Mária Mázorová

	Mária Mázorová
	folkloristka, pedagogička a choreografka
Rod. meno	Marie Panczaková
Narodenie	8. február 1928; Praha, Česko-Slovensko
Úmrtie	12. február 2016 (88 rokov); Zvolen, Slovensko
Bydlisko	Zvolen
Známa vďaka	Prvá autorka osnov pre tanečné odbory ĽŠU na Slovensku Zakladateľka folklórnych súborov Marína a Zornička Autorka knihy Slovenské ľudové tance
Alma mater	Karlova univerzita
Manžel	Martin Mázor
Deti	Zlatica Maarová Ľuba Chlupisová Martin Mázor
Odkazy
Commons	Mária Mázorová
	Biografický portál

Mária Mázorová (rodená Marie Panczaková * 8. február 1928, Praha, Česko – † 12. február 2016, Zvolen, Slovensko) bola významná folkloristka, pedagogička, choreografka a zakladateľka dvoch známych slovenských folklórnych súborov Zornička a Marína.

Zakladateľka tanečného odboru Ľudovej školy umenia vo Zvolene, autorka osnov, učebných plánov a metodiky pre ĽŠU, zakladateľka a umelecká vedúca folklórnych súborov Marína a Zornička, autorka knihy Slovenské ľudové tance, iniciátorka a prezidentka Medzinárodného detského folklórneho festivalu vo Zvolene, držiteľka Ceny mesta Zvolen za rok 2006 a ocenenia Kvet kultúry a umenia za rok 2008, ktoré jej udelil Banskobystrický samosprávny kraj.

Životopis

Narodila sa 8. februára 1928 v Prahe ukrajinskím vysťahovalcom od Ľvova Stepanovi Pančakovi a Márii, rodenej Szywagovej.

Od roku 1933 členka Baletnej školy Františka Bublu, potom Baletnej školy primabaleríny Národného divadla v Prahe Zdeňky Zabylovej, neskôr Tanečného štúdia Ruženy Gottliebovej. Roku 1946 objavuje slovenský folklór na Poľnohospodárskej výstave v Prahe, kam prof. Karel Plicka pozval popredné folklórne skupiny zo Slovenska.

Ako poslucháčka Karlovej univerzity (slovanské literatúry, anglistika) tancuje v tanečnej skupine pri činohre Národného divadla a vo Vysokoškolskom súbore piesní a tancov. V 5. semestri necháva vysokoškolské štúdium (so samými jednotkami) a nastupuje ako profesionálna tanečnica do Štátneho súboru piesní a tancov, kde neskôr pôsobí ako tajomníčka tanečnej zložky. Vo Vysokoškolskom folklórnom súbore pri Vysokej škole ekonomickej v Prahe pôsobí ako choreografka a inštruktorka. Tu sa zoznamuje so svojím budúcim manželom, Slovákom Martinom Mázorom z Kalinova pri Lučenci, ktorý je v súbore vedúcim slovenskej zložky.

V roku 1953 sa vydáva, 1958 sťahovanie do Liptovského Mikuláša, kde vedie folklórny súbor Máj, založený jej manželom v roku 1956. V 1960 sťahovanie do Zvolena. Pracuje v kultúrnom oddelení Okresnej odborovej rady vo Zvolene, v r. 1961 prichádza do Ľudovej školy umenia vo Zvolene, ako prvá učiteľka novovzniknutého tanečného odboru.

V roku 1966 vznikol súbor Marína (z troch zdrojov konkurz – súbor Hron Gymnázium, súbor Rozlet priemyslovka a absolventky ĽŠU Zvolen. Viedla ho do 1981 kedy ho odovzdala Jánovi Jamriškovi. V marci 1967 vznikol z najlepších detí na ĽŠU folklórny súbor Zornička, lebo doba si žiadala rôzne programy a bolo výhodné mať pripravený program s jedným kádrom detí. Samozrejme popri tom vždy účinkovali aspoň raz do roka všetci žiaci tanečného odboru s tzv. školským programom.

V oblasti školstva sa zaslúžila o základné učebné štruktúry pre tanečné odbory ĽŠU, lebo dovtedy nič také neexistovalo (osnovy učebné plány, metodiky a pod.) To ju priviedlo do metodického centra pri KPÚ v Banskej Bystrici neskôr do metodickej komisie pri MŠ SSR v Bratislave. Z toho vyplývala lektorská činnosť na mnohých preškoľovaniach, seminároch a kurzoch s krajskou aj celoslovenskou pôsobnosťou. Popri výučbe klasického tanca, tanečnej gymnastiky a výrazového tanca zaviedla na ĽŠU výučbu ľudových tancov, ktoré sa predtým vôbec nevyučovali a nejaký čas ich učila na ĽŠU vo Zvolene načierno s vedomím inšpektorky MŠ SSR. Bolo treba vydať veľa metodických materiálov, nakoniec aj knihu učebnicu slovenské ľudové tance, ktorú iniciovala a robila ako vedúca tvorivého tímu (Dr. Kliment Ondrejka, Dr. Oskar Elschek, Dr. Viera Nosáľová, Mgr. Heda Šimoneková atď.

Znalosti folklórneho materiálu získala pri prvých samostatných výskumoch organizovaných ešte z Prahy (1950 Važec, 51 Očová, 52 Poniky, Východná ai), a neskôr pri výberových cestách pre folklórne programy vo Východnej, Detve, Prešove atď. a pri spolupráci s folklórnymi skupinami a súbormi na dedinách. Po príchode z Prahy do L. Mikuláša jej veľmi pomohlo nadviazať takmer so všetkými folklórnymi súbormi v mestách a dedinách, keď robila inštruktorku II. celoštátnej spartakiády pre súborovú skladbu Pieseň rodnej zeme (1960) bola krajskou a pre dievčenské tance aj celoslovenskou inštruktorkou.

Od roku 1961 pracovala ako členka programovej rady a režisérka vo Východnej od roku 1966 (od začiatku) pre Podpolianske folklórne slávnosti v Detve, potom takisto v detskom Prešove, príležitostne aj inde (Podhorie, Veľká Lehota). Aj na nefolklórnych festivaloch robila réžie – Nové Zámky, Šaľa. Zúčastnila sa mnohých seminárov, kurzov a školení ako lektorka tu i v zahraničí a pre zahraničných Slovákov. Bola členkou poradných zborov v okrese, v kraji a pri Osvetovom ústave, aj po roku 1989 v Národnom osvetovom centre (NOC) v Bratislave.

Deti Ľuba (1954) a Martin (1955) sa narodili v Prahe, Zlatica (1960) vo Zvolene. Všetky tri deti odmalička tancovali – bolo to nutné aj preto aby mohli byť s matkou na vystúpeniach, festivaloch atď. Našťastie im to išlo. Ľubka sa neskôr stala členkou a sólistkou v Lúčnici. Martin tancoval aj v Jánošíku Brno, Zlatka spolupracovala s bratislavskou Studienkou. Zo siedmich starších vnukov tiež šesť pôsobilo v súbore, tancovali a chlapci Martin a Jakub aj hrali na píšťalku a fujaru (vnučka Barborka úspešne aj konferovala), prvé vystúpenia v kroji na pódiu má aj vnučka Mirka.

Od roku 2002 bola Mária Mázorová prezidentkou Medzinárodného detského folklórneho festivalu vo Zvolene, ktorý od roku 2001 organizuje mesto Zvolen, Folklórna únia Slovenska a najviac DFSŽ Zornička.

Získala mnoho uznaní doma ale aj v zahraničí (ako tanečnica a neskôr vedúca súborov pochodila desiatky krajín Európy i Čínu), v roku 2006 jej Mesto Zvolen udelilo najvyššie ocenenie Cenu Mesta Zvolen. 2013 dostala cenu Ferdinanda Kubalu, ktorá sa každoročne udeľuje za šírenie tradičnej ľudovej hudobnej kultúry medzi mládežou.

Mária Mázorová zomrela 12. februára vo veku 88 rokov. Napriek vysokému veku bola stále aktívna a až do posledných chvíľ obohacovala svet svojím úsmevom, prácou a pozitívnou energiou.

Úspechy a ocenenia

od 1961 autorkou prvých školských osnov pre ľudový tanec na základných umeleckých školách v niekdajšom Československu. Tanec učila podľa vlastných poznatkov „na čierno“, ako sa vtedy vyjadrila školská inšpekcia. Potom nastal, ako spomínala Mária Mázorová, prelom: „V roku 1974 ma ústredný školský inšpektorát pozval na celoštátne stretnutie učiteľov, na tzv. Dni Komenského do Uherského Brodu, aby tam deti, s ktorými som pracovala v súbore, predviedli tance. Tak nefolklórne, ako aj ľudové. A to bol zlom.“
od 1961 členka programovej rady a režisérka vo Východnej od roku 1966 (od začiatku) pre Podpolianske folklórne slávnosti v Detve
1966 spoluzakladá folklórny súbor Marína
1967 zakladá Detský folklórny súbor Zornička
1990 - autorka knihy Slovenské ľudové tance: MÁZOROVÁ, Mária - ONDREJKA, Kliment, a kol.: Slovenské ľudové tance. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990
od 2002 do 2016 Prezidentka Medzinárodného detského folklórneho festivalu vo Zvolene
2006 ocenenie Cena Mesta Zvolen
2013 dostala cenu Ferdinanda Kubalu, ktorá sa každoročne udeľuje za šírenie tradičnej ľudovej hudobnej kultúry medzi mládežou.

Externé odkazy