Lucien Kroll
Lucien Kroll | |
belgický architekt | |
Narodenie | 13. marec 1927 Brusel, Belgicko |
---|---|
Úmrtie | 2. august 2022 (95 rokov) |
Alma mater | École Supérieure de la Cambre v Bruseli |
Odkazy | |
Commons | Lucien Kroll |
Lucien Kroll (* 13. marec 1927, Brusel, Belgicko – † 2. august 2022)[1] bol belgický architekt.
Po absolvovaní École Supérieure de la Cambre (Brusel) s titulom architekta pokračoval v štúdiu urbanizmu na Institut Supérieur de la Cambre a na Institut Supérieur International d'Urbanisme taktiež v Bruseli. Na začiatku spolupracoval s Charlesom Vandenhovem v Bruseli (1951 – 1957). Počas rokov 1950 až 1960 postavil niekoľko menších diel, vrátane domov, expozícií a škôl, ale aj sakrálne objekty, vrátane kostolov a niekoľkých budov pre cirkev, najznámejšie je stredisko Ecume Nique de Dom Lambert Bauduin v kláštore v Chevetogne (1963 – 1965). Jeho prvé zákazky mimo Belgicka boli benediktínsky kláštor, výrobné a administratívne budovy v Butare vo Rwande, v Afrike (1962 – 1970). Až v roku 1970 si však založil vlastný ateliér „Lucien Kroll“.
Svojou architektúrou sa snažil poukázať na svoje presvedčenie, že funkcionalizmus prestáva fungovať, a že moderna je v podstate totálne barbarstvo. Jeho práce boli tzv. „riadené anarchie“. Od začiatku svojej kariéry sa Kroll upriamoval na ľudový štýl, ktorý sa nevykazoval „progresivitou“, ale zahŕňal obmedzené použitie jednoduchých foriem a materiálov. Obľubuje kompozície tvorené zmiešavaním materiálov, pričom pôsobia ako náhodne usporiadané, preferuje zvetrané materiály a materiály, ktoré komunikujú s vegetáciou, pričom sa snaží aby jeho stavby pôsobili dojmom vzdušnosti – ľahkosti. Lucien Kroll bol výrazne inšpirovaný tvorbou rakúskeho architekta Hundertwassera, u ktorého tiež dominovali nedostatok symetrie, chaotické a rôzne farby.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho najvýznamnejšou stavbou je internát lekárskej fakulty na Université Catholique, Woluvé-St-Lambert, Brusel (1970 – 1982).
Meme je názov budovy v areáli študentov Woluwe St Lamert v Bruseli. Je to vlastne pomník venovaný demokratickému hnutiu v Európe a zároveň táto stavba znamenala prielom v života Krolla ako architekta. Budova sa skladá z 20 bytov, 60 ateliérov, 200 izieb, 6 skupín domov, reštaurácie, kina, divadla, obchodov, škôlky, úradov, pošty a niekoľko kaviarní. Z plánovaných 40 000 m² je nakoniec iba 20 000 m².
K ďalším jeho dielam patria:
- Skupina domov v Auderghem (1959)
- Ekumenické centrum pre Chevetogne (1963)
- Alma stanice metra, Brusel (1978)
- Bytový objekt v Cergy-Pontoise (1977 – 1983) a Marne-la-Vallée (1980 – 1983)
- École technique à Belfort, Francúzsko (1983)
- College Michelet Saint-Ouen, Francúzsko (1988)
- Sociálne byty v Haarleme, Holandsko (1985 – 1987)
- 'Ecolonia', Alphen aan – den-Rijn (1989 – 1953)
- La Maison de la nature, Belfort (1990 – 1992)
- Bethoncourt-Montbéliard (1990 – 1993)
- Lycée en Haute Qualité environmental, Caudry (1997 – 2001)
- High School HQE na Caudry, Francúzsko (1998)
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Obituary for the architect Lucien Kroll: disarming modernity [online]. newsingermany.com, 2022-08-03, [cit. 2022-08-04]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lucien Kroll
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Ateliér Luciena Krolla Archivované 2009-03-18 na Wayback Machine