Letenský profil

Letenský profil
Prírodná pamiatka
skalný odkryv PP Letenský profil
Štát	Česko
Región	Praha
Hlavné mesto Česka	Praha
Mestská časť	Holešovice – Praha 7, Hradčany – Praha 1
Nadmorská výška	200 – 230 m n. m.
Súradnice	50°5′36″S 14°24′47″V
Rozloha	1,47 ha
Vznik	1. júl 1988
- Vyhlásil	Národný výbor hl. m. Prahy
Správa	AOPK ČR
Kód AOPK ČR	1115
Letenský profil Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Letenský profil
Webová stránka: BioLib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Letenský profil je skalnatá prírodná pamiatka ležiaca na území hlavného mesta Praha. Je tvorená dvoma oddelenými parcelami, ktoré sa nachádzajú na dvoch katastrálnych územiach Hradčany a Holešovice. Letenský profil bol vyhlásený za prírodnú pamiatku v roku 1988 a to hlavne na základe nálezov značného množstva skamenelín. Z geologického hľadiska patrí medzi najlepšie prístupné odkryvy letenského súvrstvia. Prírodná pamiatka má prevažne charakter lesného porastu a výrazných skalných odkryvov s výskytom vegetácie bylín a krov. Vo východnej časti sa nachádzajú prirodzené skalné odkryvy a naopak v západnej časti sú prítomné umelé zárezy. Prírodná pamiatka Letenský profil je tvorená dvoma síce samostatnými, ale nie veľmi vzdialenými územiami.

Lokalita

Rozlohou väčšia časť prírodnej pamiatky leží na území mestskej časti Prahy 7 (Holešovice) na ľavom brehu Vltavy na JJV orientovanom svahu Letenských sadov. Tento svah sa nachádza SZ od Čechovho mosta pod budovami Kramářova vila a Hanavský pavilon a zaujíma rozlohu 1,371 ha. Druhá, menšia časť prírodnej pamiatky s rozlohou 0,096 ha leží na území mestskej časti Prahy 1 (Hradčany) na západnom svahu nad ulicou Pod Bruskou. Celková výmera prírodnej pamiatky podľa GIS činí 1,467 ha, ktorá sa ale značne líši od výmery uvedenej vo vyhláške (0,44 ha). Plán starostlivosti o PP Letenský profil preto obsahuje podnet na vydanie nového predpisu spravujúceho toto ZCHÚ.

História

Historické zmienky o Letenskom profile siahajú až do roku 1332, kedy sa na území Prahy ťažil kameň. V stredovekých lomoch, nachádzajúcich sa na Letnej, sa získaval stavebný kameň, ktorý bol využívaný prevažne na opravu Juditinho mostu. Tento most, južnejší predchodca dnešného Karlovho mosta, bol spravovaný českým rádom križiakov s červenou hviezdou. Povolenie na neobmedzenú ťažbu vydal kráľ Ján Luxemburský. Z tejto doby existuje archív s dochovanými listinami o lomoch na Letnej. Súbor máp starej Prahy z roku 1892 obsahuje mimo lomov zakreslených aj mnoho skál, ktoré mohli byť lomami. Súčasťou je tiež Letenský profil zaznamenaný ako skalný odkryv nachádzajúci sa pod novobarokovým Hanavským pavilónom. Tento odkryv je od roku 1988 chránený ako prírodná pamiatka.

Neskôr bolo toto územie využívané ako vinice. Na prírodnej pamiatke sú viditeľné stopy antropického vplyvu a to už od stredoveku, hlavne kvôli blízkosti centra mesta. Svedčia o tom úpravy terénu súvisiace s budovaním parkov, ako sú napríklad múriky proti zosuvom pôdy, položenie chodníkov či samotná výsadba exotických drevín.

Dnes sa v okolí prírodnej pamiatky Letenský profil nachádza ochranné pásmo v podobe prevažne mestských komunikácií a budov. Územie PP ako celok má však stále viditeľnú parkovú podobu a tvorí tak nedeliteľnú súčasť pražskej mestskej zelene. Letenský profil je vyhlásený za prírodnú pamiatku s evidenčným kódom ZCHÚ 1115 od 4. júla 1988 (podľa vyhlášky č. 5/1988 Sb. NVP).

Prírodné pomery

Územie prírodnej pamiatky Letenský profil je dlhodobo ovplyvňované ľudskou činnosťou, čo má za následok silné narušenie fauny. Pôvodná flóra je eliminovaná parkovými úpravami, predovšetkým vysádzaním exotických drevín. Napriek tomu tvorí územie PP významný biokoridor na ľavom brehu Vltavy.

Pozoruhodnou súčasťou Letenského profilu je dobre zachovaná fosílna fauna. Z geologického hľadiska je PP typickým príkladom lokality letenského súvrstvia vďaka prístupnosti a miery odkryvu profilu.

Geológia

Detail vrstiev skalného odkryvu

Podľa geologického členenia patrí územie do oblasti Barrandienu, stredočeskej oblasti Českého masívu.

Svahy PP Letenský profil ležia na podloží, ktoré tvoria droby, kremité pieskovce až kremence a piesčité bridlice. Toto zloženie sedimentov je typické pre letenské súvrstvie z obdobia ordoviku. Prírodná pamiatka Letenský profil je zároveň stratotypom letenského súvrstvia. Sú na ňom dobre pozorovateľné prechody medzi tmavými vrstvami drobových bridlíc a svetlými vrstvami kremencov až kremitých pieskovcov. Celková mocnosť súvrstvia dosahuje v tejto lokalite takmer 600 m. Odkryv na PP Letenský profil patrí medzi najprístupnejšie a najkvalitnejšie odkryvy letenského súvrstvia.

Paleontologické bohatstvo predstavuje druhovo nízka ale na množstvo bohatá fosílna fauna. Najpočetnejšie sú nálezy skamenelín pancierov trilobitov druhov Deanaspis goldfussi, Dalmanitina socialis a vzácne druhu Ecoptochile clavigera.

Západná čast územia PP je historicky spätá so sporom Joachima Barranda o „kolónie“. Pri svojom paleontologickom výskume narazil na niektorých miestach na rovnakú fosílnu faunu, ktorá ale pochádzala z rozličných geologických období. Tento jav pomenoval ako „spoločenstvá kolónií“, a skutočnosť založil na teórií migrácie mladšieho živočíšstva, ktoré uhynie kvôli nevyhovujúcim podmienkam avšak po ich dostačujúcej zmene sa mladšie typy fauny usadia. Náuka o kolóniách je zhrnutá v Barrandovom diele Obrana kolónií (Défense des colonies), ktoré napísal napriek negatívnym postojom rady geológov.

Flóra

Vegetácia na hladkých skalnatých odkryvoch je tvorená najmä bylinným a krovým porastom. Na zvyšku územia sa vyskytuje vegetácia lesného charakteru a dochádza tu k stretu pȏvodnej vegetácie s parkovou, s prítomnosťou druhov prevažne mestskej krajiny. Pȏvodnú flóru tvorili dubohrabové háje, cenózy skalných stepí a fragmenty sutinových lesov a dnes ju nachádzame iba na malých plochách územia. V oblasti nebol pozorovaný žiadny chránený druh. Dnešná podoba vegetácie má nevhodné zloženie, ktoré predstavujú zástupcovia inváznych druhov drevín: agát biely (Robinia pseudacacia) a kustovnica cudzia (Lycium barbarum). Naopak spoločenstvá javoru poľného (Acer campestre) by bolo vhodné rozšíriť.

Druhy drevín vyskytujúce sa na území PP: javor poľný (Acer campestre), javor mliečny (Acer platanoides), pagaštan pleťový (Aesculus hippocastanum), pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima), cesnačik lekársky (Alliaria officinalis), trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris), palina obyčajná (Artemisia vulgaris), karagana stromovitá (Caragana arborescens), hrab obyčajný (Carpinus betulus), svíb krvavý (Cornus sanguinea), jaseň štíhly (Fraximus excelsior), pakost smradľavý (Geranium robertianum), kuklík mestský (Geum urbanum), brečtan popínavý (Hedera helix), lastovičník väčší (Chelidonium majus), šalát kompasový (Lactuca serriola), vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), kustovnica cudzia (Lycium barbarum), dub letný (Quercus robur), agát biely (Robinia pseudacacia), baza čierna (Sambucus nigra), lipa malolistá (Tilia cordata) a pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica).

Fauna

Z hľadiska polohy prírodnej pamiatky blízko k stredu mesta, je pôvodná fauna silno antropicky devastovaná. Napriek tomu sa v krovinách zhlukujú niektoré druhy vtákov, ktoré tu hniezdia, ako je napríklad kolibiarik čipčavý (Phylloscopus collybita). Žije tu mnoho bližšie neurčených druhov drobnej fauny, napríklad epigeické chrobáky alebo pavúkovce či motýle.

Ochrana

Letenský profil bol vyhlásený za prírodnú pamiatku 4. júla 1988 a je pod záštitou Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR. Predmetom ochrany je práve existencia geologických objektov. Z geologického hľadiska tvorí táto PP významnú lokalitu. Motívom ochrany je zachovanie geologického profilu, ktorý je vzorovým príkladom stratotypu litostratigrafickej jednotky. Významný geologický útvar je aj prirodzený skalný odkryv letenského súvrstvia stupňa beroun, z obdobia prvohôr. Nedielnou súčasťou záujmu ochrany je paleontologické bohatstvo v podobe náleziska hojného množstva skamenelín.

Cieľom ochrany je udržanie geologického profilu so zámerom zachovania geologických fenoménov a ich následná ochrana pred sukcesiou. S tým súvisí snaha o návrat k pôvodnej flóre na skalných odkryvoch predovšetkým formou eliminácie nevhodných druhov vegetácie. Značná časť územia je husto pokrytá kustovnicou cudzou (Lycium barbarum), ktorá by sa mala podľa plánu starostlivosti obmedzovať vyrezávaním a následným pravidelným dlhodobým kosením tento stav udržiavať. Na skalných odkryvoch sa v pláne starostlivosti odporúča použitie maloplošného herbicídneho postreku.

Ochranné opatrenie na spevnenie skalného odkryvu

Ďalším spôsobom obnovy druhového zloženia je naopak podpora druhov drevín prirodzenej štruktúry flóry, ako sú konkrétne javor poľný (Acer campestre), hrab obyčajný (Carpinus betulus) a dub zimný (Quercus petraea). Plán starostlivosti taktiež zahŕňa pravidelné kosenie jedenkrát ročne na začiatku leta.

Ochranné pásmo je situované 50 m od hranice PP a má parkový charakter. Aj úpravy parkov sa riadia zásadami z plánu starostlivosti, a to výsadbou takých druhov stromov, ktoré sú tomuto regiónu vlastné a ich nároky na život nezaťažujú okolitý biotop.

V pláne starostlivosti o prírodnú pamiatku Letenský profil pre roky 2010 – 2024 sa na základe nezrovnalostí vo výmere chráneného územia a skutočnými rozmermi územia, ktoré je chránené, je podaný návrh na oficiálne rozšírenie ZCHÚ. Týmto krokom by zároveň došlo k prepojeniu dodnes dvoch samostatných častí prírodnej pamiatky. Popritom by sa posilnila tiež komplexná ochrana biokoridoru ľavého brehu Vltavy, ktorého je PP Letenský profil iba súčasťou.

Pozri aj

Zoznam chránených území v Prahe

Galéria

• 
  Informačná ceduľka
• 
  Pamätná tabuľa
• 
  PP Letenský profil
• 
  Ulica Pod Bruskou

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Letenský profil

Externé odkazy

• Vyhláška, ktorou sa určujú chránené prírodné výtvory v Prahe (po česky)
• BioLib.cz (po česky)
• PP Letenský profil Archivované 2012-03-05 na Wayback Machine (po česky)
• Plán starostlivosti

Portál vied o Zemi