Očová
Očová | |
obec | |
Evanjelický kostol
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Zvolen |
Región | Podpoľanie |
Časti | Holcov Majer, Obchoditá |
Vodný tok | Hučava |
Nadmorská výška | 400 m n. m. |
Súradnice | 48°36′06″S 19°17′24″V / 48,6017°S 19,2901°V |
Rozloha | 88,34 km² (8 834 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 2 462 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 27,87 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1263 |
Starosta | Rudolf Huliak[3] (SNS, nezávislý) |
PSČ | 962 23 |
ŠÚJ | 518662 |
EČV (do r. 2022) | ZV |
Tel. predvoľba | +421-45 |
Adresa obecného úradu |
SNP 330/110, 962 23 Očová |
E-mailová adresa | info@ocova.sk |
Telefón | 045/5349 069 |
Fax | 045/5349 323 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Očová | |
Webová stránka: ocova.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Očová je obec na Slovensku v okrese Zvolen.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Je situovaná vo východnom okraji Zvolenskej kotliny, 12 km východne od mesta Zvolen. Severne od obce sa dvíha predhorie Poľany.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Výhodné klimatické a geografické pomery Podpoľania podmienili praveké osídlenie. Na základe archeologických nálezov môžeme tvrdiť, že toto územie bolo osídlené už v dobe bronzovej, teda asi 1800 rokov pred našim letopočtom. Žiaľ, písomné pamiatky na obdobie do 13. storočia sa nezachovali. Najstaršie dejiny Očovej nie sú stále uspokojivo objasnené. Očová je oveľa staršia ako o nej zachované prvé písomné zmienky a vyvíjala sa ako poddanská poľnohospodárska komunita Vígľašského hradného panstva.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová pôvodne gotická stavba s pravouhlým ukončeným presbytéria a predstavanou vežou, zo začiatku 14. storočia. Kostol sa nachádza v opevnenom areáli uprostred obce. V polovici 16. storočia bol vybudovaný obranný múr okolo kostola. V roku 1570 bola zaklenutá loď kostola. Veža bola doplnená v 17. storočí. Stavba prešla barokovou prestavbou v rokoch 1641, 1670 a v 18. storočí.[4] Presbytérium má dochovanú stredovekú rebrovú klenbu. Nachádza sa tu gotické pastofórium. Na ľavej strane víťazného oblúka a severnej stele lode sa dochovali fragmenty nástenných malieb z obdobia okolo roku 1320, ktoré zachytávajú výjav Zmŕtvychvstania, Krista vyvádzajúceho duše z predpeklia a Pannu Máriu s malým Ježišom medzi sv. Katarínou a sv. Dorotou. V kostole sa nachádzajú dva gotické oltáre, Skonu Panny Márie z roku 1520 a fragmentárne zachovaný oltár so sochami sv. Mikuláša a sv. Antona z roku 1514. Súčasťou interiéru je aj epitaf Jána Arnauta z roku 1599.[5] Kostol má hladké fasády, veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
-
Rímskokatolícky kostol
-
Rímskokatolícky kostol
-
Vstupná brána v opevnení
- Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s prvkami klasicizmu s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1785. V roku 1867 kostol vyhorel a o rok bol prestavaný. V tomto období vznikla veža kostola. V interiéri sa nachádza priebežná empora. Ďalej sa tu nachádza oltár s obrazom Ukrižovanie od J. B. Klemensa z roku 1868. Súčasťou interiéru je aj klasicistická kazateľnica a krstiteľnica z doby vzniku kostola.[6] Okná lode kostola sú polkruhovo ukončené s profilovanou šambránou. Veža je členená pilastrami a ukončená barokovou helmicou.
-
Evanjelický kostol
-
Evanjelický kostol
Pamätníky
[upraviť | upraviť zdroj]- Pamätník Mateja Bela, bol odhalený pri príležitosti 300. výročia jeho narodenia, 22.6. 1984 pred budovou základnej školy, kde pravdepodobne stál jeho dom. Ústredným prvkom pamätníka je socha Mateja Bela od akademického sochára Jána Kulicha.
- Pamätník padlých v 1. svetovej vojne – Na pamätníku padlých je vytesaných 83 mien a priezvisk. Nie sú tam všetci tí, ktorí v tejto vojne padli a boli aj jej obeťami z radov občanov obce. Podľa zistení vo vojenských záznamoch bolo počas vojny celkovo evidovaných až 112 vojakov. Pamätník sa nachádza v blízkosti evanjelického kostola.
- Pamätník 13. príslušníkom 2. Československej brigády v ZSSR – Pri obecnom úrade sa nachádza pamätník, ktorý pripomína tragickú udalosť v čase SNP. Dňa 7.10. 1944 došlo v nočných hodinách k havárii lietadla Červenej armády, ktoré prepravovalo pravdepodobne z letiska Tri duby na letisko v poľskom Krosne zranených príslušníkov 2. Československej brigády v ZSSR. Niektoré iné údaje hovoria, že lietadlo malo za cieľ letisko Tri duby a dopravovalo posily pre SNP.
-
Pamätník Mateja Bela
-
Pamätník padlých v 1. svetovej vojne
-
Pamätník 13. príslušníkom 2. Československej brigády v ZSSR
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Očová patrí medzi obce s bohatým kultúrnym a spoločenským životom. Obec doma, ale i v ďalekom zahraničí, reprezentujú folklórne súbory Detský folklórny súbor Poľana a Folklórny súbor Očovan. Obec takisto reprezentuje aj divadelný ochotnícky súbor Pilindoš, ktorý získal už nejedno ocenenie na divadelných prehliadkach. V obci sa tiež natáčal film Očovské pastorále, v ktorom stvárnil hlavnú postavu Július Pántik spolu s Jozefom Kronerom.
Divadelný ochotnícky súbor Pilindoš
[upraviť | upraviť zdroj]Divadelné ochotníctvo malo v Očovej dlhoročnú a veľmi plodnú tradíciu od roku 1934, kedy sa podarilo ochotníkom nacvičiť aj 4 divadelné hry počas jedného roka. Záznamy o divadelnej činnosti sú aj v rokoch 1941 a 1942 a tiež po 2. svetovej vojne v rokoch 1947. Aktivita divadelníkov však postupne ochabla a po 15 rokoch úplne zanikla. Až v roku 1998 po 40 ročnej prestávke si skupina divadelných nadšencov povedala, že to skúsi znova na doskách, ktoré znamenajú svet. Začali tak písať novodobú históriu divadelného ochotníckeho súboru, ktorý dostal neskôr meno Pilindoš.
Od tejto doby DOS Pilindoš uvádza každoročne aspoň jednu premiéru divadelnej hry, pravidelne sa úspešne zúčastňujú na regionálnych a krajských prehliadkach divadelných ochotníckych súborov. Zameranie hier je predovšetkým komediálne a veseloherné.
Folklórna skupina Očovan a Folklórny súbor Očovan
[upraviť | upraviť zdroj]Folklórna skupina Očovan patrí k najstarším folklórnym telesám na Slovensku. História činnosti siaha do roku 1936, kedy bola založená Júliusom Višňovským, učiteľom na očovskej škole. Od roku 1958 pracuje očovská folklórna skupina aj súborovým spôsobom.
Detský folklórny súbor Poľana
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1962 rozvíja činnosť Detský folklórny súbor Poľana, ktorý sa zúčastnil mnohých celoslovenských a medzinárodných súťaží a podujatí doma, v Poľsku, Srbsku, Česku, Maďarsku a v iných štátoch. Jeho dlhoročnou vedúcou bola Viera Šimkovičová.
Na podporu svojej činnosti založili folkloristi v roku 2003 OČOVAN – folklórne združenie priaznivcov ľudovej kultúry a tradičného umenia, ktoré okrem folklórnej skupiny podporuje aj Detský folklórny súbor Poľana, Ženskú spevácku skupinu Matičiarky a ochotníckych divadelníkov Pilindoš. Očovskí folkloristi okrem vystúpení organizujú, alebo pomáhajú organizovať viaceré tradičné kultúrne podujatia.
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Základná škola Mateja Bela Funtíka
[upraviť | upraviť zdroj]V Očovej sa žiaci učili v školách pri farnostiach najneskôr od 16. storočia. Vyučovalo sa v rôznych budovách v obci, ktoré boli práve k dispozícii, ale aj na okolitých lazoch. Budova terajšej školy bola odovzdaná žiakom a verejnosti do užívania 9.12. 1934. Niesla názov Štátna ľudová a meštianska škola Dr. Ivana Dérera a v medzivojnovom období patrila medzi najmodernejšie na Slovensku.
V roku 1995 sa škola zaradila medzi priekopnícke školy s regionálnym vyučovaním a výchovou na Slovensku. Čestný názov Základná škola Mateja Bela Funtíka má prepožičaný od roku 1996. Od roku 2002 má škola právnu subjektivitu, v roku 2004 sa zlúčila s miestnou materskou školou. Od roku 2013 je pri ZŠ zriadené centrum voľného času, ktoré prebralo organizáciu záujmovej činnosti žiakov v mimo vyučovacom a voľnom čase. V roku 2009 bola zrealizovaná rekonštrukcia školských budov cez projekt na zníženie energetickej náročnosti.
-
ZŠ Mateja Bela Funtíka
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Letisko Očová
[upraviť | upraviť zdroj]V blízkosti obce sa nachádza aj areál letiska. Letisko Očová s.r.o. je spoločnosť, ktorá vznikla s cieľom revitalizovať areál Letiska Očová. V súčasnosti prebieha príprava rozvoja Letiska Očová, vrátane modelov jeho dlhodobej udržateľnosti. Na letisku pôsobí a jeho správu zabezpečuje Slovenský aeroklub Očová s históriou siahajúcou až do roku 1949. Aeroklub na letisku prevádzkuje motorové, bezmotorové lietanie a parašutizmus. Letisko Očová je neverejné vnútroštátne letisko rozmerov 800 x 50 metrov. V súčasnosti je bez pravidelných liniek. Športové letectvo dôstojným spôsobom reprezentujú Očovskí bačovia – letci v Európe známi jedinečným majstrovstvom bezmotorovej akrobatickej pilotáže.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Sčítanie SODB 2021 (národnosť v %):
Počet obyvateľov: 2 534 | ||||
---|---|---|---|---|
slovenská | 96,17 % | |||
česká | 0,28 % | |||
rómska | 0,28 % | |||
maďarská | 0,24 % | |||
ostatné | 3,00 % | |||
Sčítanie SODB 2021 (vierovyznanie v %):
Počet obyvateľov: 2 534 | ||||
---|---|---|---|---|
Rímskokatolícka cirkev | 36,50 % | |||
Evanjelická cirkev augsburského vyznania | 28,26 % | |||
Gréckokatolícka cirkev | 0,67 % | |||
bez vyznania | 29,36 % | |||
ostatné | 4,78 % | |||
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Štefan Pilárik (* 1615 – † 1693), básnik, prekladateľ a autor autobiografických diel
- Matej Bel (* 1684 – † 1749), polyhistor, encyklopedista, pedagóg, evanjelický kňaz, priekopník slovenského osvietenstva
- Ladislav Jesenský (* 1812 – † 1870), veršovník a pedagóg
- Pavol Poničan (* 1875 – † 1929), právnik
- Ján Poničan (* 1902 – † 1978), básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a publicista
- Zuzana Šimkovičová (* 1922 – † 1983), pedagogička, fyzička
- Ján Gašpar Hrisko (* 1921 – † 1980), hudobník, cimbalista, upravovateľ ľudových piesní
- Ján Berky-Mrenica st. (* 1939 – † 2008), husľový virtuóz, skladateľ
- Jozef Moravčík (* 1945), politik, bývalý primátor Bratislavy
- Por. Karol Húrka (* 1977), fiktívny policajt zo seriálu Profesionáli
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Očová [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Očová- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Očová
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Apsida.sk- profil gotického kostola