Lesná železnica Sučany – Struháreň
| Lesná železnica Sučany – Struháreň | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Dĺžka | 13 km [1] |
| Parametre trate | |
| Rozchod | 760 mm |
| Počet koľají | 1 |
| Min. radius | 40 m |
| Max. sklon | 70 ‰ |
Lesná železnica Sučany – Struháreň bola lesná železnica s rozchodom 760 mm, existujúca v rokoch 1917 – 1965. Slúžila na zvoz dreva z Kantorskej doliny a zo Struhárne (Révaiovskej doliny) v severozápadnej časti Veľkej Fatry.[1]
Trať začínala na Struhárni a na Kantorskej lúke pod turčianskou vetvou hlavného veľkofatranského hrebeňa, spájala sa na Kaplne a viedla cez Sklabinský Podzámok a Turčiansku Štiavničku a končila v Sučanoch pri Prefe kde bolo prekladisko.
Železnica patrila Ladislavovi Révaiovi, grófovi z významného uhorského šľachtického rodu Révaiovcov. Odbočka do Kantorskej doliny patrila martinskému urbáru.
Dnešný stav
[upraviť | upraviť zdroj]Priemyslový areál pri trati sa po zrušení úzkokoľajky rozrástol, vlečka bola predĺžená až ku oblúku trati. Teleso úzkokoľajky poslúžilo pre oplotenie areálu. V ďalšom priebehu je sledovateľný súbeh tohto normálne rozchodného telesa starej jednokoľajky. Po prekročení Kantorského potoka sa ich trasy rozchádzajú, v mieste sú dochované opery oboch mostov po stranách cestného mostu. Taktiež zostali opery mostu cez staré koryto Podhradského potoka za cestou na Podhradie.
Potom je ešte trochu viditeľné teleso na pravom brehu Kantorského potoka (cesta na ľavom) a to je na dlhšiu dobu všetko. Za Turčianskou Štiavničkou využila telesa úzkokoľajky cesta, aj s ľavobrežným úsekom pod zrúcaninou hradu Sklabiňa. V Sklabinskom Podzámku pokračovala železnička po ľavom brehu asi o 200 metrov dlhšie než asfaltka, voľný pruh pod svahom a umiestenie niekdajšieho mostu sú zrejmé. Na konci obce trasa po štvrtýkrát prechádza Kantorský potok a vstupuje na zarastený ľavý breh. Ale nie je tu nič k videniu, ťažko kúsok násypu pri ďalšom bývalom moste za úrovňou horárne Maršalová, kde sa trať vracala na pravý breh. Asfaltová cesta medzi tým prechádza okolo horárne vyššie v svahu, potom klesá späť a za rozšíreným priestranstvom s bývalým nákladiskom opäť využíva teleso železničky.
O niekoľko sto metrov ďalej, ešte pred prekonaním prietokom spod Kľaku, v kilometri 9,6 Kaplna sa nachádzala odbočka. Po pravej strane cesty sa tu dochoval kus násypu urbárskej trate zarastený štátnymi smrekmi, stále s jamkami po podvaloch. Za mostom cez prítok teleso pod cestou krátko pokračuje, zároveň sa na opačnej strane cesty objavuje zarastený násyp trate na Struháreň.
V Kantorskej doline, dnes opäť majetku martinského urbáru, prakticky žiadne pozostatky dávno zrušenej trate nenájdete, aj keď jej teleso využila súčasná lesná cesta len z časti. Len v strednom úseku je na opačnom (pravom) brehu potoka patrná kamenná rovinka. Málo stôp zostalo aj po druhej vetve – na Struhárni v mieste výhybne a nákladiska sa nachádza drevárska manipulačná plocha. Vyššie údolím po žltej turistickej značke (vedie na Kľak, vrch s výborným rozhľadom) sa po jednom a tri štvrte kilometri nachádza stará rampa na ľavej strane cesty v značnom sklone, kde zrejme lesná železnica kedysi končila.[1]
Technické parametre 1942
[upraviť | upraviť zdroj]- rozchod: 760 mm
- dĺžka: 11,5 km
- stúpanie: 70 promile
- najmenší polomer oblúku: 40 m[2][chýba vhodnejší zdroj]
Hnacie vozidlá
[upraviť | upraviť zdroj]Jeden parný rušeň Orenstein & Koppel (výr. č. 8198) s troma nápravami s prezývkou Lujza tu slúžil do roku 1946 potom bol prevezený na lesnú železničku Viglaš a odtiaľ do stredoslovenských sklárni v Zlatne.[chýba zdroj]
Po roku 1946 pribudol dieselový rušeň Gébus typ BN30, ktorý tu slúžil do ukončenia prevádzky.[2][chýba vhodnejší zdroj]
Hnané vozidlá 1942
[upraviť | upraviť zdroj]10 párov vozňov na drevo, 6 vozňov na štrk, 1 krytý vozeň, 2 výpomocné vozne.[chýba zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tulák po drahách č. 13, 1999
- Junek Jiří
- obec Turčianska Štiavnička