Lawrence Durrell

Lawrence George Durrell
Lawrence Durell
Osobné informácie
Narodenie	27. február 1912
	Džalandár, Britská India
Úmrtie	7. november 1990 (78 rokov)
	Sommières, Francúzsko
Národnosť	anglická
Zamestnanie	spisovateľ
Manželka	1. Nancy Isobel Myersová 2. Eve Cohen 3. Claude-Marie Vincendon 4. Ghislaine de Boysson
Deti	2 dcéry z prvých dvoch manželstiev
Dielo
Žánre	román, báseň, dráma
Obdobie	postmoderna
Debut	Quaint Fragment - zbierka básní
Významné práce	The Alexandria Quartet
Významné ocenenia	James Tait Black Memorial Prize, Duff Cooper Prize
Odkazy
Lawrence Durrell na lawrencedurrell.org
	Lawrence Durrell (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Britský portál  Biografický portál

Lawrence Durrell, celým menom Lawrence George Durrell (* 27. február 1912, Džalandár, Britská India – † 7. november 1990, Sommières, Francúzsko) bol expatriovaný britský občan a spisovateľ - románopisec, básnik, dramatik a cestovateľ. Odmietal britské občianstvo a dával prednosť byť kozmopolitom. Po jeho smrti sa tvrdilo, že nebol nikdy britským občanom. Definovali ho ako osobu bez občianstva v roku 1968 na základe „Emigrantského aktu Commonwealthu“ z 1962. Boli mu odmietnuté práva vstúpiť do Veľkej Británie a sídliť v nej podľa nových zákonov a musel žiadať o víza pri každom vstupe na územie Spojeného kráľovstva. Jeho najslávnejšie dielo je tetralógia The Alexandria Quartet.

Život

Durrell sa narodil v Džalandáre v Britskej Indii pod pohorím Himaláje ako najstarší syn občana britskej kolónie Lawrencea Samuela Durrella a matky Louisy. Jeho prvou školou bola St. Joseph's College v North Point, Darjeeling. Vo veku jedenástich rokov bol poslaný do Anglicka do školy „St. Olave's Grammar School“, predtým do „St. Edmund's School“ v Canterbury. Jeho formálne vzdelanie bolo neúspešné a prepadol na prijímacích skúškach na univerzitu. Potom však začal veľmi vážne písať poéziu vo veku pätnástich rokov a jeho prvá zbierka básní z tohto obdobia pod názvom Quaint Fragment bola publikovaná v roku 1931. V tomto období sa živil hudbou ako džezový pianista v nočných kluboch.

22. januára 1935 sa oženil s Nancy Isobel Myersovou, čo bolo prvé z jeho štyroch manželstiev. Durrell sa v Anglicku cítil stále nešťastný a v marci toho istého roku presvedčil mladomanželku, svoju matku a svojich súrodencov vrátane brata Geralda Durrella, neskoršieho prezidenta British wildlife conservationist (Britskí ochrancovia divej zveri) a spisovateľa, aby sa presťahovali na grécky ostrov Korfu. Mal predstavu, že tam budú žiť s menšími životnými nákladmi a utečú pred anglickým počasím a otupnou kultúrou života, ako to Lawrence Durrell nazýval – „anglickou smrťou“.

V tom istom roku Lawrence publikoval svoj prvý román „Pied Piper of Lovers” vo vydavateľstve Cassell. Niekedy v tomto období natrafil na kópiu románu Henryho Millera „Obratník raka” a napísal jeho autorovi vyjadriac mu obdiv k jeho dielu. Durrellov list začal medzi nimi trvalé priateľstvo a pravidelný kritický vzťah trvajúci 45 rokov. Nasledujúci Durrellov román „Panic Spring“ bol silno ovplyvnený práve Millerovou tvorbou.

Na Korfu žili Lawrence a Nancy spolu bohémskym štýlom. Počas prvých mesiacov bývali vo „Villa Anemoyanni“ v Kontokali. V 1936 sa presťahovali do rybárskej usadlosti „White House“ na severovýchodnom pobreží pri Kalakami, potom do menšej rybárskej osady. Durrell sa tam spriatelil s gréckym umelcom Teodorom Stefanidesom, tiež Henry Miller pobýval v roku 1939 v „Bielom dome“.

Táto etapa života na Korfu sa popisuje lyricky v Lawrenceovom cestopise Prospero's Cell: A guide to the landscape and manners of the island of Corcyra [Corfu] , čo sa porovnáva s románom Geralda Durrella My Family and Other Animals a ďalšími dielmi tzv. „Korfu Trilogy“. Brat Gerald opisuje Lawrencea ako trvale pobývajúceho s matkou a súrodencami, manželka Nancy a dvaja súrodenci tam nie sú zmieňovaní. Obaja bratia však opisujú postavy priateľov, sú to taxikár Spiro Amerikanos a doktor, vedec a básnik Teodor Stefanides. Na Korfu sa tiež spriatelil s Marie Aspioti, s ktorou spolupracoval na knihe „Lear´s Korfu“.

V auguste 1937 odcestovali Lawrence a Nancy do Paríža, do vily Seurat, aby sa stretli osobne s Henrym Millerom a Anaïs Nin. Spoločnosť pozostávajúca z Alfreda Perlesa, Nin, Millera a Durrella začala spoluprácu na založení nového literárneho hnutia. Ich projekty zahrnuté v „The Shame of the Morning“ a „Booster a country club house organ“ vlastne „pripravili ich vlastný umelecký... koniec“. Vo Ville Seurat začali tiež písať svoje diela: Durrellovu „Black Book“, Millerovho „Max and the Phagocytes“ a Anaïs Nin „Winter of Artifice“ s Jackom Kahanom ako editorom „Obelisk Press“.

Durrellov prvý román „The Black Book: An Agon“ bol ovplyvnený Millerom a publikovaný v Paríži v 1938. Ľahko pornografická kniha vyšla v Británii až v roku 1973. V príbehu hlavná postava Lawrence Lucifer sa snaží utiecť pred duchovnou sterilitou zomierajúceho Anglicka a nájsť v Grécku teplo a plodnosť.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa Durrellova matka a bratia vrátili do Anglicka a on a Nancy zostali na Korfu. V 1940 sa im narodila dcéra Penelope Berengaria. Po páde Grécka utiekli cez Krétu do Alexandrie v Egypte. Manželstvo už bolo pod tlakom, čo spôsobilo separáciu oboch v roku 1942, s tým, že Nancy odíde s dcérou do Jeruzalema.

Počas rokov na Korfu si Durrell robil zápisky o zamýšľanej knihe o ostrove, no začal ju písať koncom vojny v Egypte. Kniha s názvom „Prospero's Cell“ opisuje Korfu ako „ten skvelý ostrovný fliačik v Iónskom mori“ s vodami „ako úder srdca samotného sveta“.^{[chýba zdroj]}

Počas druhej svetovej vojny Durrell slúžil ako tlačový atašé britských ambasád, najprv v Káhire, potom v Alexandrii. V Alexandrii stretol Eve (Ivette) Cohenovú, židovskú Alexandrijčanku, ktorá sa mu stala modelom pre postavu Justine v románe The Alexandria Quartet. V roku 1947 po rozvode s Nancy sa Durrell oženil s Eve a v roku 1951 mali spolu dcéru Sappho Jane, ktorú pomenovali podľa známej antickej gréckej poetky Sapfo.

Strážny domec na ostrove Rodos, kde býval s Eve Cohenovou od 1945

V máji 1945 sa Lawrence premiestnil na ostrov Rodos. Býval v strážnom domci pri tureckom cintoríne a naproti cez cestu sa nachádzala budova britskej administrácie (dnes kasíno v novom meste Rodosu). Domec sa nachádzal v bezpečnostnej zóne administrácie, kde spolu s ním bývala aj Eve Cohenová diskrétne ignorovaná zamestnancami centra.

Z tohoto obdobia pochádza jeho kniha Reflections on a Marine Venus. Je to lyrická oslava ostrova, v ktorej sa autor vyhýbal viac ako v minulých dielach nepríjemnej stránke pobytu.

V roku 1947 bol menovaný riaditeľom British Council Institute v Córdobe v Argentíne, kde počas osemnástich mesiacov dával lekcie o kultúre. V lete 1948 sa vrátil do Londýna spolu s Eve v tom čase, keď maršal Josip Broz Tito zrušil spojenectvo so Stalinom. Durrell bol poslaný do Belehradu, kde zostal do roku 1952. Tento pobyt mu poskytol materiál na knihu White Eagles over Serbia (1957).

Dom Lawrencea Durrella na Cypre v Bellapais

V roku 1952 Eve v Anglicku hospitalizovali. Durrel odišiel na Cyprus s dcérou Sappho Jane a kúpil tam dom. Začal tam učiť anglickú literatúru na Pancyprian Gymnasium. Tiež pracoval v „public relations“ pre britskú vládu, kde agitoval za úniu Cypru s Gréckom. Toto popísal už na Cypre v diele Bitter Lemons, za čo dostal v 1957 cenu Duff Cooper Prize.

V roku 1954 sa stal členom Royal Society of Literature. Durrell opustil Cyprus v auguste 1956, keď britská strategická pozícia na ostrove bola otrasená. Doviedlo ho to až ku pokusu o samovraždu.

V roku 1957 publikoval prvý diel Justine z románu The Alexandria Quartet. Pozostával zo:

1. Justine (1957)
2. Balthazar (1958)
3. Mountolive (1958)
4. Clea (1960)

Prvé tri časti rozprávajú ten istý príbeh z rôznych pohľadov. V poslednej časti Clea príbeh napreduje v čase a ponúka záver príbehu. V diele sa prejavil v technike písania relativistický spôsob tvorby.

The Alexandria Quartet urobil dojem na kritikov svojím bohatým štýlom, rozmanitosťou a sviežosťou postáv, pohybom medzi osobným a politickým dejom a exotickým prostredím. Durrell bol za toto dielo nominovaný na Nobelovu cenu.

Pravdepodobne kvôli tejto komplexnosti diela sa režisér George Cukor rozhodol natočiť podľa neho film s názvom Justine podľa časti Justine'. Príbeh zjednodušil do formy melodrámy. Film mal slabú odozvu.

V roku 1955 sa Durrell rozišiel s Eve Cohen a v roku 1961 sa oženil s ďalšou Alexandrijčankou židovského pôvodu Claude-Marie Vincendon, ktorú stretol na Cypre. Durrella zničila jej smrť v roku 1967. Jeho štvrté a posledné manželstvo bolo uzavreté v 1973 s Francúzskou Ghislaine de Boysson, s ktorou sa rozviedol v 1979.

Durrell sídlil v Sommières, malej obci v Languedocu, kde si kúpil veľký dom stojaci na rozľahlom pozemku na kraji obce. Tu napísal „The Revolt of Aphrodite” obsahujúcu časti „Tunc“ (1968) a „Nunquam“ (1970) a „The Avignon Quintet“, ktorým dosiahol taký istý úspech ako s The Alexandria Quartet. Kvintet obsahuje viacero totožných motívov zo skorších Durrellových diel. Niekedy ho spomína pod výrazom „quincunx“. Stredná časť kvintetu „Constance or Solitary Practices“, ktorá zobrazuje Francúzsko počas nemeckej okupácie, bola nominovaná na Booker Prize v 1982 a prvá časť „Monsieur, or the Prince of Darkness“, obdržala v 1974 „James Tait Black Memorial Prize“.

V roku 1974 bol Durrell hosťujúcim profesorom humanitných vied na California Institute of Technology.

Z tohto obdobia pochádzajú ešte diela „Sicilian Carousel“ – oslava ostrova Sicília, „The Greek Islands“ a „Caesar's Vast Ghost“, v ktorom sa jedná hlavne o Provensalsko. Durrell trpel veľa rokov na emfyzém pľúc. Zomrel na mozgovú príhodu vo svojom dome v Sommières v novembri 1990. Jeho celoživotný priateľ Alan G. Thomas daroval zbierku kníh a periodík spojených s menom Durrell „British Library“, v ktorej je označená ako „Lawrence Durrell Collection“.

Alan Thomas vydal aj ako editor antológiu rôznych písomností, listov a poézie pod názvom „Spirit Of Place“, ktorá obsahuje veľa doplnkov a častí z Durrellovho diela.

Práca pre britskú vládu

Durrell strávil viacero rokov v službe Ministerstva zahraničia Veľkej Británie. Bol starším tlačovým tajomníkom britských ambasád v Aténach a Káhire, tlačovým atašé v Alexandrii a Belehrade, riaditeľom Britského inštitútu v gréckej Kalamate a Córdobe v Argentíne. Bol tiež riaditeľom public relations na Dodekanézskych ostrovoch a na Cypre. Durrell neskôr odmietol vyznamenanie Commander of the Order of St. Michael and St. George, pretože ho považoval za konzervatívne, reakcionárske a pravicové politické názory za príťaž. Durrellova humoristická práca v „Esprit de Corps“ a „Stiff Upper Lip“ bola o živote v diplomatickom zbore, čiastočne aj v Srbsku. Život v Egypte a Argentíne sa mu nepáčil, ale nie tak veľmi ako pobyt v Juhoslávii.

Poetická tvorba

Lawrence Durrell - snímku urobil neznámy autor

Durrellova poézia bola zatienená jeho románmi. Peter Porter (básnik) napísal o tom v úvode k Selected Poems: "One of the best of the past hundred years. And one of the most enjoyable." (Jedna z najlepších za posledných sto rokov. A jedna z najzábavnejších.) Jeho poéziu opisoval ako "Always beautiful as sound and syntax. Its innovation lies in its refusal to be more high-minded than the things it records, together with its handling of the whole lexicon of language.´"

Dielo

Romány

• Pied Piper of Lovers (1935)
• Panic Spring, pod pseudonymom Charles Norden (1937)
• The Black Book (1938; znovu publikované v Spojenom kráľovstve 1. januára 1977 vydavateľstvom Faber and Faber)
• Cefalu (1947; znovu publikované vydavateľstvom The Dark Labyrinth v 1958)
• White Eagles Over Serbia (1957)
• The Alexandria Quartet (1962)
  • Justine (1957)
  • Balthazar (1958)
  • Mountolive (1958)
  • Clea (1960)
• The Revolt of Aphrodite (1974)
  • Tunc (1968)
  • Nunquam (1970)
• The Avignon Quintet (1992)
  • Monsieur: or, The Prince of Darkness (1974)
  • Livia: or, Buried Alive (1978)
  • Constance: or, Solitary Practices (1982)
  • Sebastian: or, Ruling Passions (1983)
  • Quinx: or, The Ripper's Tale (1985)

Cestopisy

• Prospero's Cell: A guide to the landscape and manners of the island of Corcyra [Corfu] (1945; znovu publikované v 2000) (ISBN 0-571-20165-2)
• Reflections on a Marine Venus (1953)
• Bitter Lemons (1957; znovu publikované ako Bitter Lemons of Cyprus 2001)
• Blue Thirst (1975)
• Sicilian Carousel (1977)
• The Greek Islands (1978)
• Caesar's Vast Ghost (1990)

Poézia

• Quaint Fragments (1931)
• Ten Poems (1932)
• Transition: Poems (1934)
• A Private Country (1943)
• Cities, Plains and People (1946)
• On Seeming to Presume (1948)
• Selected Poems: 1953–1963 Edited by Alan Ross (1964)
• The Ikons (1966)
• The Suchness of the Old Boy (1972)
• Collected Poems: 1931–1974 vydal James A. Brigham (1980)
• Selected Poems of Lawrence Durrell vydal Peter Porter (2006)

Dráma

• Bromo Bombastes, pod pseudonymom Gaffer Peeslake (1933)
• Sappho: A Play in Verse (1950)
• An Irish Faustus: A Morality in Nine Scenes (1963)
• Acte (1964)

Humor

• Esprit de Corps (1957)
• Stiff Upper Lip (1958)
• Sauve Qui Peut (1966)
• Antrobus Complete (1985), zbierka krátkych príbehov predtým publikovaných vo viacerých časopisoch, týkali sa života v diplomacii.

Listy a eseje

• A Key to Modern British Poetry (1952)
• Lawrence Durrell and Henry Miller: A Private Correspondence (1962) vydal George Wickes
• Spirit of Place: Letters and Essays on Travel (1969) edited by Alan G. Thomas
• Literary Lifelines: The Richard Aldington—Lawrence Durrell Correspondence (1981) vydal Ian S. MacNiven a Harry T. Moore
• A Smile in the Mind's Eye (1982)
• Letters to T. S. Eliot (1987) Twentieth Century Literature Vol. 33, vyd. 3 s. 348–358.
• The Durrell-Miller Letters: 1935–80 (1988), vydal Ian S. MacNiven
• Letters to Jean Fanchette (1988), vydal Jean Fanchette

Preklady a edície

• Wordsworth; Selected by Lawrence Durrell (1973), vydal Durrell
• New Poems 1963: A P.E.N. Anthology of Contemporary Poetry (1963), vydal Durrell
• The Best of Henry Miller (1960,) vydal Durrell
• The Curious History of Pope Joan (1954), Emmanuel Roídes, preklad
• The King of Asine and Other Poems (1948), vydal George Seferis preložil Durrell, Bernard Spencer, a Nanos Valaoritis
• Six Poems From the Greek of Sikelianós and Seféris (1946) preklad

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lawrence Durrell

Zdroje

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lawrence Durrell na anglickej Wikipédii.
• Encyclop. Britannica - heslo Lawrence Durrell

Externé odkazy

• Wikicitáty - L. Durrell
• Sté výročie narodenia L. Durrella

Literárny portál