Preskočiť na obsah

Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z MS v hokeji)

Pozri aj: Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025 a Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji
Zlatá medaila udelená na majstrovstvách 2001
Založené
1920 (V rámci olympijských hier)
1930 (Prvý samostatný turnaj)
Organizátor
Medzinárodná hokejová federácia
Počet tímov
16 v Top divízii
12 v I. divízii
12 v II. divízii
12 v III. divízii
4 v IV. divízii
Majster sveta 2024
Česko Česko
Majster sveta 2023
Kanada Kanada
Najúspešnejší štát
Kanada Kanada (28 zlatých medailí)
Oficiálna stránka
IIHF.com

Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji je medzinárodný hokejový turnaj reprezentačných mužstiev, ktorý každoročne organizuje Medzinárodná hokejová federácia (International Ice Hockey Federation). Jedná sa o najdôležitejší ročný hokejový turnaj na svete.

Predchodcom majstrovstiev sveta boli Majstrovstvá Európy, ktoré sa prvýkrát konali v roku 1910. Prvé majstrovstvá sveta sa konali v 1920 ako súčasť hier VII. Olympiády v Antverpách. Od roku 1930 sa súťaž koná každoročne, s výnimkou rokov 1940 až 1946 a olympijských rokov 1980, 1984 a 1988, kedy sa MS nekonali. V rokoch 1924 až 1968 majstrovstvá sveta boli súčasťou zimných olympijských hier.

Súčasný herný systém turnaja je 16 účastníkov elitnej skupiny. Šestnásť účastníkov je rozdelených do dvoch skupín po 8 družstvách. V rámci skupiny sa stretne každý s každým. Z každej skupiny postúpia štvorice tímov s najvyšším počtom bodov do štvrťfinále. Oba tímy z ôsmych miest automaticky zostúpia do divízie I. Víťazi štvrťfinále postúpia do semifinále, pre porazených štvrťfinalistov sa turnaj skončí. Víťazi semifinále postúpia do finále, kde sa rozhodne o držiteľoch zlatých a strieborných medailí.

Kanada bola prvým dominantným tímom v turnaji, v rokoch 1930 až 1952 vyhrala turnaj 12-krát. Sovietsky zväz sa prvýkrát zúčastnil v roku 1954 a po víťaznom turnaji sa stal veľkým konkurentom Kanady. Od roku 1963 až do rozpadu štátu v roku 1991 bol Sovietsky zväz dominantným tímom, vyhral turnaj 20-krát. V súčasnosti je turnaj otvorenejší, keďže tímy tzv. Veľkej šestky – Česko, Fínsko, Kanada, Švédsko, Rusko, USA[1] a mužstvá Slovenska a Švajčiarska sú viac vyrovnané. V ére samostatného Slovenska sa majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji konali na Slovensku v roku 2011, dejiskom Majstrovstiev sveta v roku 2011 boli mestá Bratislava a Košice rovnako aj v roku 2019.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Za prvé majstrovstvá sveta IIHF uznáva turnaj, ktorý sa konal v rámci letných olympijských hier v roku 1920 v Belgicku.[2] Turnaja sa zúčastnilo sedem tímov – Belgicko, Česko-Slovensko, Francúzsko, Kanada, Spojené štáty americké, Švédsko a Švajčiarsko.[3] Turnaj vyhrala Kanada. Strieborné medaily získali Spojené štáty americké a bronzové Česko-Slovensko. Turnaj sa hral tzv. Bergvalovým systémom, ktorý bol kritizovaný najmä vo Švédsku. Kvôli kritike nebol systém opäť použitý v ľadovom hokeji.[4]

Kanadská dominancia 1930 – 1952

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé samostatné majstrovstvá sveta sa konali v roku 1930. Konali sa v Chamonix (Francúzsko), Viedni (Rakúsko) a Berlíne (Nemecko). Kanada po vyhratom finálovom zápasom nad Nemeckom vyhrala prvú zlatú medailu v rámci samostatných majstrovstiev sveta. Spoločne s olympijskými hrami to bola jej štvrtá zlatá medaila v rade. Na majstrovstvách sveta 1933 v Česko-Slovensku sa prvýkrát majstrami sveta stali Spojené štáty americké, keď vo finále zdolali Kanadu. Tým bola prerušená Kanadská séria víťazných turnajov.[5] Do konca tridsiatych rokov Kanada iba v roku 1936 nevyhrala zlatú medailu.

Po druhej svetovej vojne sa Česko-Slovensko rýchlo stalo jedným z vynikajúcich svetových tímov. Vyhrali majstrovstvá sveta 1947, ale bez účasti Kanady. Úspech dokázali zopakovať už v roku 1949 aj s účasťou Kanady. Majstrovstvá sveta 1953 boli odohrané iba za účasti troch krajín – Švédsko, Švajčiarsko a Západné Nemecko. Švédsko vyhralo všetky zápasy a prvýkrát sa stali majstrami sveta.

Kanadsko-sovietska rivalita 1954 – 1962

[upraviť | upraviť zdroj]

Majstrovstvá sveta v roku 1954 boli označené IIHF ako "začiatok modernej doby medzinárodného hokeja".[6] Turnaj zaznamenal prvú účasť Sovietskeho zväzu v medzinárodnej súťaži. Sovietsky zväz usporiadal prvú hokejovú ligu v roku 1946. Sovietsky zväz po výhre nad Kanadou 7:2 sa stal prvýkrát majstrami sveta. Potom začala rivalita medzi Kanadou a Sovietskym zväzom. O rok neskôr sa oba tímy znovu stretli v poslednej častí turnaja. Kanada vyhrala 5:0 a stala majstrom sveta.[7] Majstrovstvá sveta 1957 sa prvýkrát konal v Moskve v Sovietskom zväze. Kanada a USA odmietli účasť na protest proti potlačeniu maďarského povstania sovietskymi vojskami v roku 1956. Veľa zápasov sa hralo v aréne pre ľadový hokej. Posledné dva zápasy, v ktorých hral Sovietsky zväz, sa hrali na futbalovom štadióne. Predposledný zápas bol proti Česko-Slovensku, na ktorý prišlo 30 000 divákov. Finálový zápas bol proti Švédsku a malo návštevnosť okolo 50 000 divákov. Zápas sa skončil remízou 4:4 a to pre Švédsko bol dostačujúci výsledok pre zisk zlatej medaily.[8]

Posun termínov jednotlivých majstrovstiev sveta

Kanada sa vrátila na majstrovstvá sveta v roku 1958 a získala dva tituly idúce v rade, Sovieti boli dvakrát strieborní. Na zimných olympijských hrách 1960 v Squaw Valley, vyhrali Spojené štáty americké, ktoré dokázali poraziť Sovietsky zväz a Kanadu.

Majstrovstvá sveta 1961 bol posledným šampionátom organizovaným na otvorenom klzisku. Zlatú medailu vyhrala Kanada, keď dokázala poraziť svojho rivala 5:1 a remizovať 1:1 s Česko-Slovenskom. Ďalšie zlato Kanada vyhrala až v roku 1994. Majstrovstvá sveta 1962 sa prvýkrát konali v Spojených štátoch. Turnaj sa konal v Denveri. Šampionát bol poznačený neúčasťou komunistických krajín – Česko-Slovenska, Sovietskeho zväzu, NDR a Rumunska.[9] Švédsko prvýkrát v histórii porazilo Kanadu a získalo svoju tretiu zlatú medailu na majstrovstvách sveta.

1963 – 1976

[upraviť | upraviť zdroj]

Na majstrovstvách sveta v roku 1963 v Štokholme získal Sovietsky zväz zlato a začal sériu po sebe nasledujúcich deviatich triumfov na svetovom šampionáte. Na olympijských hrách 1964 sovietski hokejisti vyhrali všetkých sedem zápasov. Kanaďania s piatimi výhrami a dvoma prehrami mali rovnaký počet bodov ako Švédi a Česko-Slovensko. Pred rokom 1964, v prípade rovnakého počtu víťazných a stratených hier, konečné umiestnenie rozhodoval gólový rozdiel medzi súpermi s rovnakým počtom bodov. Použitím týchto pravidiel by Kanada skončila na treťom mieste pred Česko-Slovenskom. Na olympijskom turnaji v Innsbrucku sa však pravidlá zmenili. Gólový rozdiel rozhodoval za celý turnaj. Výsledkom je, že národný tím Kanady bol bez medaily. Sovietsky zväz ovládol zvyšok desaťročia 60. rokov.

V rokoch 1963-1967 boli Sovieti neporaziteľní. Ich víťaznú vlnu v zápasoch prerušilo Česko-Slovensko na zimných olympijských hrách 1968. Napriek prehratému zápasu Sovietsky zväz získal zlatú medailu. Bolo to naposledy, kedy sa olympijské hry tiež počítali ako majstrovstvá sveta.

V roku 1969 hrával Sovietsky zväz a Československo "najviac emocionálne nabité zápasy v histórii medzinárodného hokeja". Právo hostiť turnaj bol pôvodne schválený Česko-Slovensku, ale bolo nútené odmietnuť kvôli Inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-slovenska 1968.[10] Turnaj sa konal v Štokholme vo Švédsku a s týmto medzinárodným napätím bol československý tím odhodlaný poraziť Sovietsky zväz. Sovietsky zväz porazili dvakrát 2:0 a 4:3, ale aj napriek tomu Česko-Slovensko skončilo na treťom mieste a Sovietsky zväz po siedmykrát v rade na prvom mieste.

Po šampionáte Kanaďania zistili, že nemôžu špičkovým európskym tímom konkurovať. Preto začali ešte v roku 1969 na kongrese rokovať s IIHF, aby mohli na Majstrovstvách sveta štartovať profesionáli. Právo hostiť turnaj bolo prvýkrát udelené Kanade - v Montreale a Winnipegu.[11] Rozhodnutie povoliť používanie profesionálnych hráčov však bolo zrušené v januári 1970. Prezident IOC Avery Brundage bol proti myšlienke amatérskych i profesionálnych hráčov súperiacich dohromady. V odozve Kanada odstúpila od medzinárodnej hokejovej súťaže. Kanadský hokejový tím sa nezúčastnil zimných olympijských hier 1972 a 1976. Kanada sa tiež vzdala svojich práv na usporiadanie majstrovstiev sveta 1970, takže sa konali v Štokholme vo Švédsku.

Reprezentácia Sovietskeho zväzu v čele s brankárom Vladislavom Trietiakom, a útočníkmi ako Valerij Charlamov, Alexander Jakušev, Vladimir Petrov a Boris Michajlov získala zlato na majstrovstvách sveta v roku 1970, 1971 a olympijské zlato v roku 1972. Na majstrovstvách sveta v Prahe česko-slovenský tím ukončil sériu získaných zlatých medailí sovietskeho tímu a od roku 1949 získal svoje prvé zlato. Sovietsky tím sa rýchlo vrátil do svojich víťazných vĺn, vyhral majstrovstvá sveta 1973, 1974 a 1975. Majstrovstvá sveta 1976 sa konali v Poľsku. Na turnaji Poľsko prekvapivo porazilo Sovietsky zväz 6:4. Bola to jedna z najväčších senzácií v medzinárodnej histórii hokeja. Poľsko aj napriek prekvapivej výhre nakoniec zostúpilo do Skupiny B (dnešná Divízia I).[12] Sovietsky zväz prehral ešte s Česko-Slovenskom a skončil na 2. mieste. Turnaj vyhral tím Česko-Slovenska.

1976 – 1987

[upraviť | upraviť zdroj]

Majstrovstvá sveta v Katoviciach v roku 1976 boli prvé za účasti profesionálnych hráčov z NHL. Napriek novým platným pravidlám predstavili Spojené štáty iba osem hráčov a to z klubu Minnesota North Stars a Minnesota Fighting Saints. Prvé plne otvorené majstrovstvá sveta sa konali v roku 1977 vo Viedni. Prvýkrát sa zúčastnili aktívni kanadskí hráči z NHL. Tímy Švédska a Fínska posilnili svoju zostavu z hráčov NHL a WHA. Mnoho hráčov kanadského tímu nebolo na turnaj pripravených a nebolo oboznámených s medzinárodným zápasom. Tím skončil štvrtý, prehral oba zápasy so Sovietskym zväzom, v prvej časti 1:11 a vo finálovej skupine 1:8. Česko-Slovensko získalo zlato a stalo sa tretím tímom (po Kanade a Sovietskom zväze), ktorý dokázal titul majstra obhájiť.[13]

Od roku 1978 získal sovietsky tím päť zlatých medailí v rade a mal neporazenú vlnu víťazných zápasov, ktorá trvala od roku 1981 cez zimné olympijské hry 1984 a až do roku 1985.[14]

Majstrovstvá sveta v roku 1987 vo Viedni boli poznamenané niekoľkými kontroverziami. Na začiatku turnaja zahŕňala súpiska západonemeckého tímu Miroslava Sikoru, poľsko-nemeckého útočníka, ktorý predtým hral za Poľsko na Majstrovstvá sveta do 20 rokov 1977. Sikora sa stal naturalizovaným občanom Západného Nemecka a hral v prvých troch zápasoch a dokázal streliť gól v zápase proti Fínsku ktorý Západné Nemecko vyhralo 3:1. Po skončení zápasu zahájilo Fínsko protest a požadovalo, aby bol výsledok skontumovaný, pretože Nemci použili neoprávneného hráča. V tej dobe hráči nemali za žiadnych okolností možnosť zmeniť národnosti a IIHF súhlasil s prevrátením výsledku a pridelil dva body Fínsku. To rozhnevalo nemeckého úradníka, ktorý podal protest na rakúskom súde. Nemecko dostalo späť body zo zápasov s Fínskom a Kanadou. Tento ťah ovplyvnil priebeh šampionátu, Fínsko by sa dostalo do medailovej skupiny namiesto Švédska. Švédsko získalo od roku 1962 svoju prvú zlatú medailu. Formát turnaja sa tiež stal kontroverzným, pretože Sovietsky zväz skončil neporazený, ale švédsky tím, ktorý stratil tri zápasy v základnej časti, sa stal majstrom sveta vďaka lepšiemu gólovému rozdielu a to najmä pre víťazstvo 9:0 nad Kanadou.[15]

1989 – 1992

[upraviť | upraviť zdroj]

Pred rokom 1989 hráči, ktorí žili v Sovietskom zväze, v Česko-Slovensku a v ďalších krajinách za železnou oponou, nemohli odísť a hrať v NHL. V marci 1989 sa Sergej Prjachin stal prvým členom sovietskeho národného tímu, ktorý mal dovolené hrať za tím, ktorý nebol sovietskym. Niekoľko sovietskych hráčov, vrátane Igora Larionova a Vjačeslava Fetisova, chcelo odísť a hrať v NHL. Sovietski úradníci sa dohodli, že budú môcť hráči odísť, ak budú hrať jeden finálový turnaj s národným tímom. Hráči s tým súhlasili a Sovietsky zväz vyhral 21. titul majstra sveta.[16] Krátko potom začali sovietski hráči zaplavovať NHL.

Sovietsky zväz sa rozpadol v decembri 1991. Deväť bývalých sovietskych štátov sa stalo súčasťou IIHF a začalo súťažiť v medzinárodných súťažiach, vrátane Bieloruska, Kazachstanu, Lotyšska a Ukrajiny. Rusko bolo menované nástupcom Sovietskeho zväzu. Vďaka tejto záplave nových tímov IIHF rozšíril počet tímov z ôsmich na dvanásť.[17] Od roku 1963 do roku 1991 získali iba štyri tímy medailu na majstrovstvách sveta: Sovietsky zväz, Česko-Slovensko (iba trikrát odišlo bez medaily), Švédsko a Kanada. Sovieti vyhrali medailu v každom turnaji, v ktorom sa zúčastnili (1954-1991). Na Majstrovstvách sveta v roku 1992 získalo Švédsko po druhej v rade zlato. Fínsko získalo striebornú medailu, prvú medailu z majstrovstvá sveta (fínsky tím predtým získal striebro na zimných olympijských hrách v roku 1988).[18]

1993 – súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Česko-Slovensko sa v januári 1993 rozdelilo na Česko a Slovensko. IIHF uznal tím Česka ako nástupcu Československa a udržal si pozíciu v najvyššej divízii. Slovenský tím v roku 1993 nehral žiadnu divíziu MS. V roku 1994 začal v skupine C/1 a bol nútený vypracovať si svoju cestu nahor. V nasledujúcom desaťročí dominovala takzvaná "Veľká šestka" - Kanada, Česko, Fínsko, Rusko, Švédsko a Spojené štáty. V rokoch 1992 až 1996 vyhralo majstrovstvá sveta päť rôznych tímov.[19] Na Majstrovstvách sveta 1993 získalo Rusko svoj prvý titul ako nezávislý štát a Česko získalo svoju prvú medailu (bronz). V roku 1994 kanadský tím porazil Fínsko vo finále, a získal po 23 rokoch zlatú medailu. Nasledujúci rok vo Švédsku vyhral fínsky tím svoju prvú zlatú medailu.[20] V roku 1996 Česko získalo svoj prvý titul majstra sveta ako samostatná krajina. Počas tohto obdobia boli Spojené štáty jediní z "Veľkej šestky", ktorí nezískali zlatú medailu, aj keď vyhrali Svetový pohár 1996.[21]

Od roku 1996 do roku 2001 získalo Česko šesť medailí v rade, a tri zlaté medaily v rade, v rokoch 1999 až 2001.[22] V roku 2002 boli favoritom, ale vo štvrťfinále ich vyradilo Rusko. Finále bolo medzi Ruskom a Slovenskom. V čase 58:20 Peter Bondra strelil gól na 4:3 a Slovensko mohlo oslavovať prvý historický titul majstra sveta. [23] Na majstrovstvách sveta 2003 Švédsko predviedlo vo štvrťfinále proti Fínsku historický obrat z 1:5 na konečných 6:5.[24]

Majstrovstvá sveta 2010 sa konali v Nemecku. Prvý zápas medzi Nemeckom a Spojenými štátmi, ktorý sa odohrával v Veltins-Arena, mal návštevnosť 77 803 divákov. Bol to nový rekord pre najnavštevovanejší zápas v hokejovej histórii.[25] Turnaj bol známy tým, že mal niekoľko prekvapivých výsledkov v základnej skupine: Švajčiarsko porazilo Kanadu prvýkrát v rámci majstrovstiev sveta [26], Nórsko porazilo neskoršieho majstra sveta Česko[27], Dánsko porazilo Fínsko a Spojené štáty hrali o udržanie v elitnej divízii. Nemecký tím, ktorý skončil na 15. mieste v roku 2009 a zostupu sa vyhol, pretože mal právo hostiť turnaj 2010, prvýkrát v play-off postúpil do semifinále. Skončili na 4. mieste po tom, čo prehral zápas o bronz. Švédsko získalo bronzovú medailu. Zlatú medailu vyhralo Česko a ukončila ruskú sériu víťazných zápasov v rade. Rusko v rokoch 2007 - 2010 vyhralo 27 zápasov v rade.[28]

Majstrovstvá sveta 2011 sa konali na Slovensku v mestách Bratislava a Košice. V histórii samostatného Slovenska bolo toto hostiteľstvo prvé. Fínsko získalo druhú zlatú medailu, keď vo finále zdolali 6:1 Švédsko. Česko získalo bronzovú medailu.[29]

Turnaj v roku 2012 sa konal vo Švédsku a Fínsku. Švédsko po 11 rokoch bolo prvýkrát vyradené vo štvrťfinále. Rusko vo finále porazilo Slovensko, zatiaľ čo Česko porazilo Fínsko v zápase o bronzovú medailu.[30]

Švajčiarsko na majstrovstvách sveta 2013 získalo prvýkrát od roku 1953 medailu. Na turnaji prehralo len finálový zápas proti Švédsku. Švédsko sa stalo prvou krajinou, ktorá v play off vyhrala zlatú medailu v domácom prostredí.[31]

Majstrovstvá sveta 2015 sa konali v Prahe a Ostrave, boli to najnavštevovanejšie majstrovstvá sveta v histórii. Turnaj vyhrala Kanada, ktorá vyhrala všetky zápasy a vo finále porazila Rusko pomerom 6:1. Kanada titul obhájila v roku 2016 v Rusku, keď vo finále zdolala Fínsko, ktoré na turnaji vyhralo všetky zápasy, okrem zápasu o zlatú medailu.[32] Na turnaji Maďarsko porazilo Bielorusko 5:2 a po 77 rokoch vyhral prvý zápas v elitnej divízii. Posledný zápas, ktorý v elitnej divízii vyhrali, bol proti Belgicku na majstrovstvách sveta 1939.[33]

Pravidlá

[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky medzinárodné turnaje organizované IIHF dodržiavajú pravidlá stanovené v IIHF Official Rule Book.[34] Niektoré z nich sa mierne líšia od NHL. Medzi hlavné rozdiely patrí predovšetkým veľkosť klziska, trest za porušenie a maximálny počet hráčov v stretnutí.[35]

Oprávnenie hráča hrať na turnaji

[upraviť | upraviť zdroj]

Majstrovstvá sveta boli otvorené všetkým hráčom, profesionálnym a amatérskym, od roku 1977. IIHF uvádza nasledujúce požiadavky na to, aby mohol hráč na turnaji hrať:[36]

  • Každý súťažiaci musí byť v kompetencii národného združenia pridruženého k IIHF.
  • Každý športovec musí byť občanom štátu, ktorý zastupuje.

Herný systém

[upraviť | upraviť zdroj]

Šestnásť účastníkov je rozdelených do dvoch skupín po 8 tímoch. Zloženie skupiny je dané na základe podľa poradia tímov v rebríčku IIHF:

Skupina A Skupina B
2. 1.
4. 3.
6. 5.
7. 8.
10. 9.
11. 12.
14. 13.
15. 16.

V rámci skupiny sa stretne každý s každým. Za víťazstvo v základnej hracej dobe sa udeľujú 3 body, za víťazstvo po predĺžení či samostatných nájazdoch 2 body, za prehru po predĺžení či samostatných nájazdoch 1 bod a za prehru v základnej hracej dobe 0 bodov. Z každej skupiny postúpi štvorica tímov s najvyšším počtom bodov do štvrťfinále playoff. Pre tímy na piatych až ôsmych miestach v skupinách turnaj skončí. Oba tímy z ôsmych miest automaticky zostúpia do 1. divízie (neplatí pre usporiadateľa budúcich MS).

Vo štvrťfinále tím z prvého miesta jednej skupiny hrá proti tímu zo štvrtého miesta z opačnej skupiny. Tím na druhom mieste jednej skupiny hrá proti tímu z tretieho miesta z opačnej skupiny. Víťazi postupujú do semifinále. Víťazní semifinalisti postúpi do finále, kde sa rozhoduje o držiteľoch zlatých a strieborných medailí, zatiaľ čo porazení semifinalisti sa stretnú v zápase o bronzovú medailu.[37]

Formát

[upraviť | upraviť zdroj]

Formát turnaja sa v priebehu rokov menil. V roku 1951 boli účastníci rozdelení do 2 skupín podľa výkonnosti. Od roku 1961 sa hralo v troch skupinách - A, B, C. V roku 2001 došlo k zmene formátu pri nižších výkonnostných skupinách. Skupina B sa zmenila na I. divíziu, skupina C na II. divíziu, pričom každá divízia pozostávala z dvoch rovnocenných skupín po 6 tímov. V roku 2004 pribudla III. divízia a v roku 2022 IV. divízia. Od roku 2012 už nie sú skupiny v rámci nižších divízií rovnocenné; lepších 6 tímov z každej divízie hrá v skupine A, horších 6 v skupine B.

  • Top Divízia: 16 tímov – víťaz sa stáva majstrom sveta v ľadovom hokeji, posledné dva tímy zostupujú do I. A divízie
  • I. divízia, skupina A: 6 tímov – najlepšie dva tímy postupujú do Top divízie, posledný tím zostupuje do I. B divízie
  • I. divízia, skupina B: 6 tímov – víťaz postupuje do I. A divízie, posledný tím zostupuje do II. A divízie
  • II. divízia, skupina A: 6 tímov – víťaz postupuje do I. B divízie, posledný tím zostupuje do II. B divízie
  • II. divízia, skupina B: 6 tímov – víťaz postupuje do II. A divízie, posledný tím zostupuje do III. divízie
  • III. divízia, skupina A: 6 tímov – víťaz postupuje do II. B divízie, posledný tím zostupuje do III. B divízie
  • III. divízia, skupina B: 6 tímov – víťaz postupuje do III. A divízie, posledný tím zostupuje do IV. divízie
  • IV. divízia: momentálne 4 tímy – víťaz postupuje do III. B divízie

Zúčastnené krajiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Účasť Krajina Debut Posledná účasť Aktuálna divízia
83 Česko Česko/Česko-Slovensko Česko-Slovensko 1920 2024 Top Divízia
82 Švédsko Švédsko 1920 2024 Top Divízia
80 Slovensko Slovensko/Česko-Slovensko Česko-Slovensko 1920 2024 Top Divízia
77 Kanada Kanada 1920 2024 Top Divízia
75 USA USA 1920 2024 Top Divízia
70 Fínsko Fínsko 1939 2024 Top Divízia
68 Nemecko Nemecko 1928 2024 Top Divízia
63 Rusko Rusko/Sovietsky zväz Sovietsky zväz 1954 2021 Vylúčení
56 Švajčiarsko Švajčiarsko 1920 2024 Top Divízia
39 Nórsko Nórsko 1937 2024 Top Divízia
35 Rakúsko Rakúsko 1928 2024 Top Divízia
35 Francúzsko Francúzsko 1920 2024 Top Divízia
32 Taliansko Taliansko 1930 2022 I. divízia, skupina A
32 Lotyšsko Lotyšsko 1933 2024 Top Divízia
30 Poľsko Poľsko 1928 2024 Top Divízia
22 Dánsko Dánsko 1949 2024 Top Divízia
20 Bielorusko Bielorusko 1998 2021 Vylúčení
19 Spojené kráľovstvo Veľká Británia 1924 2024 Top Divízia
13 Maďarsko Maďarsko 1928 2023 I. divízia, skupina A
12 Belgicko Belgicko 1920 1950 II. divízia, skupina B
12 Kazachstan Kazachstan 1998 2024 Top Divízia
11 Japonsko Japonsko 1930 2004 I. divízia, skupina B
10 Slovinsko Slovinsko 2002 2023 I. Divízia, skupina A
9 Ukrajina Ukrajina 1999 2007 I. divízia, skupina B
8 Rumunsko Rumunsko 1931 1977 I. divízia, skupina A
4 Holandsko Holandsko 1935 1981 I. divízia, skupina B
1 Austrália Austrália 1960 1960 II. divízia, skupina A
1 Litva Litva 1938 1938 I. divízia, skupina B
1 Kórejská republikaJužná Kórea 2018 2018 I. divízia, skupina A

Zaniknuté krajiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Účasť Krajina Debut Posledná účasť
14 Nemecká demokratická republika NDR 1957 1985
1 Juhoslávia Juhoslávia 1939 1939

Zoznam turnajov

[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 2017 sa uskutočnilo 81 turnajov. Od roku 1920 do 1930 sa zimné olympijské hry v ľadovom hokeji počítali ako majstrovstvá sveta a medzi nimi sa nekonal žiaden samostatný turnaj. Majstrovstvá sveta sa nekonali v rokoch 1940 – 1946 pre druhú svetovú vojnu a v olympijských rokoch 1980, 1984 a 1988. Desať krajín získalo na majstrovstvách sveta zlatú medailu a celkovo štrnásť získalo medaily. Kanada získala 49 medailí, najviac zo všetkých krajín. Sovietsky zväz, ktorý začal súťažiť v roku 1954 a naposledy súťažil v roku 1991, získal medailu v každom turnaji, do ktorého vstúpil. Po vyhratých majstrovstvách sveta 2006 sa Švédsko stalo prvou krajinou, ktorá vyhrala zlatú medailu z olympijských hier a z majstrovstiev sveta v jednom roku.[38]

P. č. Rok Zlato Striebro Bronz Miesto
1. 1920 Kanada Kanada (1) USA USA (1) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (1) Belgicko Antverpy (Belgicko) – LOH
2. 1924 Kanada Kanada (2) USA USA (2) Spojené kráľovstvo Veľká Británia (1) Chamonix (Francúzsko) – ZOH
3. 1928 Kanada Kanada (3) Švédsko Švédsko (1) Švajčiarsko Švajčiarsko (1) Švajčiarsko St. Moritz (Švajčiarsko) – ZOH
4. 1930 Kanada Kanada (4) Weimarská republika Nemecko (1) Švajčiarsko Švajčiarsko (2) Chamonix (Francúzsko), Rakúsko Viedeň (Rakúsko),

Weimarská republika Berlín (Nemecko)

5. 1931 Kanada Kanada (5) USA USA (3) Rakúsko Rakúsko (1) Krynica-Zdrój (Poľsko)
6. 1932 Kanada Kanada (6) USA USA (4) Weimarská republika Nemecko (1) USA Lake Placid (USA) – ZOH
7. 1933 USA USA (1) Kanada Kanada (1) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (2) Česko-Slovensko Praha (Česko-Slovensko)
8. 1934 Kanada Kanada (7) USA USA (5) Nacistické Nemecko Nemecko (2) Taliansko (1861-1946) Miláno (Taliansko)
9. 1935 Kanada Kanada (8) Švajčiarsko Švajčiarsko (1) Spojené kráľovstvo Veľká Británia (2) Švajčiarsko Davos (Švajčiarsko)
10. 1936 Spojené kráľovstvo Veľká Británia (1) Kanada Kanada (2) USA USA (1) Nacistické Nemecko Garmisch-Partenkirchen (Nemecko) – ZOH
11. 1937 Kanada Kanada (9) Spojené kráľovstvo Veľká Británia (1) Švajčiarsko Švajčiarsko (3) Spojené kráľovstvo Londýn (Spojené kráľovstvo)
12. 1938 Kanada Kanada (10) Spojené kráľovstvo Veľká Británia (2) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (3) Česko-Slovensko Praha (Česko-Slovensko)
13. 1939 Kanada Kanada (11) USA USA (6) Švajčiarsko Švajčiarsko (4) Švajčiarsko Zürich, Bazilej (Švajčiarsko)
V rokoch 1940 – 1946 sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji nekonali (druhá svetová vojna)
14. 1947 Česko-Slovensko Česko-Slovensko (1) Švédsko Švédsko (2) Rakúsko Rakúsko (2) Česko-Slovensko Praha (Česko-Slovensko)
15. 1948 Kanada Kanada (12) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (1) Švajčiarsko Švajčiarsko (5) Švajčiarsko St. Moritz (Švajčiarsko) – ZOH
16. 1949 Česko-Slovensko Česko-Slovensko (2) Kanada Kanada (3) USA USA (2) Švédsko Štokholm (Švédsko)
17. 1950 Kanada Kanada (13) USA USA (7) Švajčiarsko Švajčiarsko (6) Spojené kráľovstvo Londýn (Spojené kráľovstvo)
18. 1951 Kanada Kanada (14) Švédsko Švédsko (3) Švajčiarsko Švajčiarsko (7) Paríž (Francúzsko)
19. 1952 Kanada Kanada (15) USA USA (8) Švédsko Švédsko (1) Nórsko Oslo, Drammen, Sandvika, Lilleström (Nórsko) – ZOH
20. 1953 Švédsko Švédsko (1) Západné Nemecko NSR (2) Švajčiarsko Švajčiarsko (8) Švajčiarsko Zürich, Bazilej (Švajčiarsko)
21. 1954 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (1) Kanada Kanada (4) Švédsko Švédsko (2) Švédsko Štokholm (Švédsko)
22. 1955 Kanada Kanada (16) Sovietsky zväz Sovietsky zväz (1) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (4) Západné Nemecko Krefeld, Düsseldorf, Dortmund, Kolín nad Rýnom (NSR)
23. 1956 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (2) USA USA (9) Kanada Kanada (1) Taliansko Cortina d’Ampezzo (Taliansko) – ZOH
24. 1957 Švédsko Švédsko (2) Sovietsky zväz Sovietsky zväz (2) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (5) Sovietsky zväz Moskva (Sovietsky zväz)
25. 1958 Kanada Kanada (17) Sovietsky zväz Sovietsky zväz (3) Švédsko Švédsko (3) Nórsko Oslo (Nórsko)
26. 1959 Kanada Kanada (18) Sovietsky zväz Sovietsky zväz (4) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (6) Česko-Slovensko Praha, Bratislava, Brno, Ostrava, Kladno, Kolín,

Mladá Boleslav, Plzeň (Česko-Slovensko)

27. 1960 USA USA (2) Kanada Kanada (5) Sovietsky zväz Sovietsky zväz (1) USA Squaw Valley (USA) – ZOH
28. 1961 Kanada Kanada (19) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (2) Sovietsky zväz Sovietsky zväz (2) Švajčiarsko Ženeva, Lausanne (Švajčiarsko)
29. 1962 Švédsko Švédsko (3) Kanada Kanada (6) USA USA (3) Spojené štáty Colorado Springs, Denver (USA)
30. 1963 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (3) Švédsko Švédsko (4) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (7) Švédsko Štokholm (Švédsko)
31. 1964 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (4) Švédsko Švédsko (5) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (8) Rakúsko Innsbruck (Rakúsko) – ZOH
32. 1965 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (5) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (3) Švédsko Švédsko (4) Fínsko Tampere (Fínsko)
33. 1966 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (6) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (4) Kanada Kanada (2) Juhoslávia Ľubľana, Záhreb (Juhoslávia)
34. 1967 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (7) Švédsko Švédsko (6) Kanada Kanada (3) Rakúsko Viedeň (Rakúsko)
35. 1968 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (8) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (5) Kanada Kanada (4) Francúzsko Grenoble (Francúzsko) – ZOH
36. 1969 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (9) Švédsko Švédsko (7) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (9) Švédsko Štokholm (Švédsko)
37. 1970 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (10) Švédsko Švédsko (8) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (10) Švédsko Štokholm (Švédsko)
38. 1971 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (11) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (6) Švédsko Švédsko (5) Švajčiarsko Bern, Ženeva (Švajčiarsko)
39. 1972 Česko-Slovensko Česko-Slovensko (3) Sovietsky zväz Sovietsky zväz (5) Švédsko Švédsko (6) Česko-Slovensko Praha (Česko-Slovensko)
40. 1973 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (12) Švédsko Švédsko (9) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (11) Sovietsky zväz Moskva (Sovietsky zväz)
41. 1974 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (13) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (7) Švédsko Švédsko (7) Fínsko Helsinki (Fínsko)
42. 1975 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (14) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (8) Švédsko Švédsko (8) Západné Nemecko Mníchov, Düsseldorf (NSR)
43. 1976 Česko-Slovensko Česko-Slovensko (4) Sovietsky zväz Sovietsky zväz (6) Švédsko Švédsko (9) Katovice (Poľsko)
44. 1977 Česko-Slovensko Česko-Slovensko (5) Švédsko Švédsko (10) Sovietsky zväz Sovietsky zväz (3) Rakúsko Viedeň (Rakúsko
45. 1978 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (15) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (9) Kanada Kanada (5) Česko-Slovensko Praha (Česko-Slovensko)
46. 1979 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (16) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (10) Švédsko Švédsko (10) Sovietsky zväz Moskva (Sovietsky zväz)
V roku 1980 sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji nekonali (Zimné olympijské hry)
47. 1981 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (17) Švédsko Švédsko (11) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (12) Švédsko Štokholm, Göteborg (Švédsko)
48. 1982 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (18) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (11) Kanada Kanada (6) Fínsko Helsinki, Tampere (Fínsko)
49. 1983 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (19) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (12) Kanada Kanada (7) Západné Nemecko Dortmund, Düsseldorf, Mníchov (NSR)
V roku 1984 sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji nekonali (Zimné olympijské hry)
50. 1985 Česko-Slovensko Česko-Slovensko (6) Kanada Kanada (7) Sovietsky zväz Sovietsky zväz (4) Česko-Slovensko Praha (Česko-Slovensko)
51. 1986 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (20) Švédsko Švédsko (12) Kanada Kanada (8) Sovietsky zväz Moskva (Sovietsky zväz)
52. 1987 Švédsko Švédsko (4) Sovietsky zväz Sovietsky zväz (7) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (13) Rakúsko Viedeň (Rakúsko)
V roku 1988 sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji nekonali (Zimné olympijské hry)
53. 1989 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (21) Kanada Kanada (8) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (14) Švédsko Štokholm, Södertälje (Švédsko)
54. 1990 Sovietsky zväz Sovietsky zväz (22) Švédsko Švédsko (13) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (15) Švajčiarsko Bern, Fribourg (Švajčiarsko)
55. 1991 Švédsko Švédsko (5) Kanada Kanada (9) Sovietsky zväz Sovietsky zväz (5) Fínsko Helsinki, Tampere, Turku (Fínsko)
56. 1992 Švédsko Švédsko (6) Fínsko Fínsko (1) Česko-Slovensko Česko-Slovensko (16) Česko-Slovensko Praha, Bratislava (Česko-Slovensko)
57. 1993 Rusko (1/23) Švédsko Švédsko (14) Česko Česko (1/17) Nemecko Mníchov, Dortmund (Nemecko)
58. 1994 Kanada Kanada (20) Fínsko Fínsko (2) Švédsko Švédsko (11) Taliansko Bolzano, Canazei, Miláno (Taliansko)
59. 1995 Fínsko Fínsko (1) Švédsko Švédsko (15) Kanada Kanada (9) Švédsko Štokholm, Gävle (Švédsko)
60. 1996 Česko Česko (1/7) Kanada Kanada (10) USA USA (4) Rakúsko Viedeň (Rakúsko)
61. 1997 Kanada Kanada (21) Švédsko Švédsko (16) Česko Česko (2/18) Fínsko Helsinki, Tampere, Turku (Fínsko)
62. 1998 Švédsko Švédsko (7) Fínsko Fínsko (3) Česko Česko (3/19) Švajčiarsko Zürich, Bazilej (Švajčiarsko)
63. 1999 Česko Česko (2/8) Fínsko Fínsko (4) Švédsko Švédsko (12) Nórsko Oslo, Hamar, Lillehammer (Nórsko)
64. 2000 Česko Česko (3/9) Slovensko Slovensko (1/13) Fínsko Fínsko (1) Rusko Petrohrad (Rusko)
65. 2001 Česko Česko (4/10) Fínsko Fínsko (5) Švédsko Švédsko (13) Nemecko Hannover, Kolín nad Rýnom, Norimberg (Nemecko)
66. 2002 Slovensko Slovensko (1/7) Rusko Rusko (1/8) Švédsko Švédsko (14) Švédsko Göteborg, Jönköping, Karlstad (Švédsko)
67. 2003 Kanada Kanada (22) Švédsko Švédsko (17) Slovensko Slovensko (1/17) Fínsko Helsinki, Tampere, Turku (Fínsko)
68. 2004 Kanada Kanada (23) Švédsko Švédsko (18) USA USA (5) Česko Praha, Ostrava (Česko)
69. 2005 Česko Česko (5/11) Kanada Kanada (11) Rusko Rusko (1/6) Rakúsko Viedeň, Innsbruck (Rakúsko)
70. 2006 Švédsko Švédsko (8) Česko Česko (1/13) Fínsko Fínsko (2) Lotyšsko Riga (Lotyšsko)
71. 2007 Kanada Kanada (24) Fínsko Fínsko (6) Rusko Rusko (2/7) Rusko Moskva, Mytišči (Rusko)
72. 2008 Rusko Rusko (2/24) Kanada Kanada (12) Fínsko Fínsko (3) Kanada Quebec, Halifax (Kanada)
73. 2009 Rusko Rusko (3/25) Kanada Kanada (13) Švédsko Švédsko (15) Švajčiarsko Bern, Kloten (Švajčiarsko)
74. 2010 Česko Česko (6/12) Rusko Rusko (2/9) Švédsko Švédsko (16) Nemecko Kolín nad Rýnom, Mannheim, Gelsenkirchen (Nemecko)
75. 2011 Fínsko Fínsko (2) Švédsko Švédsko (19) Česko Česko (4/20) Slovensko Bratislava, Košice (Slovensko)
76. 2012 Rusko Rusko (4/26) Slovensko Slovensko (2/14) Česko Česko (5/21) Fínsko Helsinki (Fínsko) a Švédsko Štokholm (Švédsko)
77. 2013 Švédsko Švédsko (9) Švajčiarsko Švajčiarsko (2) USA USA (6) Švédsko Štokholm (Švédsko) a Fínsko Helsinki (Fínsko)
78. 2014 Rusko Rusko (5/27) Fínsko Fínsko (7) Švédsko Švédsko (17) Bielorusko Minsk, (Bielorusko)
79. 2015 Kanada Kanada (25) Rusko Rusko (3/10) USA USA (7) Česko Praha, Ostrava (Česko)
80. 2016 Kanada Kanada (26) Fínsko Fínsko (8) Rusko Rusko (3/8) Rusko Moskva, Petrohrad (Rusko)
81. 2017 Švédsko Švédsko (10) Kanada Kanada (14) Rusko Rusko (4/9) Nemecko Kolín nad Rýnom (Nemecko) a Francúzsko Paríž (Francúzsko)
82. 2018 Švédsko Švédsko (11) Švajčiarsko Švajčiarsko (3) USA USA (8) Dánsko Kodaň, Herning (Dánsko)
83. 2019 Fínsko Fínsko (3) Kanada Kanada (15) Rusko Rusko (5/10) Slovensko Bratislava, Košice (Slovensko)
V roku 2020 sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji nekonali (COVID-19)
84. 2021 Kanada Kanada (27) Fínsko Fínsko (9) USA USA (9) Lotyšsko Riga (Lotyšsko)
85. 2022 Fínsko Fínsko (4) Kanada Kanada (16) Česko Česko (6/22) Fínsko Helsinki, Tampere (Fínsko)
86. 2023 Kanada Kanada (28) Nemecko Nemecko (3) Lotyšsko Lotyšsko (1) Fínsko Tampere (Fínsko) a Lotyšsko Riga (Lotyšsko)
87. 2024 Česko Česko (7/13) Švajčiarsko Švajčiarsko (4) Švédsko Švédsko (18) Česko Praha, Ostrava (Česko)
88. 2025 Švédsko Štokholm (Švédsko) a Dánsko Herning (Dánsko)
89. 2026 Švajčiarsko Zürich, Fribourg (Švajčiarsko)
90. 2027 Nemecko Düsseldorf, Mannheim (Nemecko)
91. 2028 Francúzsko Paríž, Lyon (Francúzsko)

Historická tabuľka – medaily

[upraviť | upraviť zdroj]
Poradie Krajina Zlato Striebro Bronz Spolu
1. Kanada (1868-1921) Kanada (1921-1957) Kanada Kanada 28 16 9 53
2. Rusko Rusko
Sovietsky zväz Sovietsky zväz
Spolu 		5
22
27 		3
7
10 		5
5
10 		13
34
47
3. Česko Česko
Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Spolu 		7
6
13 		1
12
13 		6
16
22 		14
34
48
4. Švédsko Švédsko 11 19 18 48
5. Fínsko Fínsko 4 9 3 16
6. USA USA 2 9 9 20
7. Spojené kráľovstvo Veľká Británia 1 2 2 5
8. Slovensko Slovensko
Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Spolu 		1
6

7

2
12

14

1
16

17

4
34

38

9. Švajčiarsko Švajčiarsko 0 4 8 12
10. Nemecko Nemecko / Nemecká ríša
Nemecko Západné Nemecko
Spolu 		0
0
0 		2
1
3 		2
0
2 		4
1
5
11. Rakúsko Rakúsko 0 0 2 2
12. Lotyšsko Lotyšsko 0 0 1 1

Po rozpade Sovietskeho zväzu IIHF určila, že Ruská Federácia je priamym nástupcom zaniknutého štátu. Rusko malo plné právo pokračovať v najvyššej súťaži (dnes Top Divízia) keďže tamojší hokejový zväz sa iba premenoval. Od ostatných post-sovietskych štátov sa očakávalo založenie nových organizácií, ktoré postupne naviazali kontakt s IIHF.

Po zániku Česko-Slovenska došlo k rovnakému scenáru s Českom. Slovensko vtedy založilo SZĽH a začalo v najnižšej hokejovej súťaži. Mnohí sa nazdávajú, že narozdiel od Kazachstanu, Bieloruska a ostatných post-sovietskych krajín máme nárok na česko-slovenské hokejové dedičstvo. Argumentujú to najmä tým, že sme dokázali medailovo naviazať na toto kultúrne dedičstvo naproti spomínaným štátom.

Historická tabuľka – usporiadanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Majstrovstvá sveta organizovalo 20 krajín. Z toho len 6 z nich dokázali v domácom prostredí vyhrať zlato: Československo (1947, 1972, 1985), USA (1960), ZSSR (1973, 1979, 1986), Švédsko (2013), Fínsko (2022) a Česko (2024).

Krajina LOH ZOH MS Spolu
Švédsko Švédsko 1949, 1954, 1963, 1969, 1970, 1981, 1989, 1995, 2002, 2012, 2013, 2025 12
Švajčiarsko Švajčiarsko 1928, 1948 1935, 1939, 1953, 1961, 1971, 1990, 1998, 2009, 2020, 2026 12
Česko-Slovensko Česko-Slovensko/Česko Česko 1933, 1938, 1947, 1959, 1972, 1978, 1985, 1992, 2004, 2015, 2024 11
Fínsko Fínsko 1965, 1974, 1982, 1991, 1997, 2003, 2012, 2013, 2022, 2023 10
Nemecko Nemecko 1936 1930, 1955, 1975, 1983, 1993, 2001, 2010, 2017, 2027 10
Sovietsky zväz Sovietsky zväz/Rusko Rusko 1957, 1973, 1979, 1986, 2000, 2007, 2016 7
Rakúsko Rakúsko 1964 1930, 1967, 1977, 1987, 1996, 2005 7
Francúzsko Francúzsko 1924, 1968 1930, 1951, 2017, 2028 6
Lotyšsko Lotyšsko 2006, 2021, 2023 3
Nórsko Nórsko 1952 1958, 1999 3
Taliansko Taliansko 1956 1934, 1994 3
USA USA 1932, 1960 1962 3
Dánsko Dánsko 2018, 2025 2
Bielorusko Bielorusko 2014, 2021 2
Slovensko Slovensko 2011, 2019 2
Poľsko Poľsko 1931, 1976 2
Spojené kráľovstvo Veľká Británia 1937, 1950 2
Belgicko Belgicko 1920 1
Juhoslávia Juhoslávia 1966 1
Kanada Kanada 2008 1


Vysvetlivky:

LOH - súčasťou Letných olympijských hier

ZOH - súčasťou Zimných olympijských hier

Najnavštevovanejšie šampionáty

[upraviť | upraviť zdroj]
Poradie Rok Krajina Celková návštevnosť Počet zápasov Priemer na zápas
1. 2024 Česko Česko 797 727 64 12 464
2. 2015 Česko Česko 741 690 64 11 589
3. 2017 Nemecko Nemecko a Francúzsko Francúzsko 686 391 64 10 725
4. 2014 Bielorusko Bielorusko 640 044 64 10 001
5. 2004 Česko Česko 552 097 56 9 859
6. 2010 Nemecko Nemecko 548 768 56 9 799
7. 1997 Fínsko Fínsko 526 172 52 10 119
8. 2018 Dánsko Dánsko 520 481 64 8 133
9. 2008 Kanada Kanada 477 040 54 8 834
10. 2019 Slovensko Slovensko 470 853 64 7 357

Štatistiky jednotlivých hráčov

[upraviť | upraviť zdroj]

Hráči s najviac účasťami

P Krajina Počet MS Roky
1 Mathias Seger Švajčiarsko Švajčiarsko 16 1998 – 2014
2 Petteri Nummelin Fínsko Fínsko 15 1995 – 2010
3 Sven Tumba Švédsko Švédsko 14 1952 – 1966
Jiří Holík Česko Československo 1964 – 1977
5 Lasse Oksanen Fínsko Fínsko 13 1964 – 1977
Vladislav Tretiak Sovietsky zväz Sovietsky zväz 1970 – 1983
Udo Kiessling Nemecko Nemecko 1973 – 1991 (+ skupina B 1974 – 1975)
Dieter Hegen Nemecko Nemecko 1982 – 1998


Hráči s najviac zápasmi

P Krajina Počet zápasov
1 Jiří Holík Česko Československo 123
2 Lasse Oksanen Fínsko Fínsko 117
Vladislav Tretiak Sovietsky zväz Sovietsky zväz
Dieter Hegen Západné Nemecko NSR
Vjačeslav Fetisov Sovietsky zväz Sovietsky zväz
6 Oldřich Machač Česko Československo 113
7 Boris Michajlov Sovietsky zväz Sovietsky zväz 105
Valerij Charlamov Sovietsky zväz Sovietsky zväz
9 Petteri Nummelin Fínsko Fínsko 104
10 Udo Kiessling Západné Nemecko NSR 103
11 Vladimír Petrov Sovietsky zväz Sovietsky zväz 102
Vladimír Martinec Česko Československo
František Pospíšil Česko Československo
14 Alexandr Malcev Sovietsky zväz Sovietsky zväz 101
Sergej Makarov Sovietsky zväz Sovietsky zväz
Valerij Vasiljev Sovietsky zväz Sovietsky zväz


Hráči s najviac bodmi

P Krajina Počet
bodov
1 Boris Michajlov Sovietsky zväz Sovietsky zväz 164
2 Valerij Charlamov Sovietsky zväz Sovietsky zväz 156
3 Alexandr Maltsev Sovietsky zväz Sovietsky zväz 153
4 Vladimír Petrov Sovietsky zväz Sovietsky zväz 152
5 Sergej Makarov Sovietsky zväz Sovietsky zväz 124
6 Veniamin Alexandrov Sovietsky zväz Sovietsky zväz 116
7 Sven Tumba Švédsko Švédsko 113
8 Vladimír Martinec Česko Československo 111
9 Anatolij Firsov Sovietsky zväz Sovietsky zväz 110
10 Jiří Holík Česko Československo 103

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Prvé majstrovstvá sveta v hokeji boli na Letných olympijských hrách v roku 1920 v Antverpách v Belgicku a doteraz len raz (vtedy) boli MS v hokeji súčasťou LOH.
  2. Sovietsky zväz organizoval Majstrovstvá sveta v hokeji až v roku 1957.
  3. Kanada vyhrala prvých 6 šampionátov v histórii MS.
  4. Kanada prvýkrát organizovala MS v hokeji až v roku 2008, keď už mala 24 zlatých medailí.
  5. Najviac medailí získala Kanada.
  6. Doteraz najviac dejísk mali Majstrovstvá sveta v hokeji 1959 v Česko-Slovensku, dejísk bolo až 8.
  7. Najviac hostili MS Švédsko a Švajčiarsko (berie sa aj MS 2020).
  8. Nový systém MS sa prvýkrát použil na MS 2012 v hokeji vo Fínsku a Švédsku.
  9. Vo finále sa presne po 10 rokoch stretlo Rusko so Slovenskom (2002 a 2012).
  10. MS v Juhoslávii sa konali v Ľubľane (teraz Slovinsko).

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Serious concerns for Slovaks [online]. iihf.com, 26.5.2009, [cit. 2017-09-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ IIHF World Championships [online]. iihf.com, 25.04.2011, [cit. 2017-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Story #21 - Ice hockey debuts at the olympics [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ The Birth of Swedish Ice Hockey – Antwerp 1920 [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-29]. Dostupné online. Archivované 2014-01-16 z originálu. (po anglicky)
  5. ↑ Story #78–USA wins its first and so far only Worlds in 1933, denying Canada for the first time [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Soviets hammer Canada, win gold at their first worlds [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ Story #94–Penticton Vees defeat Soviets to reclaim World Championship gold [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ Story #71–Worlds final in front of 50,000 fans at soccer stadiuma [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ Zhrnutie a vysvetlenia (vo francúzskom jazyku) [online]. passionhockey.com, [cit. 2017-09-29]. Dostupné online. (po francúzsky)
  10. ↑ Story #18–Two games Czechoslovakia simply couldn’t lose [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ Story #40–Finally, Canada to host the World Championship [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Story #39–Poland scores biggest shocker in World Championship history [online]. iihf.com, [cit. 2017-09-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ Story #13–After a seven-year absence, Canada returns to the Worlds [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ Story #62–Soviets’ revenge for Lake Placid – 13–1 over Sweden [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Story #44–Amid turmoil, Sweden wins first gold in a quarter of a century [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ Story #65–Igor Larionov openly revolts against coach, system [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ Story #42;Breakup of old Europe creates a new hockey world [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ Story #95–1988 Olympic silver – Finland is finally a true hockey power [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ Story #77–Recently separated, Czechs and Slovaks meet in World Championships final [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ Story #26–Tupu, Hupu & Lupu take Finland to the top of the World [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ Maple Leaf Wilts Under Stars & Stripes [online]. The New York Times., [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ Story #64–Moravec’s OT winner cements Czech dominance [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. ↑ Story #22–Bondra’s bomb – the biggest thing for Slovakia since independence. [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ As good as it gets [online]. Sports Illustrated, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. Archivované 2011-06-29 z originálu. (po anglicky)
  25. ↑ Germany beats US in OT before record hockey crowd at worlds [online]. The Sports Network, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. ↑ Switzerland pick up first ever win over Canada at Worlds [online]. The Sports Network, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. ↑ Russia, Sweden reach second round at WHC; Norway beats Czechs [online]. The Sports Network, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ WHC: Czechs upset Russia for gold; Sweden takes bronze [online]. The Sports Network, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ Finland defeats Sweden for gold at World Hockey Championship [online]. The Sports Network, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. ↑ Russia cruises to world championship gold [online]. The Sports Network, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. Archivované 2012-05-30 z originálu. (po anglicky)
  31. ↑ Sweden defeats Switzerland to win Worlds Gold at Home [online]. The Sports Network, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ Connor-da Gold! [online]. iihfworlds2016.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  33. ↑ Happy day for Hungary [online]. iihfworlds2016.com, [cit. 2017-10-04]. Dostupné online. Archivované 2017-01-04 z originálu. (po anglicky)
  34. ↑ IIHF Rule Book [online]. iihf.com, 11.11.2016, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  35. ↑ NHL-IIHF Major rule differences [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. ↑ IIHF Eligibility [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online. Archivované 2009-04-27 z originálu. (po anglicky)
  37. ↑ Format & Rules [online]. iihf.com, [cit. 2017-10-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. ↑ Sweden Completes 'Double' at IIHF Worlds [online]. The Sports Network, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Majstrovstvá_sveta_v_ľadovom_hokeji&oldid=7911023“