León zo Sparty
León (starogr. Λέων – León) bol spartský bojovník v peloponézskych vojnách, olympijský víťaz v tethrippe v roku 424 pred Kr.[1]
León, syn Antikleida zo Sparty, slúžil na strane Sparty v peloponézskych vojnách ako veliteľ vojska (stratég),[2] námorný veliteľ (nauarchos)[3] a mierový vyjednávač.[4] Okolo roku 426 pred Kr. bol spoluzakladateľom kolónie Herakleia Trachinia (starogr. Ηράκλεια ἠ Τραχινία), založenej neďaleko Termopylskej úžiny. Bolo to strategicky výhodné miesto, kde mohli Sparťania ľahšie klásť odpor aténskemu vojsku (Termopylskú úžinu tvoria strmé vrchy Trachiny a úzky priestor medzi vrchmi a morom bol kedysi iba 10 m široký, dnes je o niečo širší naplaveninou rieky Spercheios.[5]).
Staroveký historik Thukydides uvádza, že León bol jedným zo šestnástich spartských vyjednávačov pri uzatváraní mierovej zmluvy (tzv. Nikiov mier) s Aténčanmi, ktorú nakoniec spečatili obe strany slávnostnou prísahou. Nikiov mier bol uzavretý presne 12. apríla v roku 421 pred Kr.[4] Podľa historika Xenofonta sa León stal v roku 419/8 pred Kr. (starogrécky rok za začal v lete[6]) v Sparte eforom.[7][1]
León dosiahol na 89. olympijských hrách v roku 424 pred Kr. víťazstvo v tethrippe.[1] Tethrippon (preteky dvojkolesových vozov so štvorzáprahom) zaviedli v Olympii na 25. hrách v roku 648 pred Kr. Prvým víťazom tejto disciplíny bol Pagóndas z Téb.[8][9] Tento šport bol privilégom bohatých občanov (majiteľov vozov a koní), za ktorých v pretekoch väčšinou súťažil vozataj, a to v mene svojho pána. Víťazný veniec si vždy odniesol iba majiteľ voza a koní.[10]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Mark Golden. Sport in the ancient world from A to Z. London : Taylor & Francis, 2003. ISBN 0-203-49732-5. S. 96.
- ↑ Thukydides, Historiai, 8,54.
- ↑ Thukydides, Historiai, 8,61.
- ↑ a b Thukydides, Historiai, 5,19.
- ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I-IV. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 218.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovak, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 424.
- ↑ Xenofón, Hellénika, 2,3,10.
- ↑ Eusebios, Kronika 2,193.[1]
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 156.