Kvačianska dolina
| Kvačianska dolina | |
| národná prírodná rezervácia | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obec | Kvačany, Veľké Borové |
| Súradnice | 49°11′17″S 19°32′34″V / 49,18795°S 19,5428°V |
| Rozloha | 4,6179 km² (462 ha) |
| Vznik | 1967 |
| - posledná novelizácia | 1993 |
| Správa | TANAP |
| Kód | 329 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kvačianska dolina je krasová dolina vo východnej časti Chočských vrchov. Preteká ňou potok Kvačianka a územie doliny je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.[1]
Vedie ňou 
červeno značený chodník z Kvačian do Hút a 
modro značený chodník z rázcestia nad Oblazmi do Veľkého Borového.
V hornej časti doliny sa v lokalite Oblazy, na sútoku Kvačianky, Borovianky a Ráztockého potoka, nachádzajú dva drevené vodné kolesové mlyny, ktoré sú technickými pamiatkami. Dolný mlyn s pílou je zreštaurovaný a v prevádzke, nachádza sa v ňom expozícia mlynárskej techniky.
Flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Bohatá bylinná vegetácia je charakteristická výskytom horských, subalpínskych a alpínskych druhov, pričom je tu zreteľne viditeľný fenomén tzv. inverzia rastlinných spoločenstiev: hlboko v doline rastú na nízko položených miestach subalpínske a vysokohorské druhy odolné voči chladným a dlhým zimám a vysoko na svahoch a bralách - xerofilné a teplomilné druhy.
Medzi horské druhy patria: astra alpínska (Aster alpinus), plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum) (jedna z najnižších polôh na Slovensku 665 m n. m.), prvosienka holá (Primula auricula), horec Clusiov (Gentiana clusii), zvonček maličký (Campanula cochleariifolia), vápnička skalná (Kernera saxatilis), trojštet alpský (Trisetum alpestre), lipnica štajerská (Poa stiriaca), na žlto kvitnúci iskerník veľhorský (Ranunculus oreophilus), na bielo kvitnúci Ranunculus aconitifolius, tučnica alpínska (Pinguicula alpina), krkoškovec rakúsky (Pleurospermum austriacum), veronika kríčkovitá (Veronica fruticans), všivec praslenatý (Pedicularis verticillata) a kortúza Matthioliho (Primula matthioli). Samostatnú skupinu tvoria endemické alebo subendemické druhy, akými sú soldanelka karpatská (Soldanella carpatica), kostrava tatranská (Festuca tatrae), klinček lesklý (Dianthus nitidus) a lomikameň trváci (Saxifraga wahlenbergii).
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Oblazy – horný mlyn -
Oblazy – dolný mlyn so šopou a lávkou ponad Kvačianku
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Kvačianska dolina. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2016-09-24]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kvačianska dolina
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Kvačianska dolina a mlyny na Oblazoch na stránke obce Kvačany
- Poloha na turistickej mape
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rezerwat przyrody Kvačianska dolina na poľskej Wikipédii.