Lesbizmus
Lesbizmus (iné názvy pozri nižšie) je označenie pre ženskú homosexualitu. Žena s touto sexuálnou orientáciou sa nazýva lesba (preferovaný tvar[1][2]) alebo lesbička (pravopisne kodifikovaný tvar[3][4]).
V zmysle definície použitej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky je lesba „žena, ktorú dlhodobo emocionálne, mentálne, fyzicky, psychologicky a sexuálne priťahujú iné ženy a ktorá vytvára a udržiava svoje primárne milujúce a sexuálne vzťahy s inými ženami“.[1]
Iné názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Iné názvy sú: sapfizmus[5][6][7][8], tribadia[9][10], tribadizmus[10][11], lesbická láska[6].
Vulgárne kodifikované synonymum slova lesbička je slovo teplá[12], slangové synonymá slova lesbička sú leska, lesbičanka, homoška, buzerantka, buziška a termoška.[13]
Používanie nadávok a pejoratívnych výrazov je považované za príklad homofóbie.[14]
Etymológia
[upraviť | upraviť zdroj]Výraz bol prebratý z lat. Lesbius (= lesbický,[pozn 1] z Lesbu[15][16][17]) resp. Lesbias (= lesbická, Lesbanka[15][16][17]), ktoré pochádzajú zo starogr. Λέσβιος Lesbios (= lesbický, z Lesbu[18][19]) a Λεσβιἀς Lesbias (= lesbická, Lesbanka[18]),[20] odvodených od názvu ostrova Lesbos,[21][22][23][24] na ktorom sa v 7. storočí pred Kr. narodila poetka Sapfo,[25] autorka viacerých básní s romantickým a erotickým námetom. Hoci býva už od 20. storočia pokladaná za ženu lesbickej orientácie, antické zdroje to nedokladajú. Nemožno to spoľahlivo doložiť ani jej poetickou tvorbou, z ktorej sa síce zachovala len časť, no viaceré diela naznačujú jej heterosexuálnu lásku.[26]
V Aristofanesovych komédiách z 5. storočia pred Kr. sa v rôznych obdobách vyskytuje verbum lesbi[a]zein (= konať ako ženy z Lesbu) vo význame „vykonávať feláciu“.[18][27] V Osách (422 pred Kr.) ako λεσβιᾶν lesbian,[28] v Žabách (405 pred Kr.) ako ἐλεσβίαζεν elesbiazen[29] a v komédii Ženský snem (cca 392 pred Kr.) ako λεσβιάζω lesbiazó,[30] Ako tomu nasvedčujú i ďalší antickí autori (Lukianos zo Samosaty,[31] Gaius Valerius Catullus, Marcus Valerius Martialis), dôvodom bola povesť žien z Lesbu, ktoré boli v antickom Grécku známe pre svoje obscénne sexuálne akty, ktoré však mali heterosexuálny charakter (resp. nie je doložený ich výlučne homosexuálna povaha).[32] Z tohto dôvodu anglické adjektívum Lesbian pôvodne označovalo intenzívne erotické správanie a pod.[33] Pre homosexuálne správanie sa postupne začalo používať ako medicínsky termín na prelome 19. a 20. storočia vo francúzskom a anglickom prostredí. V poslednej dekáde 19. storočia a začiatkom 20. storočia avšak anglická odborná literatúra používala adjektívum lesbic,[34] pričom Webster's Third New International Dictionary of the English Language (1961) ešte uvádza erotický význam ako primárny pri adjektíve Lesbian.[33]
V angličtine je zaužívaným výrazom pre homosexuála gay, hoci v súčasnosti sa používa častejšie výlučne pre mužov s homosexuálnou orientáciou.[35][36] V tom zmysle sa tento internacionalizmus uplatnil aj v slovenčine (písané gay alebo gej) ako označenie homosexuálneho muža.[37][38][39] V slovenčine je zaužívaným spisovným hrubým slovom (expresívom s negatívnym citovým zafarbením)´v konotácii s homosexualitou teplý,[12] ktorého používanie sa v tomto zmysle pokladá za nezdvorilé.
Kontroverzia výrazov lesba a lesbička
[upraviť | upraviť zdroj]Výraz lesbička nepovažujú za vhodný aktivistky Hana Fábry a Romana Schlesinger.[40] Jana Jablonická-Zezulová – členka Inakosti a Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb pri Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť – v súvislosti s prekladom prieskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva poznamenala: „V roku 2013 by sme už konečne uvítali dôsledné dodržiavanie zaužívanej terminológie, ktorá sa vyvíjala v LGBT hnutí ako súčasť pozitívneho zviditeľňovania komunity. Nakoniec anglický termín gay má svoj slovenský ekvivalent gej uznaný Jazykovedným ústavom už v 90. rokoch. Lesby sú hrdé na to, že sú lesbami, nie zdrobneninami v podobe lesbičiek.“[41] Iniciatíva Inakosť a QLF ich pokladá za „nekorektné a zastarané výrazy“.[41] Róbert Furiel považuje slovo „lesbička“ za „neopodstatnenú zdrobneninu slova lesba“.[42]
Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí Rady Vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť fungujúci pod Ministerstvom spravodlivosti SR používa vo svojom štatúte termín „lesba“.[43] Používané je na stránke gender.gov.sk.[44] Slovo „lesba“ odporúča aj Generálny sekretariát Rady Európskej únie.[45]
Sociologička Kristýna Ciprová naopak uvádza, že používanie výrazu „lesbička“ má svojich zástancov aj vo vnútri (českej) „komunity“ – pre tých je výraz lesba príliš drsný a údajne evokuje spojenie lesbických žien s maskulinitou. Odporcovia zase tvrdia, že výraz lesbička konotuje nezrelosť, nevyspelosť, ktorá sa môže spájať aj s neistotou ohľadne svojej identity, a tiež odráža patriarchálnu jazykovú dominanciu, kedy zdrobnené je roztomilé, malicherné, nedôležité, detské.[46]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Známe lesbičky
[upraviť | upraviť zdroj]- Melissa Etheridge – americká hudobníčka
- Aneta Langerová – česká speváčka, výherkyňa prvej rady súťaže Česko hľadá superstar
- Heather Matarazzo – americká herečka
- Amélie Mauresmová – francúzska tenistka
- Martina Navrátilová – česká tenistka
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vo význame pochádzajúci z Lesbu alebo vzťahujúci sa na Lesbus (okrem prenesených a básnických významov). (Platí aj pri ďalších uvedených prekladoch z (predsúčasnej) latinčiny a starogréčtiny.)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí : Východiskový materiál do Celoštátnej stratégie ochrany a podpory Ľudských práv v Slovenskej republike, [Bratislava]: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2014 (vyd. 2014-06-06), str. 3, ISBN 978-92-9239-173-7, https://www.mzv.sk/documents/10182/184563/08_strategia_prava_LGBTI.pdf, dost. 2023-01-12
- ↑ „Lesba alebo lesbička? Vysvetlíme vám pojmy zo skratky LGBTI“, PRIDE Košice (Košice: Saplinq, o.z.), 2020-07-31, ISSN 2729-8086, https://www.pridekosice.sk/lesba-alebo-lesbicka-vysvetlime-vam-pojmy-zo-skratky-lgbti/, dost. 2023-01-12
- ↑ „lesbička“, Krátky slovník slovenského jazyka (5. dopl. a uprav. vyd.), Martin: Matica slovenská, 2020, str. 303, ISBN 978-80-8128-261-4, „lesbizmus [lez-] -mu m. homosexuálne styky medzi ženami; lesbička -y -čiek ž. žena oddávajúca sa lesbizmu; lesbický príd.: l-é sklony, l-á láska“
- ↑ „lesbička“, Pravidlá slovenského pravopisu (4., nezm. vyd.), Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2013, str. 251, ISBN 978-80-224-1331-2, https://slovnik.juls.savba.sk/?w=lesbička&d=psp
- ↑ Hartl, Pavel; Hartlová, Helena (2000), „sapfizmus“, Psychologický slovník, Praha: Portál, str. 522, ISBN 80-7178-303-X
- ↑ a b „lesbizmus“, Malá československá encyklopedie, III. I – L, Praha: Academia, 1986, str. 535
- ↑ Petráčková, Věra; Kraus, Jiří, edi. (2005), „sapfizmus“, Slovník cudzích slov : akademický (2. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6
- ↑ Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Zuzana (1990), „sapfizmus“, Slovník cudzích slov A-Z (3. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, str. 778, ISBN 80-08-00006-6
- ↑ Hartl, Pavel; Hartlová, Helena (2000), „lesbizmus“, Psychologický slovník, Praha: Portál, str. 258, ISBN 80-7178-303-X
- ↑ a b Petráčková, Věra; Kraus, Jiří, edi. (2005), „tribadia, tribadizmus“, Slovník cudzích slov : akademický (2. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6
- ↑ Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Zuzana (1990), „tribadizmus“, Slovník cudzích slov A-Z (3. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, str. 894, ISBN 80-08-00006-6
- ↑ a b „teplý“, Krátky slovník slovenského jazyka (5. dopl. a uprav. vyd.), Martin: Matica slovenská, 2020, str. 752, ISBN 978-80-8128-261-4
- ↑ Hochel, Braňo (1993), Slovník slovenského slangu, Bratislava: HEVI, ISBN 80-85518-05-8
- ↑ príklady [online]. homofobia.sk, [cit. 2021-05-16]. Dostupné online.
- ↑ a b Ďalšie významy: (básnicky) aiólsky; (metonymicky) lyrický. Pražák, Josef M.; Novotný, František; Sedláček, Josef (1980), „Lesbius“, Latinsko-český slovník, 2. L – Z (19. vyd.), Praha: Státní pedagogické nakladatelství, str. 27, OCLC 320154857
- ↑ a b Lewis, Charlton T.; Short, Charles, edi. (1891), „Lesbos (-us)“, A New Latin Dictionary, New York, NY: Harper & Brothers Publishers, str. 1052, OCLC 15351955
- ↑ a b Špaňár, Július; Hrabovský, Jozef (2012), „Lesbos (Lesbus)“, Latinsko-slovenský slovensko-latinský slovník (8. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, str. 344
- ↑ a b c Scott, Robert; Liddell, Henry George, edi. (1996), „Lesb-árches“, A Greek-English Lexicon (9. vyd.), Oxford: Clarendon Press, str. 1040, ISBN 0-19-864226-1
- ↑ Smith, William, ed. (1857), „Lesbos“, Dictionary of Greek and Roman Geography, Vol II. Iabadius – Zymethus, London: Walton and Marberly, str. 1040, OCLC 829434097
- ↑ Agnes, Michael, ed. (2010), „lesbian“, Webster's New World College Dictionary, Cleveland: Wiley, ISBN 0-02-863118-8, http://www.yourdictionary.com/lesbian, dost. 2015-08-10
- ↑ „Lesbian“, The American Heritage Dictionary of the English Language (5. vyd.), Boston: Houghton Mifflin Harcourt, 2011, ISBN 1-78402-277-2, http://www.ahdictionary.com/word/search.html?q=lesbian, dost. 2015-08-10
- ↑ Rejzek, Jiří (2001), „lesbický“, Český etymologický slovník, Vozice: Leda, str. 338, ISBN 80-85927-85-3
- ↑ Weekley, Ernest (1967), „Lesbian“, Etymological Dictionary of Modern English, Volume Two. L–Z, New York, NY: Dover Publications, str. 839, ISBN 0-486-21874-0
- ↑ Partridge, Eric (2009), „Lesbian“, Origins : A Short Etymological Dictionary of Modern English (4. vyd.), London; New York, NY: Routledge, str. 1760, ISBN 0-203-42114-0
- ↑ Snyder, Jane McIntosh (2000), „Lesbos, Island of“, in Zimmerman, Bonnie, Encyclopedia of Lesbian and Gay Histories and Cultures : An Encyclopedia, New York, NY: Garland Publishing, str. 465, ISBN 0-8153-1920-7
- ↑ Hallett, Judith P. (1996), „Sappho and Her Social Context : Sense and Sensuality“, in Greene, Ellen, Reading Sappho : Contemporary Approaches, Berkeley, CA; Los Angeles, CA: University of California Press, str. 129-, ISBN 0-520-20195-7
- ↑ Hallett, Judith P. (1996), „Sappho and Her Social Context : Sense and Sensuality“, in Greene, Ellen, Reading Sappho : Contemporary Approaches, Berkeley, CA; Los Angeles, CA: University of California Press, str. 129, ISBN 0-520-20195-7
- ↑ Aristofanes, Vespae 1346.
- ↑ Aristofanes, Ranae 1308
- ↑ Aristofanes, Ekklésiazúsai 920. V starogr.: „δοκεῖς δέ μοι καὶ λάβδα κατὰ τοὺς Λεσβίους.“ (dokeis de moi kai labda kata tous Lesbius) V českom preklade od Augustina Krejčího z roku 1915 (verše 918 – 920):
„Již velká touha ionská
ty uhohá, tě jímá
[prerušené miesto]
a po lesbicku, myslím, umíš milovat.“ A. Krejčí zároveň v poznámke k veršu č. 920 uvádza, že: „ženy ostrova Lesbos mali zlú povesť pre nemravnosť.“ Pozri: Aristofanes (1915), Ženský sněm : Komoedie Aristofanova, Praha: Česká akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění, str. 62, OCLC 85472559, http://olympos.cz/Antika/Ecclesiaz1915.pdf#page=41. - ↑ Lucian, Pseudologica, 28. S prekladom Austina Morrisa Harmona: „The Mistaken Critic (Pseudologista)“, Lucian, Volume V., London; Cambridge, MA: William Heinemann; Harvard University Press, 1962, str. 406-407, OCLC 263299659, http://archive.org/stream/lucianhar05luciuoft#page/406/mode/2up
- ↑ Hallett, Judith P. (1996), „Sappho and Her Social Context : Sense and Sensuality“, in Greene, Ellen, Reading Sappho : Contemporary Approaches, Berkeley, CA; Los Angeles, CA: University of California Press, str. 129-130, ISBN 0-520-20195-7
- ↑ a b Hallett, Judith P. (1996), „Sappho and Her Social Context : Sense and Sensuality“, in Greene, Ellen, Reading Sappho : Contemporary Approaches, Berkeley, CA; Los Angeles, CA: University of California Press, str. 130, ISBN 0-520-20195-7
- ↑ Pozri: Tuke, D. Hack, ed. (1892), „Nymphomania“, A Dictionary of Psychological Medicine, Philadelphia, PA: P. Blakiston, Son & Co., str. 865, OCLC 2773884
- ↑ Agnes, Michael, ed. (2010), „gay“, Webster's New World College Dictionary, Cleveland: Wiley, ISBN 0-02-863118-8, http://www.yourdictionary.com/gay, dost. 2015-08-10
- ↑ „Gay“, The American Heritage Dictionary of the English Language (5. vyd.), Boston: Houghton Mifflin Harcourt, 2011, ISBN 1-78402-277-2, http://www.ahdictionary.com/word/search.html?q=gay, dost. 2015-08-10
- ↑ Hartl, Pavel; Hartlová, Helena (2000), „gay“, Psychologický slovník, Praha: Portál, str. 175, ISBN 80-7178-303-X. „mezinárodně užívané označení pro homosex. muže“
- ↑ Petráčková, Věra; Kraus, Jiří, edi. (2005), „sapfizmus“, Slovník cudzích slov (akademický) (2. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, ISBN 80-10-00381-6. „homosexuál“
- ↑ BuzássyováJarošová, Klára; Jarošová, Alexandra, edi. (2006), „gej, gay“, Slovník súčasného slovenského jazyka, A – G, Bratislava: Veda, str. 1058, ISBN 80-224-0932-4. „homosexuálny muž, homosexuál“
- ↑ Fábry, Hana; Schlesinger, Romana (2009), Nepotrebujeme registrované partnerstvo, ale úplnú rovnosť, Bratislava: Museion (vyd. 2009-02-08), http://www.lesba.sk/clanky/2009/02/08/nepotrebujeme-registrovane-partnerstvo-ale-uplnu-rovnost/, dost. 2015-08-12
- ↑ a b Inakosť; QLF (2009), Situácia lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí na Slovensku, Bratislava: Občan, demokracia a zodpovednosť (vyd. 2013-05-17), http://diskriminacia.sk/situacia-lesieb-gejov-bisexualnych-a-transrodovych-ludi-na-slovensku/, dost. 2015-08-12
- ↑ BELLA, Vitalia; CHRASTOVÁ, Dominika. Ako hovoriť o LGBTI+ ľuďoch správne a s rešpektom (stručný manuál + otázky a odpovede). Denník N (Bratislava: N Press), 2022-10-18. Dostupné online [cit. 2022-10-22]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Štatút Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, Bratislava: Ministerstvom spravodlivosti SR, 2013 (vyd. 2013-05-17), http://www.justice.gov.sk/Dokumenty/Vybor%20pre%20prava%20LGBTI%20osob/%C5%A0tat%C3%BAt%20V%C3%BDboru%20pre%20pr%C3%A1va%20LGBTI%20os%C3%B4b.pdf, dost. 2015-08-12
- ↑ Práva LGBTI ľudí [online]. gender.gov.sk, [cit. 2021-05-28]. Dostupné online.
- ↑ Inkluzívna komunikácia v rámci GSR [online]. Rada Európskej únie Generálny sekretariát, 2018, [cit. 2021-05-28]. Dostupné online.
- ↑ Ciprová, Kristýna (2009), „Reprodukční a sexuální práva : Proměny postavení LGBT „komunity““, in Sokačová, Linda, Gender a demokracie : 1989 – 2009, Praha: Gender Studies, str. 77, ISBN 80-86520-64-1
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]