Luciový stolček
Luciový stolček[1][2][3]:383 (iné mená: Luciin stolček[4] alebo lucijný stolček[5][3]:378) je podľa slovenských ľudových povier magický prostriedok spojený s predvianočným obdobím. Vyrábal sa od sviatku svätej Lucie (13. december) do Vianoc (25. december), pričom mohol byť vyrobený iba z dreva (smrekového alebo bukového) a nesmelo sa v ňom použiť nič kovové, ani klince. Stolček mal jednoduchú formu (trojnožka, stolček) a často býval vytvorený len (dvanástimi) sekmi sekery. Podľa povesti, muž, ktorý si na stolček sadol v kostole na polnočnej omši (prípadne v kruhu vyznačenom trojkráľovou kriedou, na krížnych cestách alebo doma), uvidel bosorky a bol pred nimi chránený. Už v 20. storočí bola praktika tvorby luciového stolčeka na väčšine Slovenska známa len z poverového rozprávania.[1] Obraz bol námetom viacerých umeleckých diel, napríklad balady Lucijný stolček od Jána Botta.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b luciový stolček. In: Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom: Elektronická encyklopédia [online]. Bratislava: Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, 2017-10-09, [cit. 2024-12-13]. Dostupné online.
- ↑ M. GABURA, Aquinas. Termíny a slová z náboženského odboru. Slovenská reč, 1943 – 1944, roč. 11, čís. 10, s. 303. ISSN 0037-6981.
- ↑ a b c KOVÁČIK, Ľubomír. Ján Botto: Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2006. ISBN 80-7149-915-3.
- ↑ KALESNÝ, František. Ľudové umenie na Slovensku. Martin : Osveta, 1955. S. [237].
- ↑ LEŠČÁK, Milan. Folklór a scénický folklorizmus. Bratislava : Národné osvetové centrum, 2007. ISBN 978-80-7121-294-2. S. 64.