Letečko
Letečko (iné názvy: letočko, letko, leto, lesola, lésola, máj, májik, hájik[1][2]) je zelená vetvička, používaná pri jarných obchôdzkach dievčat, ktorá symbolizovala prichádzajúcu jar a prebúdzajúci sa život. V súlade s predstavami v tradičnom roľníckom prostredí bolo potrebné zabezpečiť príchod jari a zabezpečiť priaznivé podmienky pri získavaní obživy aj rituálnymi úkomni. Dospievajúce dievčatá s letečkom obchádzali dedinou domy, priali zdravie v rodine a prosperitu v hospodárstve, za čo boli odmenené naturáliami, prípadne finančne. Išlo buď o samostatný obrad alebo sa tieto obchôdzky uskutočnili hneď po zničení Moreny, symbolu zimy a smrti. Obchôdzky sa konali od štvrtej pôstnej nedele do Juraja (24. apríla) a boli sprevádzané piesňami:
„ |
|
“ |
– pieseň z okolia Hlohovca[3]:173-174
|
„ |
|
“ |
– pieseň z obce Láb[3]:173
|
V súčasnosti patria tieto obchôdzky najmä do detských folklórnych súborov.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Heslo letečko na internetovej encyklopédii ludovakultura.
- ↑ lesola. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok 2 L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. ISBN 80-224-0900-6. S. 54. ; letko. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok 2 L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. ISBN 80-224-0900-6. S. 56.
- ↑ a b HORVÁTHOVÁ, Emília. Rok vo zvykoch nášho ľudu. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1986. 246 s. (Korene; zv. 20.)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- letečko. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 1. Bratislava : Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6. S. 305 – 306.
- HORVÁTHOVÁ, Emília. Rok vo zvykoch nášho ľudu. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1986. 246 s. (Korene; zv. 20.) S. 172 – 174.