Preskočiť na obsah

Maďarský forint

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Maďarský forint je mena Maďarska. Jeho ISO 4217 kód je HUF, v Maďarsku sa obvykle používa skratka Ft. Jeden forint sa skladá zo sto fillérov. Keďže reálna hodnota fillérov je veľmi nízka, (najnižšia používaná minca je 5 forintov), neexistujú žiadne fillérové mince.

Názov forint je odvodený z mena talianskeho mesta Florencia, kde sa v 13. storočí razili mince s názvom fiorino d'oro.

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Meny v Maďarsku pred zavedením forintu sa volali (maďarská) koruna (1918 – 1927) a potom maďarské pengő (1927 – 1946).

Do obehu bol forint zavedený 1. augusta 1946, teda po druhej svetovej vojne, keď hyperinflácia znehodnotila predošlú menu s názvom pengő. Forinty zaviedla nová komunistická vláda. Výmena starej meny na novú bola realizovaná v pomere 1 forint : 4×1029 pengő. V 60. a 70. rokoch bola hodnota forintu pomerne stabilná, v 80. rokoch a po páde socializmu sa situácia zmenila. Inflácia vzrástla až na 35 % ročne, čiže hodnota meny rýchlo klesala.

Maďarsko vstúpilo 1. mája 2004 do Európskej únie. Jedným zo záväzkov vyplývajúcich z pristúpenia k EU je, že vstupujúci štát po splnení všetkých podmienok zavedie namiesto svojej národnej meny spoločnú európsku menu euro. Maďarsko plánovalo euro zaviesť 1. januára 2010. Väčšina ekonomických štúdií ale predpokladá, že Maďarsko nebude v dohľadnej dobe schopné prijať euro.

Mince

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné mince majú nominálne hodnoty 5, 10, 20, 50, 100 a 200 forintov. Na líci je štátny znak alebo ukážka domácej flóry a fauny, na rube je číslovka nominálnej hodnoty.

Mince v nominálnej hodnote 1 a 2 forinty boli 1. marca 2008 stiahnuté z obehu kvôli nízkej reálnej hodnote.

Pamätné mince

[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätné mince sú od roku 1989 razené z bežných i drahých kovov. Vyskytli sa aj neobvyklé nominálne hodnoty, ako napríklad 75 forintov k 75. výročiu Maďarskej národnej banky, alebo 750 forintov k MS vo futbale. Niektoré pamätné mince majú neobvyklý tvar, ako napríklad štvorec (minca s hodnotou 500 forintov pripomínajúca šachový stroj Johanna Wolfganga Kempelena alebo Rubikovu kocku), obdĺžnik, ba existujú aj „polené“ pamätné mince. Každoročne sú vydávané aj klasické mince venované slávnym Maďarom. Od roku 1989 bolo vydaných viac než sto pamätných mincí.[1]

Bankovky

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti sú v obehu bankovky s hodnotami 500, 1.000, 2.000, 5.000, 10.000 a 20.000 forintov. Vzory bankoviek sa nezmenili od ich uvedenia 1. januára 1993. Medzi platné bankovky patria aj tri pamätné bankovky. špeciálne vydanie 2.000 forintovej bankovky z 20. augusta 2000, ktorá bola emitovaná pri príležitosti milénia[2], avšak bežne v obehu sa vyskytuje len zriedkavo.

Bankovka s hodnotou 200 forintov bola 16. novembra 2009 stiahnutá z obehu.[3]

Na všetkých bankovkách sú na lícnej strane portréty významných Maďarov, na rube je miesto, nejako späté s vyobrazenou osobnosťou.

Súčasné maďarské bankovky
Vyobrazenie Nominál Rozmery Farba Popis V obehu
Líc Rub od do
200 forintov 126 × 74 mm zelená Líc: Karol Róbert z Anjou - uhorský kráľ v rokoch 1308 - 1342
Rub: hrad v Diósgyőri 		1. máj 1998 15. november 2009
(v bankách a na poštách vymeniteľná do 15.11.2012,
v centrálnej banke vymeniteľná do 15.11.2029)
2001
500 forintov 154 × 70 mm oranžová a hnedá Líc: František II. Rákoci - sedmohradský veľmož a vodca protihabsburského povstania na začiatku 18. storočia
Rub: Rákociho zámok v meste Sárospatak 		1. december 1998
1. február 2001
15. apríl 2009
500 forintov oranžová a hnedá Pamätná bankovka v obehu
špeciálna emisia k 50. výročiu Maďarského povstania v roku 1956[4]
lícová strana s totožným motívom, na rube budova maďarského parlamentu v Budapešti 		20. október 2006
1.000 forintov modrá a žltá Líc: Matej Korvín - uhorský kráľ v rokoch 1458-1490
Rub: Herkulova fontána v renesančnom paláci vo Visegráde 		1. september 1998 31. august 2007
(v centrálnej banke vymeniteľná do 31.08.2027)
2002
10. apríl 2006
15. apríl 2009
1.000 forintov modrá a žltá Pamätná bankovka v obehu
špeciálna emisia k miléniu
Líc: Matej Korvín - uhorský kráľ v rokoch 1458-1490 a text „MILLENNIUM“
Rub: Herkulova fontána v renesančnom paláci vo Visegráde 		1. november 2000 31. august 2007
(v centrálnej banke vymeniteľná do 31.08.2027)
2.000 forintov hnedá Líc: Gabriel Betlen - vojenský veliteľ a vodca protihabsburského povstania počas tridsaťročnej vojny
Rub: Obraz: Viktor Madarász:„Gabriel Betlen medzi vedcami“ 		1. február 1998
2002
15. apríl 2009
(emisia 2008)
2.000 forintov hnedá Pamätná bankovka
špeciálna emisia k miléniu v roku 2000[2]
Líc: uhorská kráľovská (svätoštefanská) koruna
Rub: Obraz: Gyula Beczúr:„Krst Vajka“ (Vajk bolo meno kráľa Štefana I. pred pokrstením) 		20. august 2000
5.000 forintov fialová Líc: Štefan Sečéni (István Széchenyi) - maďarský politik, národný buditeľ, predstaviteľ maďarskej revolúcie v rokoch 1848-1849
Rub: Kaštieľ v Nagycenku 		1. apríl 1999
2005
15. apríl 2009
(emisia 2008)
10.000 forintov červená a tyrkysová Líc: Štefan I. - zjednotiteľ a zakladateľ Uhorského kráľovstva
Rub: Panoráma Ostrihomu 		1. júl 1997
1998
2001
8. september 2008
20.000 forintov šedá a oranžová Líc: Ferenc Deák - maďarský politik a štátnik v 19. storočí
Rub: Historická budova parlamentu v Pešti 		1. február 2001
(emisia 1999)
2004
15. apríl 2009
(emisia 2008)

Pamätné bankovky

[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarská národná banka (MNB) emitovala aj tri pamätné bankovky. Ide o:

  • 2.000 forintová bankovka emitovaná 20. augusta 2000 - vydaná pri príležitosti milénia[2], v obehu sa bežne nevyskytuje, napriek tomu ide o platnú bankovku. Má odlišný vizuál na rube aj líci, hlavným motívom je svätoštefanská koruna a krst prvého maďarského kráľa svätého Štefana I.;
  • 1.000 forintová bankovka emitovaná 1. novembra 2000 - vydaná pri príležitosti milénia. Vizuál bankovky je rovnaký, ako klasická bankovka, avšak na líci je doplnená o text „MILLENNIUM“. Bankovka bola bežne v obehu, jej platnosť však skončila 13. augusta 2007.
  • 500 forintová bankovka emitovaná 20. októbra 2006 - vydaná k 50. výročiu Maďarského povstania v roku 1956[4]. Lícová strana má vizuál rovnaký ako bežná bankovka, na rube je ale budova maďarského parlamentu v Budapešti. Bankovka je v obehu.

Ukážky neplatných forintových platidiel

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Bankovka 10 forintov (1949)
    Bankovka 10 forintov (1949)
  • Bankovka 100 forintov (1975)
    Bankovka 100 forintov (1975)
  • Bankovka 50 forintov (1986)
    Bankovka 50 forintov (1986)
  • Bankovka 1000 forintov (1992)
    Bankovka 1000 forintov (1992)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ HAVEL, Jan; ODEHNAL, Antonín. Peníze do kapsy. Praha : Albatros, 2004. ISBN 80-00-01408-4. Kapitola Maďarský forint, s. 341-343. (Čeština)
  2. ↑ a b c Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-06-23]. Dostupné online. Archivované 2013-05-31 z originálu.
  3. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-06-23]. Dostupné online. Archivované 2010-03-04 z originálu.
  4. ↑ a b Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-06-23]. Dostupné online. Archivované 2011-08-12 z originálu.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maďarský forint na českej Wikipédii.


Tento článok týkajúci sa ekonómie, ekonomiky alebo financií je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maďarský_forint&oldid=7650762“