Let Pan Am 103

Let Pan Am 103
Trosky lietadla Boeing 747-121 letu 103
Nehoda
Dátum	21. december 1988
Čas	19:02:46 (UTC)
Charakteristika	explózia trhaviny počas letu
Miesto	Lockerbie, Škótsko
Súradnice	55°06′56″S 3°21′31″Z
Lietadlo
Model	Boeing 747-121
Dopravca	Pan Am
Registrácia	N739PA
Začiatok letu	Letisko Londýn-Heathrow
Cieľ letu	Letisko New York-JFK
Následky
Počet osôb na palube	259
Prežilo	0
Zranených	0
Mŕtvych	259 + 11 (neboli v lietadle)
Letecký portál

Let Pan Am 103 bol let lietadla Boeing 747-121, 21. decembra 1988 ukončený teroristickým bombovým útokom, inak známym ako Aféra Lockerbie.

Let spoločnosti Pan American World Airways smerujúceho z londýnskeho letiska Heathrow na newyorské letisko Johna Fitgeralda Kennedyho bol ukončený odpálením plastickej trhaviny typu Semtex na palube lietadla nad škótskym mestečkom Lockerbie, v kraji Dumfries a Galloway. Celkom bolo 270 obetí z celkom 21 štátov aj s 11 ľuďmi, ktorí zahynuli pod troskami na zemi. Udalosť bola považovaná až do teroristických útokov 11. septembra 2001 za najväčší teroristický útok na občanov USA, vďaka celkovému počtu 189 obetí z tohto štátu.

Podľa neskoršieho vyšetrovania bolo znalcami z oblasti pyrotechniky a bombových útokov zistené, že nálož plastickej trhaviny vybuchla v prednej časti batožinového priestoru. Podľa expertíz bolo použité k detonácii niečo medzi 340 až 450 gramov Semtexu. Trosky lietadla boli rozptýlené na území celkom 845 kilometrov štvorcových, k čomu prispel vietor s rýchlosťou 190 km/h.

Let

Let PA 103 odštartoval ako let PA 103A z Letiska Frankfurt nad Mohanom v Nemecku na palube Boeingu 727 a smeroval na letisko Heathrow v Londýne v Spojenom kráľovstve, kde prestúpilo 47 pasažierov z celkového počtu 89 do Boeingu 747, ktorý pokračoval s 259 pasažiermi ako let PA 103 a mal pristáť na letisku JFK v New Yorku v USA, a potom pokračovať na cieľové letisko, opäť lietadlom Boeing 727 do Detroitu.

Let mal podľa letového poriadku odštartovať z Londýna o 18:00 miestneho času, ale kvôli oneskoreniu opustil runway číslo 27L o 18:25. V čase 18:56 prekročilo lietadlo anglicko-škótske hranice. V čase 19:00 bol let odovzdaný pod kontrolu leteckej prevádzky (KLP) letiska Glasgow-Prestwick. Pozdrav spolu so zadaním súradníc boli posledné slová zachytené KLP.

V posledných minútach letu bolo lietadlo pozorované na radaroch v čase 19:01 a 19:02 nad zálivom Solway Firth. Posledné dostupné informácie o lietadle boli, že letelo vo výške 9 400 metrov rýchlosťou 580 km/h v čase 19:02:46 – 21. decembra 1988. Potom v lietadle explodovala nálož. Následné pokusy o kontakt s kapitánom letu McQuarrim boli neúspešné. Trosky lietadla dopadli na Sherwood Crescent v Lockerbie, kde spôsobili ďalšie nešťastie v podobe ďalších obetí.

Geologickou stanicou v Eskdalemuir neďaleko Lockerbie boli zaznamenané seizmické otrasy s hodnotou 1,6 stupňa Richterovej stupnice. Pilot spoločnosti British Airways kapitán Robin Chamberlain, letiaci na linke Glasgow – Londýn, v tom čase v blízkosti mesta Carlisle, spozoroval a následne ohlásil veľký výbuch v onej oblasti.

Varovanie z Helsínk

Správa o varovaní

Dňa 5. decembra 1988 vydala Federálna letecká správa USA (Federal Aviation Administration (FAA)) bulletin s vyhlásením, že neznámy muž s arabským prízvukom ohlásil telefonicky na americkú ambasádu v Helsinkách možnosť výbuchu lietadla spoločnosti Pan Am na linke z Frankfurtu do USA v nasledujúcich dvoch týždňoch so spojitosťou s organizáciou palestínskeho politika a teroristami Abu Nidala, a že výbušninu dá do lietadla fínska občianka v nejakom dômyselnom zariadení.

Po tomto telefonáte a vydaní bulletinu FAA boli kontaktované všetky americké letecké spoločnosti, samozrejme vrátane spoločnosti Pan Am, ktorá zdražila svoje letenky, respektíve pridala k cene leteniek poplatok, o 5 dolárov na osobu, za špeciálne bezpečnostné opatrenia. Na základe varovania si následne mnoho ľudí vybralo na let inú leteckú spoločnosť a voľné miesta boli potom predané lacnejšie. Bezpečnostné zložky na frankfurtskom letisku našli varovný bulletin pod hromadou dokumentov na stole deň po tragickej udalosti. Jedna z pracovníčok, ktorá mala za úlohu prezeranie batožiny, priznala, že sa o trhavine semtex dozvedela až 11 mesiacov po nešťastí (Prime Time Live, november 1989). Vyšetrovatelia neskôr vyhlásili, že varovania boli mystifikácie a spolu s tragédiou súhra nešťastných náhod.

Motív činu

Poloha mesta Lockerbie na mape Škótska

Atentát mal byť odplatou Líbye za bombardovanie jej územia. V dňoch 15. a 16. apríla roku 1986 spustila americká armáda sériu útokov lietadiel z britských vojenských základní na líbyjské mestá Tripolis a Benghazi, ako odvetu za atentát líbyjských služieb vo vtedajšom Západnom Berlíne na bar, kde boli vtedy americkí vojaci, z ktorých boli traja zabití a 230 zranených. Túto operáciu objednal Kaddáfí ako odpoveď za potopenie dvoch líbyjských lodí americkou armádou v Siderském zálive severne od Líbye. Počas bombardovania bola zabitá aj jeho adoptívna dcéra Hanna Gaddafi.

Takto znejú oficiálne správy o motíve, ale existujú aj iné teórie a iní atentátnici, ako napríklad spojitosť výbuchu so štyrmi pasažiermi v podobe agentov CIA, údajne prevážajúci väčšie množstvo heroínu a peňazí. Spočiatku jedna z hlavných vyšetrovacích verzií a dodnes pomerne často uvádzaný motív, mala byť odveta arabských radikálov, popri Iráne, za zostrelenie dopravného lietadla Airbus A300 s 290 ľuďmi na palube, let Iran Air 655, uskutočnené americkou armádou o šesť mesiacov skôr. Jeden z najväčších teroristov Abu Nidal mal podľa inej teórie byť mozgom atentátu. Podľa teórie Joe Viallsa spôsobili detonáciu rádiové vlny a ďalšie.

Vykonanie atentátu

Bola použitá plastická trhavina značky Semtex, ktorá bola zabudovaná v kazetovom rádioprehrávači, ktorý bol umiestnený v cestovnom kufri v batožinovom priestore. Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že spolu s prehrávačom bolo v batožine oblečenie, ktorého ohorený útržok sa našiel na mieste nešťastia. Z neho sa neskôr zistilo, že bol vyrobený na ostrove Malta. Odborníkov doviedol kúsok látky až k maltskému obchodníkovi menom Tony Gauci, ktorý dosvedčil, že ono oblečenie predal neznámemu mužovi líbyjského výzoru, v ktorom neskôr spoznal Al Megrahima, a stal sa tak kľúčovým svedkom obžaloby. Bola nájdená aj časť (úlomok plošného spoja asi 1x1 cm) švajčiarskeho časovača, rovnakého typu, ako bol už predtým objavený medzi súčasťami na výrobu bomby v batožine líbyjského agenta. Existujú však skutočnosti, ktoré spochybňujú svedectvo Gauciho, v prípade časovača zase existuje podozrenie, že s dôkazmi vyšetrovatelia zámerne manipulovali.

Vyšetrovatelia zistili aj prítomnosť neoznačenej batožiny na palube, ktorá sa tam dostala z letiska v Luqe (Malta), cez let číslo KM 180 do Frankfurtu v Nemecku, odkiaľ bola preložená na let PA 103A a nakoniec na PA 103 v Londýne.

Vyšetrovanie

Vyšetrovanie útoku prebiehalo pod dohľadom polície z prefektúry Dumfries a Galloway, čo bol mimochodom dovtedy najväčší prípad vyšetrovaný najnižšou policajnou zložkou. Na vyšetrovanie boli použité satelitné a letecké systémy, armáda, civilné a vojenské helikoptéry. To všetko slúžilo okrem iného na zhromaždenie viac ako 10 000 častí lietadla.

Po zozbieraní základných poznatkov a identifikačných objektov bola vykonaná umelá rekonštrukcia detonácie trupu lietadla, čím sa zistilo, kde sa začalo lietadlo rozpadať a akú silu výbuch mal. Zistilo sa, že výbuch mal svoje "epicentrum" v prednom batožinovom priestore, konkrétne pod písmenom "P" v nápise Pan Am. Predná časť lietadla sa od trupu oddelila počas len troch sekúnd od výbuchu. V neskôr nájdenej čiernej skrinke bolo v dobe od detonácie zaznamenaných iba 180 milisekúnd šumu, pri ktorých bolo zariadenie uvedené mimo prevádzku.

Počas trojročného vyšetrovania, na ktorom sa okrem polície z Dumfries a Galloway podieľala aj americká FBI, bolo vykonaných 15 000 výsluchov. 13. novembra 1991 bolo vznesené obvinenie z vrážd proti Abdelovi Bassetovi Ali al-Megrahimovi, líbyjskému príslušníkovi tajných služieb a veliteľovi stráženia Libyan Arab Airlines, ďalej proti Laminovi Khalifah Fhimahovi, vedúcemu pracovníkovi na letisku Luqa na Malte. Ďalej boli od OSN uvalené sankcie na Líbyu, na čele s generálom Muammarom al-Gaddafim. Hlavné pojednávanie prebiehalo na neutrálnej pôde v holandskom Camp Zeist.

31. januára 2001 bol Megrahi odsúdený za vraždu s dobou pobytu 27 rokov vo väzení. Fhimah bol oslobodený. Megrahiho odvolanie bolo zamietnuté 14. marca 2002. Odvolal sa ešte k Európskemu súdu pre ľudské práva, ktorý oslobodenie viny označil za neprípustné. V októbri sa opäť u škótskych právnych inštitúcií odvolal. Megrahi si svoj trest odpykáva vo väznici mesta Greenock, západne od Glasgowa. Tento rozsudok však vyvolal mnoho rozporuhodných reakcií a mnoho otázok. Existuje veľa ľudí, ktorí si myslia, že rozhodnutie súdu bolo vykonštruované a s politickým podtextom.

Kvôli novým okolnostiam zisteným v roku 2004 právnickým tímom okolo Megrahiho spísaných na 500 stránkach budú právnici odsúdeného znovu usilovať u Najvyššieho súdu v Edinburghu o obnovenie procesu. (Zdroj: The Observer, nedeľa 17. 6. 2007.) Pri ďalšom vyšetrovaní sa postupne zistilo, že niektoré objavené časti bomby boli pravdepodobne dodané na miesto nešťastia neskôr. 22. decembra 2008 svetové tlačové agentúry priniesli správu o tom, že dôkaz, usvedčujúci Líbyu z účasti na leteckom nešťastí v Lockerbie, bol podvrh.

V auguste 2009 bol z humanitárnych dôvodov škótskou exekutívou prepustený Megrahi, pretože má podľa lekárov rakovinu prostaty v konečnom štádiu. Kvôli možnosti prepustenia zo zdravotných dôvodov sa predtým vzdal odvolania proti trestu, ako to vyžadujú britské zákony.

Občan Lýbie Abú Agila Muhammad Masúd Chajr al-Marímí, údajný tajný agent režimu bývalého líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího, bol na súde Spojených štátov obvinený federálnou prokuratúrou zo "zničenia lietadla s následkom smrti".

Obete

Nápis pri pomníku všetkým obetiam na cintoríne v Lockerbie

Obete z lietadla

Z 243 cestujúcich a šestnástich členov posádky neprežil nikto. Podľa vyšetrovania vnikol do trupu lietadla po odpálení bomby a následnom odtrhnutí sa časti lietadla, silný vietor, spôsobený rozdielom tlaku zvonka a vo vnútri stroja, ktorý mohol mať za následok vymrštenie nepripútaných pasažierov z lietadla, kde bola teplota cca −46 °C (9 000 m) a následný, približne dvojminútový pád na zem. Obrovský rozdiel zmeny tlaku mohol aj cestujúcim doslova roztrhať vnútorné orgány a spôsobiť smrť.

Podľa lekárskych špecialistov a aj podľa nájdených tiel obetí sa malo za to, že niektorí jedinci neupadli do bezvedomia, prežili výbuch aj následný pád do nižších, na kyslík bohatších výšok, ale už neprežili dopad, alebo neboli včas nájdení. Na telách obetí neboli známky úrazov spôsobené detonáciu, ba ani dekompresie.

Národnosť	Cestujúci	Posádka	Na zemi	Spolu
Argentína	2	-	-	2
Belgicko	1	-	-	1
Bolívia	1	-	-	1
Filipíny	1	-	-	1
Francúzsko	2	1	-	3
India	3	-	-	3
Írsko	3	-	-	3
Izrael	1	-	-	1
Jamajka	1	-	-	1
Japonsko	1	-	-	1
Južná Afrika	1	-	-	1
Kanada	3	-	-	3
Maďarsko	4	-	-	4
Spojené kráľovstvo	31	1	11	43
Spojené štáty	178	11	-	189
Španielsko	-	1	-	1
Švajčiarsko	1	-	-	1
Švédsko	2	1	-	3
Taliansko	2	-	-	2
Trinidad a Tobago	1	-	-	1
Západné Nemecko	3	1	-	4
Spolu	243	16	11	270

Po dopade bol nájdený vrchný zo stevardov ženou miestneho farmára ešte nažive, ale neprežil do príchodu odbornej pomoci, rovnako ako iný muž – cestujúci. Okrem nich bolo nájdených niekoľko tiel pripútaných bezpečnostnými pásmi, matka objímajúca svoje dieťa a tiež pár priateľov držiacich sa za ruky, čo naznačuje, že pasažieri nezomreli ihneď.

Obete z Lockerbie a z okolia

Obete majú pomníčky v podobe krížov rozosiatych po okolí

Na zemi zomrelo následkom dopadu trosiek lietadla celkom 11 ľudí – obyvateľov Lockerbie. Krídla dopadli na 13 Sherwood Crescent, rýchlosťou okolo 800 km/h zmietli z povrchu niekoľko domov a vytvorili kráter dlhý 47 metrov a s objemom 560 m³. Pri tom zahynula celá štvorčlenná rodina, ktorých dom explodoval a zapálené časti dopadli až na blízku cestu A74 (Glasgow – Carlisle), kde poškodili niekoľko automobilov. Celkom muselo byť zbúraných okolo 20 domov, nepočítajúc tie, ktoré sa už zrútili. Jediným nedotknutým domom bol miestny rímskokatolícky kostol. Ostatní ľudia zomreli na následky úrazov spôsobených padajúcimi časťami lietadla alebo domov.

Telá obetí ležali v troskách, na uliciach a v okolí mestečka mnoho hodín, dokonca aj dní, kvôli dokumentácii a identifikácii. Okrem policajných a armádnych zložiek zo Škótska a Anglicka pomáhalo odstraňovať následky katastrofy aj veľa dobrovoľníkov.

Ľudia, ktorí neleteli

Niekoľko osôb malo to šťastie, že síce linkou PA 103 letieť mali, ale nakoniec sa tak nestalo. Medzi nimi bola americká štvorčlenná hudobná skupina The Four Tops, ktorá lietadlo vďaka zdržaniu v nahrávacom štúdiu nestihla. Ďalej potom bývalý člen skupiny Sex Pistols – Johnny Rotten s manželkou Norou, ktorí let nestihli, pretože sa nestihli zbaliť. Jaswant Basuta, ktorý sa po pasovej kontrole opil v odletovej hale, nestihol nástup do lietadla a neskôr, po páde lietadla bol privedený na výsluch, pretože mal na palube batožinu a bol v tej dobe hlavným podozrivým.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Let Pan Am 103 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Letecký portál