan, H. L. (1955). Spiders of Genus Latrodectus. American Midland Naturalist, 54(1), 142
  21. ↑ a b c d e f g h i j k l m KŮRKA, Antonín; PFLEGER, václav. Jedovatí živočichové. 1. vyd. Praha : Academia (ČSAV), 1984. S. 48–51. (po česky)
  22. ↑ a b c d e McCrone, J. D. & Levi, H. W. (1964). North American widow spiders of the Latrodectus curacaviensis group (Araneae: Theridiidae). Psyche, Cambridge 71(1): 12-27.
  23. ↑ a b HABERMEHL, Gerhard G. K.. Gift-Tiere und ihre Waffen (Eine Einführung für Biologen, Chemiker und Mediziner. Ein Leitfaden für Touristen). [s.l.] : Springer, 1976. 126 s. ISBN 978-3-540-07813-5. S. 17.
  24. ↑ SCARBOROUGH, John. Pharmacy and Drug Lore in Antiquity (Greece, Rome, Byzantium). [s.l.] : Taylor & Francis, 2024. 384 s. Dostupné online. ISBN 978-1-04024176-9. S. 7, 8.
  25. ↑ a b Caruso M. B. et al. Widow spiders in the New World: a review on Latrodectus Walckenaer, 1805 (Theridiidae) and latrodectism in the Americas. J Venom Anim Toxins Incl Trop Dis. 2021 Oct 22 [8]
  26. ↑ a b c d JÄGER, P. Latrodectus mactans nach Deutschland eingeschleppt (Araneae: Theridiidae). In: Arachnol. Mitt. 37: 35-38 Nürnberg, Juli 2009 [9]
  27. ↑ a b c SIMON, E. Histoire naturelle des Araignées. 2. vyd. 1892. S. 565 - 569 [10]
  28. ↑ BRIGNOLI, P. M. A catalogue of the Araneae described between 1940 and 1981. S. 408 [11]
  29. ↑ a b PETRUNKEVITCH, A.. A synonymic index-catalogue of spiders of North, Central and South America with all adjacent islands, Greenland, Bermuda, West Indies, Terra del Fuego, Galapagos, etc. In: Bulletin of the American Museum of Natural History 29 1911. S. 180-181 [12]
  30. ↑ a b BÜCHERL, W. Latrodectus e latrodectismo na América do sul. In: Mem. Inst. Butantan, 32: 95-100, 1965 [13]
  31. ↑ TYŠČENKO, V. P. Opredeliteľ paukov evropejskoj časti SSSR. Leningrad: Izd. Nauka. 1971. S. 34, 35 [14]
  32. ↑ a b c BETTINI, S.. Arthropod Venoms. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013. 977 s. Dostupné online. ISBN 978-3-642-45501-8. S. 149.
  33. ↑ FORSTER, Lyn. The behavioural ecology of Latrodectus hasselti (Thorell), the Australian Redback Spider (Araneae: Theridiidae). Records of the Western Australian Museum, 1995, roč. 52, s. 13–24. Dostupné online [cit. 2023-07-28]. (po anglicky)
  34. ↑ a b BREHM, A. et al. Život zvierat v štyroch zväzkoch, Bezstavovce. Bratislava: Obzor, 1975, S. 129
  35. ↑ a b 2. alrend: Kéttüdősök (Dipneumones) [online]. arcanum.com, [cit. 2025-01-27]. Dostupné online.
  36. ↑ a b c BÜCHERL, Wolfgang; BUCKLEY, Eleanor E.. Venomous Animals and Their Venoms (Venomous Invertebrates). [s.l.] : Elsevier, 2013. 562 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4832-6289-5. S. 218, 219, 301, 302.
  37. ↑ araneae - Latrodectus geometricus [online]. araneae.nmbe.ch, [cit. 2025-02-11]. Dostupné online.
  38. ↑ a b CONDY, Ch. E. et al. Untangling evolutionary relationships of widow spiders (Latrodectus, Theridiidae, Araneae): Latrodectus phylogeny revisited. In: ICA 2016 – Abstracts. S. [50-51] [15]
  39. ↑ Case report: First Black Widow Spider Victim in Thailand [16]
  40. ↑ a b SNYMAN, C., LARSEN, N. Spider bite and its treatment in southern Africa. In: Occupational Health South Africa. March/April 2005. pp. 22-26 [17]
  41. ↑ BAERT, L. L., MAELFAIT, J.-P. A contribution to the knowledge of the spider fauna of Galapagos (Ecuador). Bull. Inst. R. Sci. Nat. Belg. : Entomologie 56, 93 - 123 , 1986 [18]
  42. ↑ BAERT, L. L. et al. Distribution and habitat preference of the spiders (Araneae) of Galapagos. Bull. Inst. R. Sci. Nat. Belg..: Entomologie 78m 39-111, 2008 [19]
  43. ↑ a b Tajomstvá v sieti. In: Elektrón č. 2 1975. S. 9
  44. ↑ GAJDOŠ, P. et al. Pavúky Slovenska - slovenské názvoslovie, prehľad čeľadí a súčasné poznatky. Bratislava: Veda, 2018. S. 28
  45. ↑ karakurt. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava: Samo, 2008, S. 564
  46. ↑ KORENKO, V. Myasthenia gravis a myastenické syndrómy. Martin: Osveta, 2011, S. 226
  47. ↑ VOSTAL, Z. Vybrané kapitoly zo zoológie - živočíchy v cestovnom ruchu. Košice: Technická univerzita, 2002-2003, S. 14
  48. ↑ LUDWIG, M. et al. 55 najnebezpečnejších zvierat sveta. Bratislava: Fortuna Libri, 2007. S. 107
  49. ↑ TURČEK, F. J. Sú jedovaté len hady? In: Matičné čítanie. č. 9 1949. S. 260
  50. ↑ karakurt. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava: Samo, 2000, S. 598
  51. ↑ a b araneae - Latrodectus tredecimguttatus [online]. araneae.nmbe.ch, [cit. 2025-01-26]. Dostupné online.
  52. ↑ a b c TASR. Po uhryznutí čiernou vdovou je potrebné ranu umyť mydlom a vyhľadať lekára [online]. Petit Press, a.s. (cestovanie.sme.sk), 2003-07-07, [cit. 2023-07-26]. Dostupné online.
  53. ↑ PIGULA, Topi. 10 věcí, které možná nevíte o černé vdově: Jak moc je nebezpečné její kousnutí? [online]. zoom.iprima.cz, 2022-12-07, [cit. 2025-01-26]. Dostupné online.
  54. ↑ Malmignatta [online]. treccani.it, [cit. 2025-01-25]. Dostupné online.
  55. ↑ Grande dizionario della lingua italiana [20], [21]
  56. ↑ LUDWIG, M. et al. 55 najnebezpečnejších zvierat sveta. Bratislava: Fortuna Libri, 2007, S. 107
  57. ↑ araneae - Latrodectus hasselti [online]. araneae.nmbe.ch, [cit. 2025-01-26]. Dostupné online.
  58. ↑ SIMON, E. Arachnides recueillis par M. M. Maindron à Mascate, en octobre 1896. Bulletin du Muséum d'Histoire Naturelle 3 1897: 95-98 [22]
  59. ↑ Kananbala, A. & Manoj, K. & Bhubaneshwari, M. & Binarani, A. & Siliwal, Manju. (2012). The first report of the widow spider Latrodectus elegans (Araneae: Theridiidae) from India. Journal of Threatened Taxa. 4. [23].
  60. ↑ FOGAŠ, A. et al. Sprievodca cestovného ruchu. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove, 2019, S. 38
  61. ↑ The Katipo or Venomous Spider of New Zealand. Nature, 1872-11, roč. 7, čís. 159, s. 29–29. Dostupné online [cit. 2023-07-28]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/007029c0. (po anglicky)
  62. ↑ HORNABROOK, R. W.. Studies in preventive hygiene from the Otago Medical School: the katipo spider. The New Zealand Medical Journal, 1951-04, roč. 50, čís. 276, s. 131–138. PMID: 14853159. Dostupné online [cit. 2023-07-28]. ISSN 0028-8446. (po anglicky)
  63. ↑ a b Aguilera, M., G. D’Elía & Casanueva, M. (2009). Revalidación de Latrodectus thoracicus Nicolet, 1849 (Araneae: Theridiidae): Antecedentes biológicos filogenéticos. Gayana, 73(2), 161-171.
  64. ↑ a b HASSELT, A. W. M. van. Studien over de z. g. curaçaosche Orange-Spin, eene nog weinig bekende Latrodectus-soort. Tijdschrift voor Entomologie (3) 16 1860: 46-66. [24]
  65. ↑ a b THORELL, T. On some spiders from New Caledonia, Madagascar, and Réunion. "Proc. Zool. Soc.—1875. S. 138 – 143 [25]
  66. ↑ Portal de Biodiversidad de Guatemala [online]. biodiversidad.gt, [cit. 2025-02-09]. Dostupné online.
  67. ↑ a b SALAZAR-SAAVEDRA, M. Confirmación y distribución potencial de la Viuda Negra Occidental (Latrodectus aff. occidentalis Valdez-Mondragón, 2023) y la Viuda Negra Norteamericana (Latrodectus aff. mactans Fabricius, 1775) (Araneae, Theridiidae) para Nicaragua. REVISTA NICARAGÜENSE DE BIODIVERSIDAD. No. 101. 2024. [26]
  68. ↑ a b Pickard-Cambridge, F. O. Arachnida - Araneida and Opiliones. In: Biologia Centrali-Americana, Zoology. London 2. 1902 (1905). S. 378, 379. [27]
  69. ↑ Murcia-Moreno D, Gálvez D. Introduced Spiders in Panama: Species Distributions and New Records. Biology. 2025; 14(1):4. [28]
  70. ↑ Walckenaer, C. A. (1841). Histoire naturelle des Insects. Aptères. Tome deuxième. Roret, Paris S. 221 [29]
  71. ↑ Butler, A. G. (1877). Myriopoda and Arachnida. In: Günther, A. (ed.). Account of the zoological collection made during the visit of H. M. S. "Peterel" to the Galapagos Islands. Proceedings of the Zoological Society of London 45(1). S. 75 [30]
  72. ↑ Plantilla, F. C. & Mabalay, E. (1935). Latrodectus agoyanyang, preliminary notes on the entomological, clinical and experimental studies. Monthly Bulletin of the Philippine Health Service 15(6): 187-197, [31]
  73. ↑ VILLALOBOS, A. Accidentes por animales venenosos. Sistemática y ecología. In: Revista de la Facultad de medicina. Vol. 3 - No. 12 (Diciembre 1961). S. 794 [32]
  74. ↑ a b TAMBURI, T. Il genere Latrodectus (Vedove nere). 2017 [33]
  75. ↑ Živočíchy. Bratislava: Ikar, 2010. preklad: M. Thurzo. S. 281
  76. ↑ WANG, Yifu; CASAJUS, Nicolas; BUDDLE, Christopher. Predicting the distribution of poorly-documented species, Northern black widow (Latrodectus variolus) and Black purse-web spider (Sphodros niger), using museum specimens and citizen science data. PLOS ONE, 2018-08-08, roč. 13, čís. 8, s. e0201094. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. ISSN 1932-6203. DOI: 10.1371/journal.pone.0201094. (po anglicky)
  77. ↑ a b c d e f g KASTON, B. J. Comparative Biology Of American Black Widow Spiders. In: Transactions of The San Diego Society of Natural History 16:33-82, 1970 [34]
  78. ↑ a b BERN, Natural History Museum. NMBE - World Spider Catalog – Latrodectus variolus [online]. wsc.nmbe.ch, [cit. 2025-02-09]. Dostupné online.
  79. ↑ Veľká všeobecná ilustrovaná encyklopédia. Bratislava: Mladé letá, 2002. S. 117
  80. ↑ KRAIC, J. et al. RASTLINNÉ, ŽIVOČÍŠNE A POTRAVINÁRSKE BIOTECHNOLÓGIE, ICH REGULÁCIA A BIOLOGICKÁ BEZPEČNOSŤ. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta prírodných vied, 2024 [35]
  81. ↑ JACKSON, T. et al. Ilustrovaná kniha, Nebezpečné živočíchy. Bratislava: Fortuna Libri, 2019, S. 26
  82. ↑ Noordijk, J., J. Vos & B. Schoelitsz 2013. Risicobeoordeling van zwarte weduwen en verwante spinnensoorten. – EIS-Nederland, Leiden & Stichting KAD, Wageningen.[36], najmä S. 16
  83. ↑ a b Purgat, P. & Švecová, L. (2025). First record of Latrodectus hesperus Chamberlin & Ivie, 1935, Western Black Widow (Araneae, Theridiidae), in Slovakia. Check List 21(1): 107-115
  84. ↑ FIRBACHEROVÁ, Pavla. S laserem Lucifer přicestovaly do Česka i jedovaté 'černé vdovy' [online]. Praha: Český rozhlas, 2017-08-29, [cit. 2025-01-30]. Dostupné online. (Poznámka: Podľa geografickej polohy [Kalifornia] prakticky môže ísť z druhov skupiny mactans len o druh Latrodectus hesperus.)
  85. ↑ POST, The Copenhagen. Deadly spiders hitch ride to Denmark [online]. jyllands-posten.dk, 2008-01-29, [cit. 2025-01-30]. Dostupné online. (Poznámka: Podľa geografickej polohy [Arizona] prakticky môže ísť z druhov skupiny mactans len o druh Latrodectus hesperus, i keď podľa starších názorov sa v Arizone vyskytuje aj o druh Latrodectus mactans v užšom zmysle.)
  86. ↑ Giftig edderkop ynglede i garage i Ølstykke [online]. Politiken, 2008-01-29, [cit. 2024-08-19]. Dostupné online. (po dánsky)
  87. ↑ Zhang, Daiyuan & Cook, William & Horner, Norman. (2004 (napísané 2002)). ITS2 rDNA variation of two black widow species, Latrodectus mactans and Latrodectus hesperus (Araneae, Theridiidae). Journal of Arachnology. 32. 349-352 [37]
  88. ↑ https://wsc.nmbe.ch/refincluded/8599
  89. ↑ a b c LEVI, H .W ., RANDOLPH, D. E.. A key and checklist of American spiders of the family Theridiidae north of Mexico (Araneae) . J . Arachnol. 3 1975: 31-51 [38]
  90. ↑ BERN, Natural History Museum. NMBE - World Spider Catalog [online]. wsc.nmbe.ch, [cit. 2025-02-09]. Dostupné online.
  91. ↑ VALDEZ-MONDRAGÓN, A., CABRERA-ESPINOSA L. A. Phylogenetic analyses and description of a new species of black widow spider of the genus Latrodectus Walckenaer (Araneae, Theridiidae) from Mexico; one or more species? European Journal of Taxonomy 897: 1–56 2023 [39]
  92. ↑ GARB, J. E. et al. The black widow spider genus Latrodectus (Araneae:Theridiidae): phylogeny, biogeography, and invasion history. In: Molecular Phylogenetics and Evolution 31 (2004) 1127–1142 [40]
  93. ↑ MELIC, A. Leur imagination, déjà plein de tarentules... o Algunas curiosidades, errores y exageraciones a propósito de la araña "viuda negra" (Araneae: Theridiidae: Latrodectus). Boln. SEA, nº 15 (1996): 13-18. [41]
  94. ↑ TYŠČENKO, V. P. Opredeliteľ paukov evropejskoj časti SSSR. Leningrad: Izd. Nauka. 1971. S. 34, 35 [42]
  95. ↑ Svet živočíšnej ríše. Martin: Osveta. 1984. S. 262 - 263
  96. ↑ Rueda, Martha & Lozano, Daniela & Muñoz-Charry, Valentina & Velasquez-Vélez, Maria & Amézquita, Adolfo & Parra, Diego & Realpe, Emilio & Velásquez-Vélez, Lozano & Mi, Amézquita & Phylogeny, Realpe. (2021). Phylogeny of the genus Latrodectus (Araneae: Theridiidae) and two new species from the dry forests in the Magdalena Valley- Colombia. Plant Species Biology. 22. 243-265. [43]
  97. ↑ Ali, Hayder & Baker, Ishraq & Fadhil, Hula. (2018). TAXONOMIC AND MOLECULAR STUDY OF TE WIDOW SPIDER GENUS LATRODECTUS WALCKENAER, 1805 (ARANEAE: THERIDIIDAE) IN IRAQ. [44]
  98. ↑ SHRESTHA, B., DÖRR, T. First records of the black widow spider Latrodectus elegans Thorell, 1898 (Araneae: Theridiidae) from Nepal. In: Journal of Threatened Taxa. Vol. 12 No. 10 (2020) [45]
  99. ↑ SRINIVASULU, C. et al. Additions to the araneofauna of Andhra Pradesh, India - part II. Records of interesting species of the comb-footed genera Latrodectus, Rhomphaea and Coleosoma (Araneae: Theridiidae). In: Journal of Threatened Taxa. 5(10) 4483-4491. 26. 6. 2013 [46]
  100. ↑ Rodrigues, Everton. (2014). First record of Latrodectus mirabilis (Araneae: Theridiidae) from southern Brazil and data on natural history of the species. Revista colombiana de entomología. 40. 311-316. [47]
  101. ↑ JÄGER, P., GROMOV, A. V. First records of Latrodectus dahli Levi, 1959 from Morocco, Turkey, Turkmenistan and the United Arab Emirates. Bulletin of the British Arachnological Society (2011) 15 (6), 188–192 [48]
  102. ↑ AGUILERA, M. A. et al. REVALUATION OF LATRODECTUS THORACICUS NICOLET, 1849 (ARANEAE: THERIDIIDAE): BIOLOGICAL AND PHYLOGENETIC ANTECEDENTS. Gayana (Concepción) [online]. 2009, vol.73, n.2, pp.161-171. [49]
  103. ↑ Tree of Life - Latrodectus (2007) [online]. tolweb.org, [cit. 2025-02-08]. Dostupné online.
  104. ↑ Sociedad Entomológica Aragonesa - SEA. CATALOGUS online - Aranei IV [online]. entomologia.rediris.es, [cit. 2025-02-11]. Dostupné online.
  105. ↑ MELIC, A. El género Latrodectus Walckenaer, 1805 en la peninsula Ibérica (Araneae: Theridiidae). In: Revista Ibérica de Aracnología. Vol.1, XII-2000. Sección: Artículos y Notas. pp: 13–30. [50]
  106. ↑ LOTZ, L. N. Revision of the genus Latrodectus (Araneae: Theridiidae) in Africa. In: Navorsinge van die Nasionale Museum Bloemfontein 10 1994: 1-60. [51]
  107. ↑ a b MAIN, Iain G.. Vibrations and Waves in Physics. [s.l.] : CUP Archive, 1982. 336 s. Dostupné online. ISBN 978-0-521-29920-9 Chybné ISBN. S. 180. (Poznámka: Zachytený je stav z predchádzajúceho vydania knihy, t. j. z roku 1970.)
  108. ↑ Berta S. Gerschman, Rita D. Schiapelli. El género Latrodectus Walckenaer, 1805 (Araneae: Theridiidae) en la Argentina. In: Rev. de la Soc. Ent. Argentina, Vol. 27 Núm. 1-4 (1964) [52]
  109. ↑ GONZÁLEZ, A. Desarrollo postembrionario de latrodectus mirabilis, latrodectus corallinus y latrodectus antheratus (Araneae, Theridiidae). In: Physis. 1981;39(97):83-91 [53]
  110. ↑ MICIELI, M. V. et al. Capítulo 13 – Orden Araneae. In: MICIELI, M. V. et al. (eds.). Entomología médica y veterinaria. Universidad Nacional de la Plata. 2023 [54]
  111. ↑ THORP, Raymond W.; WOODSON, Weldon Dwight. Black Widow (America's Most Poisonous Spider). [s.l.] : University of North Carolina Press, 1945. 222 s. Dostupné online. S. 126.
  112. ↑ Chamberlin, R. V. & Ivie, W. The black widow spider and its varieties in the United States. Bulletin of the University of Utah 25(8): 1-29. 1935 [55]
  113. ↑ RUSSELL, Richard C.; OTRANTO, Domenico; WALL, Richard L.. The Encyclopedia of Medical and Veterinary Entomology. [s.l.] : CABI, 2013. 440 s. Dostupné online. ISBN 978-1-78064-037-2. S. 316.
  114. ↑ DRANEY, M. L. Checklist of Theridiidae (Araneae) of America north of Mexico. Version: 13 September 2001 [56]
  115. ↑ MULLEN, Gary R.; DURDEN, Lance A.. Medical and Veterinary Entomology. [s.l.] : Academic Press, 2009. 637 s. Dostupné online. ISBN 978-0-08-091969-0. S. 416-420. (Poznámka: Geografické vymedzenie uvedené pri druhu Latrodectus mactans ako "pravdepodobne len Severná Amerika" protirečí zoznamu synoným uvedeným k tomuto druhu, keďže viaceré uvedené synonymá označujú taxóny vyskytujúce sa mimo Ameriky.)
  116. ↑ PLATNICK, N.: Advances in spider taxonomy, 1988-1991 : with synonymies and transfers, 1940-1980. 1993 [57] S. 207-209
  117. ↑ BRIGNOLI, P. M. A catalogue of the Araneae described between 1940 and 1981. S. 408 [58]
  118. ↑ VAPAGuide - Biomedical database - Spiders - Latrodectus spp. [online]. vapaguide.info, [cit. 2025-01-26]. Dostupné online. (Poznámka: Tvrdenie "All species were originally described as subspecies of L. mactans" nie je správne.)
  119. ↑ Garb, J. E., González, A., & Gillespie, R. G. (2004). The black widow spider genus Latrodectus (Araneae: Theridiidae): phylogeny, biogeography, and invasion history. Molecular Phylogenetics and Evolution, 31(3), 1127–1142. doi:10.1016/j.ympev.2003.10.012
  120. ↑ HABERMEHL, Gerhard G.. Gift-Tiere und ihre Waffen (Eine Einführung für Biologen, Chemiker und Mediziner Ein Leitfaden für Touristen). [s.l.] : Springer-Verlag, 1994. 245 s. Dostupné online. ISBN 978-3-642-63404-8. S. 41, 45.
  121. ↑ a b c d e f EIDEN, Amanda L.; KAUFMAN, Phillip E.. Southern black widow spider [online]. UF|IFAS (University of Florida), [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  122. ↑ Melissa, S. et al. Urban Environments Aid Invasion of Brown Widows (Theridiidae: Latrodectus geometricus) in North America, Constraining Regions of Overlap and Mitigating Potential Impact on Native Widows. In: Frontiers in Ecology and Evolution, vol. 9, 2021 [59]
  123. ↑ Valdez-Mondragón, A., Cabrera-Espinosa, L. A. (2023). Phylogenetic analyses and description of a new species of black widow spider of the genus Latrodectus Walckenaer (Araneae, Theridiidae) from Mexico; one or more species?. European Journal of Taxonomy, 897(1), 1–56. https://doi.org/10.5852/ejt.2023.897.2293
  124. ↑ SCOTT, Harold George. Scorpions, Spiders, and Other Arthropods of Minor Public Health Importance and Their Controls. [s.l.] : U.S. Department of Health, Education and Welfare, Public Health Service, Health Services and Mental Health Administration, National Communicable Disease Center, 1959. 27 s. Dostupné online. S. XI - 10.
  125. ↑ EMILIO URETA R., JULIO ESPINOZA, S. Aracnoidismo en Chile. In: Revista Chilena de Pediatria, 7/1944. S. 500 [60]
  126. ↑ DAHL, F. Über abgebrochene Copulationsorgane männlicher Spinnen im Körper der Weibchen. Sitzungsberichte der Gesellschaft Naturforschender Freunde zu Berlin 1902: 36-45. S. 40 a nasl. [61]
  127. ↑ McCOOK, H. C.. Necessity for revising the nomenclature of American spiders. Proceedings of the Academy of Natural Sciences of Philadelphia 40 1888. S. 79 poznámka pod čiarou [62]
  128. ↑ Charles-Athanase Walckenaer. Histoire naturelle des insects. Apteres. Tome premier.. [s.l.] : Roret, 1837. 704 s. Dostupné online. S. 642-649.
  129. ↑ FABRICIUS, J. C.. Systema entomologiae, sistens insectorum classes, ordines, genera, species, adiectis, synonymis, locis descriptionibus observationibus. Libraria Kortii, Flensbvrgi et Lipsiae [= Kortensche Buchhandlung, Flensburg & Leipzig]. 1775 432 (podobne v roku 1793 [63] S. 410)
  130. ↑ BERN, Natural History Museum. NMBE - World Spider Catalog - Levi, H. W. (1966a) [online]. wsc.nmbe.ch, [cit. 2025-02-09]. Dostupné online.
  131. ↑ BERN, Natural History Museum. NMBE - World Spider Catalog - Levi, H. W. (1969) [online]. wsc.nmbe.ch, [cit. 2025-02-09]. Dostupné online.
  132. ↑ STACK, Lawrence B.. Latrodectus mactans. New England Journal of Medicine, 1997-06-05, roč. 336, čís. 23, s. 1649–1649. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. ISSN 0028-4793. DOI: 10.1056/NEJM199706053362305. (po anglicky)
  133. ↑ Black Widow Spider [online]. Office for Environmental Programs Outreach Services, University of Kentucky, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. Archivované 2022-07-08 z originálu. (po anglicky)
  134. ↑ a b c d e f g MCCORKLE, Matthew. Latrodectus mactans [online]. Animal Diversity Web (University of Michigan), 2002, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  135. ↑ a b c d e Black Widow Spiders [online]. Animals, National Geographic, 2010-09-10, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  136. ↑ a b c d Black Widow Spiders [online]. Missouri Department of Conservation, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  137. ↑ NYFFELER, Martin; VETTER, Richard S.. Black widow spiders, Latrodectus spp. (Araneae: Theridiidae), and other spiders feeding on mammals. The Journal of Arachnology, 2018, roč. 46, čís. 3, s. 541–548. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. ISSN 0161-8202. (po anglicky)
  138. ↑ JOHN, Robert. Black Widows Use Their Silk To Combat Rodents [online]. J&J Exterminating, 2018-05-16, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  139. ↑ MUTH, Felicity. Black Widows Have More Control Over Their Attacks Than You Think [online]. Scientific American Blog Network, 2014-02-08, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  140. ↑ BROWN, Rachel. Watch a Venomous Spider Kill a Deadly Snake in Rare Attack [online]. Animals (National Geographic), 2017-02-16, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  141. ↑ a b c d e f g h i BALABAN, John; BALABAN, Jane; ELLIOTT, Lynette. Species Latrodectus mactans - Southern Black Widow [online]. Iowa State University (Department of Entomology), 2005-07-31, rev. 2022-12-13, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  142. ↑ FOELIX, R.. Biology of Spiders. USA : Harvard University, U.S, 1982. S. 162–163. (po anglicky)
  143. ↑ KNOFLACH, Barbara; PFALLER, Kristian. Kugelspinnen - eine Einführung (Araneae, Theridiidae) [online]. Zoologisch-Botanische Datenbank, 2004, [cit. 2023-07-24]. S. 111–160. Roč. 2004, čís. 0012. Dostupné online. (po nemecky)
  144. ↑ PB1193-The Black Widow Spider," The University of Tennessee Agricultural Extension Service, PB1193-500-7/02 (Rev) E12-4615-00-005-03, https://trace.tennessee.edu/utk_agexdise/13
  145. ↑ Limited mating opportunities and male monogamy: a field study of white widow spiders, Latrodectus pallidus (Theridiidae) [online]. sciencedirect.com, [cit. 2025-02-03]. Dostupné online.
  146. ↑ BARUFFALDI, Luciana; ANDRADE, Maydianne C.B.. Female control of a novel form of cannibalism during copulation in a South American widow spider. Behavioural Processes, 2021-07, roč. 188, s. 104406. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. ISSN 0376-6357. DOI: 10.1016/j.beproc.2021.104406. (po anglicky)
  147. ↑ CHADWICK, Jonathan. Female black widow spiders start EATING their partner while mating [online]. Mail Online (Associated Newspapers Ltd), 2021-04-29, rev. 2021-04-30, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  148. ↑ a b JOHNSON, J. Chadwick; TRUBL, Patricia; BLACKMORE, Valerie. Male black widows court well-fed females more than starved females: silken cues indicate sexual cannibalism risk. Animal Behaviour, 2011-08, roč. 82, čís. 2, s. 383–390. Dostupné online [cit. 2023-07-25]. DOI: 10.1016/j.anbehav.2011.05.018. (po anglicky)
  149. ↑ BARUFFALDI, Luciana; ANDRADE, Maydianne C.B.. Contact pheromones mediate male preference in black widow spiders: avoidance of hungry sexual cannibals?. Animal Behaviour, 2015-04, roč. 102, s. 25–32. Dostupné online [cit. 2023-07-25]. DOI: 10.1016/j.anbehav.2015.01.007. (po anglicky)
  150. ↑ BIAGGIO, M. Daniela; SANDOMIRSKY, Iara; LUBIN, Yael. Copulation with immature females increases male fitness in cannibalistic widow spiders. Biology Letters, 2016-09, roč. 12, čís. 9, s. 20160516. Dostupné online [cit. 2024-08-20]. ISSN 1744-9561. DOI: 10.1098/rsbl.2016.0516. (po anglicky)
  151. ↑ a b c d Black Widow Spider | Black Widow Description | Black Widow Bite [online]. DesertUSA, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  152. ↑ a b c BARTLETT, Troy; ELLIOTT, Lynette; BARNES,, Jay. Genus Latrodectus - Widow Spiders [online]. Iowa State University (Department of Entomology), 2004-02-16, rev. 2021-08-16, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  153. ↑ YAN, Shuai; WANG, Xianchun. Recent Advances in Research on Widow Spider Venoms and Toxins. Toxins, 2015-11-27, roč. 7, čís. 12, s. 5055–5067. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. ISSN 2072-6651. DOI: 10.3390/toxins7124862. (po anglicky)
  154. ↑ BINDMAN, Aaron. Latrodectus hasselti [online]. Animal Diversity Web (University of Michigan), 2013, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  155. ↑ MINUS, Ashley. Latrodectus hesperus [online]. Animal Diversity Web (University of Michigan), 2001, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  156. ↑ BALABAN, John; BALABAN, Jane; ELLIOTT, Lynette. Species Steatoda grossa - False Black Widow [online]. Iowa State University (Department of Entomology), 2004-09-10, rev. 2015-03-07, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  157. ↑ a b MONTE, Andrew A; BUCHER-BARTELSON, Becki; HEARD, Kennon J. A US Perspective of Symptomatic Latrodectus spp. Envenomation and Treatment: A National Poison Data System Review. Annals of Pharmacotherapy, 2011-12, roč. 45, čís. 12, s. 1491–1498. Dostupné online [cit. 2025-02-03]. ISSN 1060-0280. DOI: 10.1345/aph.1Q424. (po anglicky)
  158. ↑ BRADLEY, Richard A.. Common Spiders of North America. [s.l.] : Univ of California Press, 2019. 288 s. Dostupné online. ISBN 978-0-520-31531-0. S. 228, 229.
  159. ↑ a b c GONZALEZ, F.. Black widow bites in children. Journal of Osteopathic Medicine, 2001-04-01, roč. 101, čís. 4, s. 229–231. Dostupné online [cit. 2023-07-25]. ISSN 2702-3648. DOI: 10.7556/jaoa.2001.101.4.229. (po anglicky)
  160. ↑ a b c d e f PETERSON, Michael E.; MCNALLEY, Jude. Spider Envenomation. [s.l.] : Elsevier, 2013. Dostupné online. ISBN 978-1-4557-0717-1. DOI:10.1016/b978-1-4557-0717-1.00079-x. S. 817–821. (po anglicky)
  161. ↑ a b c HODGSON, Ernest. Toxins and Venoms. Zväzok 112. [s.l.] : Elsevier, 2012. Dostupné online. ISBN 978-0-12-415813-9. DOI:10.1016/b978-0-12-415813-9.00014-3. S. 373–415. (po anglicky)
  162. ↑ RAUBER, Albert. Black Widow Spider Bites. Journal of Toxicology: Clinical Toxicology, 1983-01, roč. 21, čís. 4-5, s. 473–485. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. ISSN 0731-3810. DOI: 10.3109/15563658308990435. (po anglicky)
  163. ↑ MCCRONE, J.D.. Comparative lethality of several Latrodectus venoms. Toxicon, 1964-12, roč. 2, čís. 3, s. 201–203. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. DOI: 10.1016/0041-0101(64)90023-6. (po anglicky)
  164. ↑ a b c GWALTNEY-BRANT, Sharon M.; DUNAYER, Eric; YOUSSEF, Hany. Terrestrial Zootoxins. [s.l.] : Elsevier, 2018. Dostupné online. ISBN 978-0-12-811410-0. DOI:10.1016/b978-0-12-811410-0.00058-1. S. 781–801. (po anglicky)
  165. ↑ WEISBERGER, Mindy; SZALAY, Jessie. Black Widow Spider Facts [online]. Live Science (Future US Inc), 2021-12-07, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  166. ↑ Spider Bite [online]. Australian Venom Research Unit, [cit. 2023-07-26]. Dostupné online. Archivované 2015-02-17 z originálu. (po anglicky)
  167. ↑ Lucena, Raissa & Dasilva, Marcio. (2023). Accidents and poisoning caused by arachnids on domestic felines and canines: a review. Medicina Veterinária (UFRPE). 17. 1-10. [64]
  168. ↑ HOLZ, George G; HABENER, Joel F. Black widow spider α-latrotoxin: a presynaptic neurotoxin that shares structural homology with the glucagon-like peptide-1 family of insulin secretagogic hormones. Comparative Biochemistry and Physiology Part B: Biochemistry and Molecular Biology, 1998-10, roč. 121, čís. 2, s. 177–184. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. DOI: 10.1016/S0305-0491(98)10088-3. (po anglicky)
  169. ↑ DEL BRUTTO, Oscar H.. Neurological effects of venomous bites and stings. Zväzok 114. [s.l.] : Elsevier, 2013. Dostupné online. ISBN 978-0-444-53490-3. DOI:10.1016/b978-0-444-53490-3.00028-5. S. 349–368. (po anglicky)
  170. ↑ a b c DAŞ, Murat; AKDUR, Okhan; CANAN, Akman. Black Widow Spider Envenomation with Elevated Troponin I Levels. Journal of Emergency Medicine Case Reports (Department of Emergency Medicine, Canakkale Onsekiz Mart University, Canakkale, Turkey), 2018-07-16, roč. 9, čís. 3, s. 55–57. Dostupné online [cit. 2023-07-25]. DOI: 10.5152/jemcr.2018.2163. Archivované 2018-09-02 z originálu. (po anglicky)
  171. ↑ USHKARYOV, Y.A.; VOLYNSKI, K.E.; ASHTON, A.C.. The multiple actions of black widow spider toxins and their selective use in neurosecretion studies. Toxicon, 2004-04, roč. 43, čís. 5, s. 527–542. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. DOI: 10.1016/j.toxicon.2004.02.008. (po anglicky)
  172. ↑ Nature Notes Red-backs and Black Widow. Morning Bulletin (Rockhampton, Queensland), 1954-03-02. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. (po anglicky)
  173. ↑ JAK. Tři děti se nechaly pokousat prudce jedovatým pavoukem. Myslely si, že z nich bude Spider-Man. Lidovky.cz (Praha: MAFRA, a.s.), 2020-05-31. Dostupné online. ISSN 1213-1385. (po česky)
  174. ↑ SARI, Ibrahim; ZENGIN, Suat; DAVUTOGLU, Vedat. Myocarditis after black widow spider envenomation. The American Journal of Emergency Medicine, 2008-06-01, roč. 26, čís. 5, s. 630.e1–630.e3. Dostupné online [cit. 2023-07-25]. ISSN 0735-6757. DOI: 10.1016/j.ajem.2007.09.012. (po anglicky)
  175. ↑ PISCOPO, A.; MASSARI, F.; SCICCHITANO, P.. Acute Myocarditis After Black Widow Spider Bite: A Case Report. Cardiology and Therapy, 2020-12-01, roč. 9, čís. 2, s. 569–575. Dostupné online [cit. 2023-07-25]. ISSN 2193-6544. DOI: 10.1007/s40119-020-00178-3. (po anglicky)
  176. ↑ SULAEMAN, Siba J; GRAUDINS, Andis. Evolution in the choice of therapies used to treat latrodectism: Redback spider antivenom or standard analgesic medications. Nothing to rave about. Emergency Medicine Australasia, 2023-08, roč. 35, čís. 4, s. 630–635. Dostupné online [cit. 2023-07-28]. ISSN 1742-6731. DOI: 10.1111/1742-6723.14182. (po anglicky)
  177. ↑ ISBISTER, Geoffrey K.; PAGE, Colin B.; BUCKLEY, Nicholas A.. Randomized Controlled Trial of Intravenous Antivenom Versus Placebo for Latrodectism: The Second Redback Antivenom Evaluation (RAVE-II) Study. Annals of Emergency Medicine, 2014-12, roč. 64, čís. 6, s. 620–628.e2. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. DOI: 10.1016/j.annemergmed.2014.06.006. (po anglicky)
  178. ↑ a b BALENTINE, Jerry R.; STÖPPLER, Melissa C.. How Serious Is a Black Widow Spider Bite? Symptoms & Treatment [online]. eMedicineHealth, [cit. 2023-07-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  179. ↑ HOYTE, Christopher O.; CUSHING, Tracy A.; HEARD, Kennon J.. Anaphylaxis to black widow spider antivenom. The American Journal of Emergency Medicine, 2012-06, roč. 30, čís. 5, s. 836.e1–836.e2. Dostupné online [cit. 2023-07-27]. DOI: 10.1016/j.ajem.2011.03.017. (po anglicky)
  180. ↑ YAN, Shuai; WANG, Xianchun. Recent Advances in Research on Widow Spider Venoms and Toxins. Toxins, 2015-11-27, roč. 7, čís. 12, s. 5055–5067. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. ISSN 2072-6651. DOI: 10.3390/toxins7124862. (po anglicky)
  181. ↑ MEHTA, Foram. What happens after a black widow spider bite? [online]. medicalnewstoday.com, 2018-09-26, [cit. 2025-02-02]. Dostupné online.
  182. ↑ MOWRY, J. B. et al. 2013 Annual Report of the American Association of Poison Control Centers’ National Poison Data System (NPDS): 31st Annual Report [65]
  183. ↑ SCOTT, Harold George. Scorpions, Spiders, and Other Arthropods of Minor Public Health Importance and Their Controls. [s.l.] : U.S. Department of Health, Education and Welfare, Public Health Service, Health Services and Mental Health Administration, National Communicable Disease Center, 1959. 27 s. Dostupné online. S. XI - 12.
  184. ↑ Jacob, J., White, J. (2017). Widow and Related Lactrodectus Spiders. In: Brent, J., et al. Critical Care Toxicology. Springer, Cham. S. 2595 (Citát: "In North America, data from 1950–1959 indicated 63 deaths ascribed to widow spider bite (at that time all would have been considered L. mactans) with highest numbers in some southern and eastern states...")
  185. ↑ Spider facts [online]. The Australian Museum, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  186. ↑ SALVEMINI, Nico. Australia: The Dangers and The Myths! [online]. Ultimate Adventure Travel Pty Ltd, 2023-03-13, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  187. ↑ a b HUNT, Elle. Sydney man dies after redback spider bite, although not yet clear bite to blame. The Guardian, 2016-04-12. Dostupné online [cit. 2023-07-28]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Latrodectus&oldid=7989955“