Louis Wirth
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Louis Wirth | |
| americký sociológ | |
| Narodenie | 28. august 1897 Gemünden, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 3. máj 1952 (54 rokov) Buffalo, New York, USA |
Louis Wirth (* 28. august 1897, Gemünden, Nemecko - † 3. máj 1952, Buffalo, New York, USA) bol americký sociológ nemeckého pôvodu, člen takzvanej chicagskej školy. Medzi jeho odborné záujmy patril okrem iného mestský spôsob života, správanie minoritných spoločenských skupín alebo masmédia.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v roku 1897 v malej nemeckej dedine Gemünden ako jedno zo siedmich detí Rosalie Lorigovej a Josepha Wirtha. Louisov strýko sa už skôr presťahoval do Spojených štátov amerických a pri jeho návšteve Európy v roku 1911 rodina usúdila, že Spojené štáty mladému Louisovi ponúkajú viac príležitostí. Wirthovci najprv žili v Omahe (štát Nebraska), potom Louisa prijali na štúdiu na univerzite v Chicagu. Jeho doktorská práca bola publikovaná v roku 1925 pod názvom Ghetto. Od roku 1931 profesionálne pôsobil na Chicagskej univerzite pod vedením Roberta E. Parka. V roku 1947 ho zvolili do čela Americkej sociologickej spoločnosti (neskôr Americká sociologická asociácia). Louis Wirth zomrel celkom náhle a neočakávane na jar 1952 počas prednášky v Buffale, ktorú viedol.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Svoju koncepciu mestského človeka Wirth prvý raz predstavil v eseji Urbanism as a Way of Life, publikovanej roku 1938 v American Journal of Sociology. V mnohom vychádzal z diela Georga Simmela, ale na rozdiel od neho sa opieral o veľké množstvo empirických faktov. Wirth mesto pre sociologické účely definoval ako „relatívne veľké, husté a trvalé zoskupenie nerovnorodých indivíduí“. Na základe tejto definície (faktov veľkého množstva ľudí, hustoty osídlenia a heterogenity obyvateľstva) vytvoril charakteristiku mestského človeka, v ktorej zdôraznil predovšetkým nasledujúce rysy:
- prelietavosť, neosobnosť a chladná racionalizácia ľudských vzťahov; ľudia vstupujú do interakcií väčšinou len kvôli určitým konkrétnym cieľom,
- čo spolu s vysokou mobilitou ľudí v mestách vedie k oslabeniu vzájomného puta medzi ľuďmi v porovnaní s vidiekom;
- sociálne úlohy jedinca sú izolované a často majú aj protichodný charakter;
- súťaživosť prevažuje nad kooperáciou; jedinec vykorisťuje druhých vo svoj prospech.
Súčasné pôsobenie týchto prvkov je podľa Wirtha príčinou mestskej anonymity, apatie, bezohľadnosti a nezáujmu o osud ostatných (nezriedka aj svoj vlastný), čo tvorí podhubie na šírenie zločinného správania, nárast počtu samovrážd, rozvrat rodiny a ďalšie sociálno-patologické javy. Wirth zároveň poukazoval na to, že mnohé z charakteristík mestského človeka sa dajú generalizovať a že urbanizmus je prevažujúcim životným štýlom v celej modernej spoločnosti.
Wirthova teória vyvolala výraznú vlnu pozitívneho aj negatívneho ohlasu. Je síce pravda, že niektoré každodenné aktivity mestského človeka majú výrazne neosobnú povahu a formy interakcie zrodenej v mestách sa do určitej miery stali všeobecne platnými pre modernú spoločnosť, ale už od 60. rokov medzi sociológmi skôr prevažuje názor, že mestská „anonymita a strata ľudskosti v medziľudských vzťahov“ nie je zďaleka tak desivá, ako sa domnieval Wirth. Predstava o anonymnom a osamotene žijúcom mestskom indivíduu je dnes už prekonaná a je zrejmé, že na správanie človeka pôsobí oveľa viac rôznych premenných, než len samotný fakt života v meste.