Liptovský hrad
| Liptovský hrad | |
| Sielnický hrad | |
| zrúcanina hradu | |
 Ruiny hradu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský |
| Región | Liptov |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obec | Liptovská Sielnica |
| Pohorie | Chočské vrchy |
| Nadmorská výška | 1 000 m n. m. |
| Súradnice | 49°08′51″S 19°25′49″V / 49,1475°S 19,4303°V |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | po  z obce Kalameny
|
  Poloha hradu na Slovensku
| |
 Poloha hradu v Žilinskom kraji
| |
| Wikimedia Commons: Liptov Castle | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Liptovský hrad[1] (iné názvy: Sielnický hrad, Liptovský Starý hrad) je ruina hradu na Liptove, v blízkosti hraníc okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Nachádza sa v okrese Liptovský Mikuláš, cca 220 m od hraníc, v katastrálnom území Sestrč, ktoré je súčasťou obce Liptovská Sielnica.
Zvyšky niekdajšieho hradu stoja na vrchu Sestrč (999,9 m n. m.) v Chočských vrchoch, vypínajú sa nad obcami Kalameny a Bukovina. Bol najvyššie položeným hradom na Slovensku a zároveň jeden z najvyššie položených v strednej Európe.
Hrad je prvýkrát písomne doložený roku 1262, dal ho postaviť kráľ Belo IV. na mieste zaniknutého hradiska z 1. storočia pred Kr. Plnil obrannú funkciu. Bol viackrát zničený a následne rozširovaný (13. a 14. storočie), od roku 1340 bol sídlom Liptovskej župy. V rokoch 1431 – 1434 bol obsadený husitskými vojskami, v roku 1454 prešiel do vlastníctva Pongráca, ktorý zrenovoval obytnú časť a hrad posilnil predsunutou parkánovou hradbou. Po potlačení protikráľovského sprisahania v roku 1471 hrad dobyl kráľ Matej Korvín a nechal ho úplne zničiť. Dochovala sa z neho len časť múra pod previsom zatrávnenej zeminy.
Pôvodný hrad tvorila obytná veža, cisterna, malé nádvorie a dve brány. Hradnému panstvu pôvodne patrili rozsiahle územia (napríklad obec Liptovský Trnovec), ktoré sa značne zmenšili po vybudovaní hradov Likava a Liptovský Hrádok.
V 80. rokoch 20. storočia bol areál hradu predmetom výskumu stredovekej archeológie, pričom boli zrekonštruované a zakonzervované jeho základy, objasnil sa jeho postupný vývin až do zániku. Boli odkryté zvyšky dvoch cisterien, paláca, veží, objavené bolo tiež množstvo striel a kováčskeho materiálu z objavenej šmykne pod hradnou stenou na západnom okraji areálu.
Celý areál hradu je verejne prístupný. Vedie sem červeno-značkovaný turistický chodník Vlachy – Havránok – Bukovina – Sedlo pod Kráľovou (773 m n. m.) a tiež žlto-značkovaný turistický chodník Kalameny – Sedlo pod Kráľovou a ďalej do sedla Poľana (845 m n. m.).
Panoramatické snímky
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-02]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liptovský hrad
