Preskočiť na obsah

Motýle

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Lepidoptera)
Motýle
200 – 0 mil. Spodná jura – súčasnosť

Heliconius hecale (Fabricius, 1775) zo Strednej a Južnej Ameriky
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lepidoptera
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Motýle alebo zriedkavo lepidoptéry (lat. Lepidoptera) sú rad holometabolného hmyzu. Je to druhý najväčší rad hmyzu, hneď po chrobákoch. Sú rozšírené po celom svete okrem Antarktídy.

Odhadujeme, že motýľov bolo dosiaľ opísaných a pomenovaných vyše 180 000 druhov (cca 127 čeľadí). Rôznych foriem je nepredstaviteľné množstvo. Z tohto veľkého množstva sa udáva z územia Slovenska viac ako 3500 druhov.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Motýle sú veľmi charakteristickým radom hmyzu. Na pomerne jemne stavanom tele majú väčšinou široké blanité krídla, ktoré sú vždy aspoň sčasti kryté čiastočne sa prekrývajúcimi šupinkami, ktoré vznikli premenou chĺpkov (Lepidoptera = doslova: šupinokrídlovce). Šupinky sú výrazne pigmentované – popri chemickom sfarbení majú často aj tzv. fyzikálne sfarbenie, ktoré vzniká interferenciou svetla na mikroskopických povrchových skulptúrach šupiniek. Motýle patria preto k najatraktívnejšiemu hmyzu i živočíchom vôbec. Na hlave má väčšina motýľov veľmi charakteristický ciciak (proboscis), ktorý vznikol ďalekosiahlou premenou čeľustí a dolnej pery. U niektorých čeľadí môže byť ciciak sčasti až úplne zakrpatený. Imága v prípade úplnej redukcie ciciaka vôbec neprijímajú potravu a žijú len krátku dobu z larválnych zásob. Väčšina motýľov však potravu prijíma v tekutej forme – väčšinou je to nektár, ale aj iné rastlinné šťavy.

Podtlak pri cicaní vyvoláva svalovina hltanu, ktorý pracuje ako pumpa. Iba výnimočne u najprimitívnejších motýľov (Micropterygidae) sú prítomné hryzadlá, v tomto prípade sa imága živia peľom. Larvy motýľov sú polypódne, eruciformné a nazývajú sa húsenice. Majú (na rozdiel od imág) hryzavé ústne ústroje a sú až na zriedkavé výnimky fytofágne. Vývin motýľov je typická holometabolia a prebieha obyčajne cez 4 – 5 instarov, u niektorých xylofágnych lariev však môže byť počet instarov vyšší, najmä za potravne nepriaznivých podmienok (Cossidae). Kukla je väčšinou múmiová (pupa obtecta), Monotrysia a primitívnejšie čeľade Ditrysia majú tzv. nedokonalú kuklu (pupa incompleta), ktorá má ešte sčasti odstávajúce nohy aj tykadlá. Len u primitívneho podradu Jugata môže byť kukla ešte typicky voľná (pupa libera), pričom u čeľade Micropterygidae je dokonca hryzavá.

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálny systém

[upraviť | upraviť zdroj]

Nový systém (napr. podľa Tree of Life, stav 02/2007 [posledná uvedená referencia je z r. 2005, Systema Naturae 2000 a Heppner 2003):

Ditrysia je zďaleka najväčšia a hlavná skupina motýľov.

Typické staré systémy

[upraviť | upraviť zdroj]

Starý systém 1:

  • drobné motýle (Microlepidoptera) – dnes nemonofyletické zoskupenie
  • veľké motýle (Macrolepidoptera) – dnes pod Ditrysia
  • (niekedy ďalšie taxóny)

Starý systém 2:[1][2][3]

Starý systém 3:

Starý systém 4 (napr. Franc 2005):

Starý systém 5 (napr. Hurka & Čepická, 1978):

  • podrad Zeugloptera – pozri aktuálny systém
  • podrad Dacnonypha – pozri aktuálny systém (??)
  • ...(zvyšok z Jugata ??)
  • podrad Monotrysia – pozri aktuálny systém
  • podrad Ditrysia – pozri aktuálny systém

Starý systém 6 (napr. Pastorális & Reiprich, 1995):

  • podrad Zeugloptera – pozri aktuálny systém
  • podrad Glossata – t. j. všetky ostatné taxóny

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o motýľ
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Motýle
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Motýle
  1. motýli. In: Slovenský náučný slovník II. 1932. S. 373
  2. Rízner Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 178 a nasl.
  3. Brehms Thierleben. Allgemeine Kunde des Thierreichs, Neunter Band, Vierte Abtheilung: Wirbellose Thiere, Erster Band: Die Insekten, Tausendfüßler und Spinnen. Leipzig: Verlag des Bibliographischen Instituts, 1884., S. 341-347. [1]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]