Londýnska zmluva (1641)
Londýnska zmluva podpísaná 10. augusta 1641 bola mierová zmluva, ktorá uzatvorila tzv. vojny biskupov (The Bishops' Wars) medzi Anglickým kráľovstvom (Karol I.) spojeným so škótskymi rojalistami a škótskymi protestantmi (Covenanters).
Historický kontext
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1637 chcel Karol I. uviesť novú liturgickú knihu Book of Canons (obdobu anglickej Book of Common Prayer) pre Škótsku cirkev (the Kirk), a priblížiť škótskych protestantov ku anglickej episkopálnej cirkvi. Škóti chceli naďalej po vzore presbyteriánskej reformácie zrušiť úrady biskupov a odmietali akékoľvek katolizujúce reformy. Škóti s neprejednanou, a ich parlamentom neodsúhlasenou reformou nesúhlasili, ba dokonca škótski presbyteriáni na znak protestu podpísali pakt (National Covenant alebo iba Covenant). Odtiaľ následne pochádza ich názov covenanters - "covenanteri". Hnutie následne naberalo na sile a vážne ohrozovalo kráľovu autoritu v krajine. Karol I. proti ich hnutiu rázne zakročil a prepadol Škótsko, čím sa začala tzv. Prvá vojna biskupov. Neúspechy anglických vojsk viedli k prímeriu a rokovaniam o mieri. Spor sa však nepodarilo vyriešiť a vypukla Druhá vojna biskupov, v ktorej však kráľ znovu začal prehrávať a osudnou sa mu stala najmä bitka pri Newburne (28. august 1640). Výsledkom rokovaní bola predbežná Riponská zmluva, ktorá kráľovi odoberala značné finančné prostriedky. Kráľ následne zvolal Dlhý parlament, od ktorého očakával schválenie finančnej podpory. Po tom, čo parlament v novembri 1640 pomoc odmietol, sa začali rokovania o konečnom mieri.[1][2]
Rokovanie a obsah zmluvy
[upraviť | upraviť zdroj]Rokovania medzi Karolom I. a Škótmi prebiehali až do podpisu Londýnskej zmluvy 10. augusta 1641. Zmluva bola kompromisom, pretože nie všetky škótske požiadavky boli splnené. Kráľ, ktorý musel riešiť problémy s anglickým parlamentom sa však snažil konflikt, čo najrýchlejšie ukončiť a tak sa v zmluve zaviazal:[3][4]
- prijať zákony schválené škótskym parlamentom v roku 1640, vrátane ustanovení podľa ktorých:
- naďalej nebol potrebný kráľov súhlas pre platnosť noriem schválených škótskym parlamentom, kráľ nemal právo veta
- boli zrušené biskupstvá v Škótsku
- Škótsko malo obdržať reparácie vo výške 300 000 libier (nazvané bratská pomoc)
- mala byť ustanovená anglicko-škótska parlamentná komisia, ktorá mala udržiavať mier a spoluprácu medzi krajinami
- kráľovské hrady v Edinburghu a Dumbartone sa začali používať výlučne na obranné účely
- Škóti, ktorí sa pridali do Covenantu nemali byť prenasledovaní ani diskriminovaní,
- škótske lode a tovary, ktoré boli počas vojny zadržané mali byť vrátené Škótsku
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ The Scottish National Covenant [online]. bcw-project.org, [cit. 2020-07-15]. Dostupné online.
- ↑ The Bishops Wars, 1639-40 [online]. bcw-project.org, [cit. 2020-07-15]. Dostupné online.
- ↑ BRADDICK, Michael J.. The Oxford Handbook of the English Revolution. Oxford : Oxford University Press, 2015. Dostupné online. ISBN 978-0-19-166727-5. (po anglicky)
- ↑ The Treaty of London, 1641 [online]. bcw-project.org, [cit. 2020-07-15]. Dostupné online.