Sučany

O rovnomennom hrade pozri Sučiansky hrad.

Sučany
obec
Evanjelický kostol
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Martin
Región	Turiec
Vodný tok	Váh
Nadmorská výška	392 m n. m.
Súradnice	49°06′10″S 18°59′38″V
Rozloha	33,26 km² (3 326 ha)
Obyvateľstvo	4 801 (31. 12. 2023)
Hustota	144,35 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1258
Starosta	Martin Rybár (nezávislý)
PSČ	038 52
ŠÚJ	512648
EČV (do r. 2022)	MT
Tel. predvoľba	+421-43
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Sučany
Webová stránka: sucany.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Sučany je obec na Slovensku v okrese Martin. Leží v údolí rieky Váh, 7 km severovýchodne od Martina.

Dejiny

Na území dnešnej obce sa ľud lužickej kultúry usadil v mladšej dobe bronzovej (1300-700 pred Kr.). V lokalite Hradiská a Skala sa našli najstaršie dôkazy osídlenia, dokazujúce obdobie i vyspelosť ľudí. Podľa nálezov bola na Skalke pravdepodobne významná obchodná osada. Len o niekoľko storočí mladšie sú nálezy ľudu púchovskej kultúry, ktorý obýval staršie hradiská. Strategickú polohu na dôležitej ceste popri Váhu a čulý obchodný styk dokladajú i nálezy mincí z rímskeho obdobia. Postupnému obsadzovaniu územia Slovanmi neodolali ani tunajšie hradiská, ktoré obsadili priami predkovia dnešných obyvateľov Turca.

V období formovania Uhorska (11. stor.) opustili obyvatelia opevnené hradiská a začali si stavať obydlia pozdĺž potoka, neďaleko dôležitého brodu cez Váh. Najstaršia písomná zmienka o osade pochádza z roku 1264, kedy patrila do kráľovského majetku, hoci cirkevná kronika spomína miestnu farnosť pri kaplnke svätej Žofie už v roku 1115. Koncom 13. storočia bol v Sučanoch postavený nový kostol, ktorý až do 18. storočia obklopoval cintorín. V tom čase vzniklo aj sučianske panstvo, ktoré malo sídlo na Sučianskom hrade a ktorý vlastnil Miko, syn Detricha, predok rodu Balašovcov. Mestské výsady získali Sučany od kráľa Ľudovíta I. okolo roku 1350, čím ešte viac vzrástol ich význam ako obchodného, remeselníckeho aj kultúrneho centra dolného Turca. Tu sa konali súdy, týždenné trhy, jarmoky, vyberalo mýto a neskôr tu vznikli soľné sklady. Mestečko malo tiež právo meča, no smelo tiež variť pivo a páliť pálenku.

V roku 1442 panstvo získal Juraj Turzo, no onedlho sa Sučian zmocnil Pongrác zo Sv. Mikuláša, ktorý tu dal vybudovať opevnenie a hrádok v obci. Hrad bol spustnutý a sídlom panstva sa stalo nový, pohodlnejší hrádok. Rýchle striedanie majiteľov ukončila až darovacia listina kráľa Ferdinand I. z roku 1541, ktorou panstvo získal Vavrinec Nyáry, ktorého potomkovia vlastnili Sučany až do konca feudalizmu v roku 1848. V 16. storočí sa Nyáryovci stali protestantmi a v roku 1570 sa spomína aj miestna škola. Začiatkom 17. storočia začali vznikať prvé remeselnícke cechy, ktoré podporovali obchod a zásobovali široké okolie. V roku 1770 malo mestečko 154 zdanených domácností a v tomto období do Sučian prišli prví Židia, ktorí čoskoro ovládli všetok miestny obchod. V roku 1820 bola v obci vybudovaná synagóga, krátko nato pribudla židovská škola a náboženská obec.

Na konci stredoveku tvoril centrum mestečka rínok (dnešné námestie SNP) s kostolom, radnicou, mýtnou stanicou, soľným skladom a pranierom. V prvej polovici 18. storočia si grófi vybudovali nový kaštieľ, ktorý nahradil staršiu kúriu z 15. storočia. V roku 1783 si evanjelici postavili na rínku kostol a v tomto období začali v mestečku vyrastať aj prvé murované domy.

17. januára 1849 sa v meste konalo ľudové zhromaždenie, na ktorom vystúpili Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a sučiansky rodák Ďurko Langsfeld. Po revolučných rokoch a následných zmenách sa postavenie Sučian v regióne začalo zhoršovať a postupne nadobudli dedinský ráz, hoci so strediskovým charakterom. Prvú lekáreň tu otvorili už v roku 1863, o tri roky neskôr bol zriadený lekársky obvod a v roku 1868 pribudol poštový úrad. Obrovským impulzom pre rozvoj priemyslu a obchodu znamenalo otvorenie Košicko-bohumínskej železnice v decembri 1871 a už v roku 1887 tu založili tehelňu, o rok neskôr likérku s octárňou a v roku 1894 parnú pílu. V prvej svetovej vojne narastala chudoba a v bojoch zahynulo 50 miestnych rodákov. V bojoch za vznik ČSR zahynuli v légiách ďalší traja obyvatelia.

Vznikom republiky sa začal obnovovať miestny priemysel; bola zmodernizovaná tehelňa, v roku 1925 bola pri Váhu vybudovaná malá elektráreň a v roku 1937 sa začal budovať závod Explózia. Obyvatelia pracovali okrem domácich aj v martinských a vrútockých podnikoch. Rovnako nastal rozvoj kultúry a spolkov, vznikli ochotnícky divadelný krúžok, Živena, Červený kríž, športový a turistický klub a kino. Fungovala tu základná aj dvojročná ľudová hospodárska škola aj meštianska škola, pri ktorej postupne vznikli nadstavbové kurzy, učňovská škola a ľudová knižnica. Reštrikcie a násilie gardistov na miestnom obyvateľstve v predvojnovom období vyvrcholili 25. apríla 1939 do masívnej demonštrácie. Zo Sučian bolo v roku 1942 odvlečených 24 židovských rodín a ich majetok bol odpredaný. Miestni obyvatelia sa už od roku 1943 angažovalo v partizánskom hnutí, na čo doplatilo 80 mužov, ktorých odvliekli do Nemecka a ďalších 113, ktorí v povstaní zahynulo.

Po oslobodení vzniklo na okraji obce niekoľko veľkých podnikov - tehelňa, výrobňa prefabrikátov Prefa, rašelinové závody, rozvodňa a veľká elektráreň a prevádzka drevárskych remeselníkov. Boli vybudované nové sídliská, hlavná cesta, telefónna ústredňa, vodovod a nové športoviská so športovým domom, čím sa opäť posilnil charakter spádovej obce s možnosťou práce pre široké okolie.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová ranogoticá stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z poslednej štvrtiny 13. storočia. Dochovalo sa tu viacero stredovekých detailov, dve polia krížovej klenby svätyne, päť ník v tvare mníšky a tri gotické portály (na severnej, západnej a južnej strane lode). Od reformácie do roku 1671 sa vo vlastníctve striedali katolíci a evanjelici. Z renesančného obdobia sa na fasáde dochoval kruhový veniec z ratolesťami pripomínajúci obnovu kostola z roku 1590. V roku 1725 bola nanovo zaklenutá loď kostola. Po požiari roku 1774 bol zbarokizovaný a viackrát renovovaný. V interiéri sa nachádza rokokový hlavný oltár z polovice 18. storočia. Stavba má hladké fasády, veža je ukončená ihlancovou helmicou. V roku 2001 bol chrám obnovovaný po necitlivej oprave z roku 1953.

• 
  Kostol Nanebovzatia Panny Márie
• 
• 
  Veža katolíckeho kostol
• 
  Portál katolíckeho kostola
• 
  Interiér
• 

• Evanjelický kostol, trojloďová tolerančná stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1783. Pôvodná stavba bola bez veže, v roku 1801 k nej pristavali malú drevenú vežičku. V roku 1811 bol kostol prestavaný a došlo k otvoreniu vstupu zo strany námestia. Ničivé požiare v rokoch 1842 a 1858 poškodili kostol natoľko, že došlo k zásadnej prestavbe, kedy kostol získal dnešnú podobu. K vysväteniu kostola došlo v roku 1863. Kostol je zaklenutý pruskou klenbou. Okolo hlavnej lode obieha arkádová empora. Veža vyrastá z hmoty kostola oblo tvarovaným štítom. Ukončená je zvonovitou helmicou. V interiéri sa nachádza zariadenie z druhej polovice 19. storočia ako oltár z rokov 1862 - 1863, edikulového typu s obrazom J.B.Klemensa Žehnajúci Kristus (Pax Vobis). Krstiteľnica pochádza od kláštorských rezbárov z roku 1883, na vrchole sa nachádza zlátená guľa s holubicou, symbolom Ducha Svätého. Kazateľnica pochádza z roku 1870.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
• 

• Pranier, kamenný stĺp hanby z roku 1830. Stĺp s kruhovým prierezom s kovaním v hornej tretine.
• Rodný dom Ďurka Langsfelda, slovenského dobrovoľníka z meruôsmeho roku, popraveného za účasť v revolúcii 1848–1849. Ide o ľudovú trojpriestorovú stavbu na pôdoryse obdĺžnika zo začiatku 19. storočia.

• 
  Pranier
• 
  Rodný dom Juraja Langsfelda

Občianska vybavenosť

Školstvo

Je tu základná škola SNP, ktorá má vyše 40 rokov.

Známe je Gymnázium bilingválne anglicko-slovenské, ktoré má na Slovensku veľké renomé. V roku 2006 sa jeho vonkajšia vizuálna stránka zmenila na nepoznanie. Pristavilo sa jedno poschodie a rozšírila telocvičňa.

Zdravotníctvo

V Sučanoch sa nachádza psychiatrická liečebňa.

Hospodárstvo

V Sučanoch má sídlo a výrobňu producent betónových, železobetónových, predpätých a priestorových stavebných prefabrikátov PREFA invest, a.s.

Osobnosti obce

Rodáci

• Ďurko (Juraj) Langsfeld (* 1825 – † 1849), dobrovoľnícky dôstojník, účastník revolúcie 1848 – 1849, popravený v Kremnici
• Milan Hodža (* 1878 – † 1944), slovenský politik, štátnik a publicista, prvý slovenský predseda vlády Česko-Slovenska
• Jozef Turanec (* 1892 – † 1957), generál slovenskej armády počas druhej svetovej vojny
• Vojtech Wick (* 1908 – † 1985), právnik, hudobný skladateľ
• Rudolf Petrák (* 1917 – † 1972), operný spevák, sólista Opery SND, po roku 1948 sólista New York City Opera Company
• Ján Siakeľ (* 1920 – † 1945), redaktor, protifašistický bojovník
• Rudo Moric (* 1921 – † 1985), prozaik a publicista
• Peter Rusnák (* 1948), architekt, rozvojový plánovač
• Alexander Iliev (* 1982), lingvista, zabávač a národný prozaik
• Ivan Čech (* 1976), športovec, majster sveta v kolkoch
• Ondrej Kožuch (* 1911 – † 1944), pedológ, poľnohospodársky odborník

Pôsobili tu

• Daniel Sinapius-Horčička (* 1640 – † 1688), evanjelický kňaz, barokový spisovateľ a prekladateľ
• Augustín Doležal (* 1737 – † 1802), básnik, evanjelický kňaz a učiteľ
• Ondrej Hodža (* 1819 – † 1888), evanjelický kňaz, národnokultúrny pracovník a cirkevný hodnostár
• Jozef Juraj Styk (* 1897 – † 1965), politik, hospodársky pracovník
• Dušan Jamriška (* 1903 – † 1979), dôstojník, protifašistický bojovník
• Eugen Lazišťan (* 1917 – † 2006), fotograf

Partnerské mestá

1. Fulnek, Česko

Literatúra

• BELLA, Miloš; PLŽIK, Vladimír; CABADAJ, Peter. Sučany : monografia obce. Turany : Tlačiareň P+M, 2018. 328 s. ISBN 978-80-89694-35-8.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sučany

Externé odkazy

• Oficiálny web
• Apsida.sk- profil gotického kostola
• Základná škola SNP
• Bilingválne gymnázium Milana Hodžu