Let Air India 182
Let Air India 182 | |
Boeing 747-237B (VT-EFO) dva týždne pred explóziou | |
Nehoda | |
---|---|
Dátum | 23. jún 1985 |
Čas | 07:14:01 (UTC) |
Charakteristika | explózia trhaviny počas letu |
Miesto | Atlantický oceán (južne od pobrežia Írska) |
Súradnice | 51°03′36″S 12°49′00″Z / 51,06°S 12,816667°ZSúradnice: 51°03′36″S 12°49′00″Z / 51,06°S 12,816667°Z |
Lietadlo | |
Model | Boeing 747-237B |
Dopravca | Air India |
Registrácia | VT-EFO |
Začiatok letu | Letisko Montreal-Mirabel |
Medzipristátie | Letisko Londýn-Heathrow |
Druhé medzipristátie | Letisko Dillí-Palam |
Cieľ letu | Letisko Bombaj-Sahar |
Následky | |
Počet osôb na palube | 329 |
Prežilo | 0 |
Zranených | 0 |
Mŕtvych | 329 |
Let Air India 182 bol pravidelný let indickej leteckej spoločnosti Air India operujúci na trase Montreal-Mirabel – Londýn-Heathrow – Dillí-Palam – Bombaj-Sahar. Lietadlo typu Boeing 747-237B používané na tejto linke bolo 23. júna 1985 nad Atlantickým oceánom zničené pri bombovom útoku. Zahynulo všetkých 329 ľudí na jeho palube, pričom až 270 z nich boli kanadskí občania. Tento útok je preto považovaný za najväčšiu masovú vraždu v kanadskej histórii a je tiež najväčším individuálnym teroristickým útokom v histórii leteckej dopravy.
Lietadlo s menom Emperor Kanishka smerovalo z kanadského Montrealu na medzipristátie v Londýne-Heathrowe, keď s ním bol presne o 07:14:01 UTC náhle stratený kontakt. Bomba explodovala v batožinovom priestore v prednej časti lietadla, ktoré sa v tom čase nachádzalo vo výške 9 400 m nad Atlantickým oceánom, asi 190 km juhozápadne od írskeho pobrežia. Na jeho palube zahynulo všetkých 22 členov posádky a 307 pasažierov, vrátane 84 detí (do 12 rokov) a 51 mladistvých (od 13 do 18 rokov). 270 obetí tvorili občania Kanady, 27 pochádzalo z Veľkej Británie a 22 z Indie, ďalšie obete boli zo Sovietskeho zväzu (3), Brazílie (2), USA (2), Španielska (2), Fínska (1) a Argentíny (1).
Pri rozsiahlych pátracích akciách, ktoré nasledovali po strate kontaktu s lietadlom, sa z mora podarilo vyloviť celkovo 131 tiel. Ich pitvy ukázali, že niekoľko obetí nielenže prežilo explóziu lietadla a následnú dekompresiu, ale ich smrť nastala až po páde do mora, kde sa utopili.
S katastrofou letu 182 priamo súvisí aj incident, ktorý sa udial v ten istý deň v termináli japonského letiska Narita v Tokiu. Tam len 55 minút po strate kontaktu s Air India vybuchla pri prekladaní batožiny z lietadla letiaceho z Vancouveru bomba, ktorá zabila dvoch pracovníkov letiska, ďalší štyria boli vážne zranení. Je zrejmé, že cieľom útoku mal byť let Air India 301 na trase Tokio – Bangkok, bomba uložená v kufríku však pri prekládke batožiny na toto lietadlo predčasne explodovala, čo zachránilo 177 ľudí, ktorí sa mali viezť na jeho palube.
Od začiatku boli hlavnými podozrivými z útoku členovia sikhskej separatistickej organizácie Babbar Khalsa a ďalších spriaznených skupín bojujúcich za vytvorenie nezávislého sikhského štátu v nepokojnej indickej provincii Pandžáb. Na útoku sa najpravdepodobnejšie podieľali členovia týchto organizácií žijúci v Kanade, ktorých radikalizmus sa vyostril po krvavom útoku indickej armády na Zlatý chrám v Amritsare v júni 1984, ktorý bol najposvätnejšou sikhskou svätyňou.
Konkrétni páchatelia útoku však napriek rozsiahlemu a nákladnému medzinárodnému vyšetrovaniu, prebiehajúcemu hlavne v Kanade a v Indii, zostávajú dodnes neznámi. Pozornosť vyšetrovateľov sa sústredila hlavne na identifikáciu dvoch mužov, ktorí si pod menami M. Singh a L. Singh objednali letenky na lety Air India 182 a 301, podali na letisku svoje batožiny, do lietadiel však nenastúpili. 15 rokov po útoku, 27. októbra 2000, boli zatknutí a obvinení z útoku kanadskí občania sikhského pôvodu Ripudaman Singh Malik a Ajaib Singh Bagri, obaja však boli 16. marca 2005 pre nedostatok dôkazov uznaní nevinnými. Aj proti ďalším podozrivým z útoku, vrátane lídrov sikhských separatistických skupín, nebol nikdy nazbieraný dostatok dôkazov pre ich stíhanie. Jediným právoplatne odsúdeným v tomto prípade tak ostáva automechanik Inderjit Singh Reyat, ktorý sa v roku 2003 priznal, že pomohol zostrojiť bombu použitú pri útoku, nedokázalo sa mu však, že by mal akékoľvek bližšie vedomosti o chystanom atentáte. V roku 2004 ho kanadský súd odsúdil na 5 rokov väzenia, odkiaľ bol 9. februára 2008 prepustený.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka vyšetrovacej komisie (po anglicky)