Preskočiť na obsah

Mako rýchly

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mako rýchly

Mako rýchly, južná Kalifornia.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Isurus oxyrinchus
Rafinesque, 1810
Synonymá
žralok mako

Mapa rozšírenia (modrým).
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Mako rýchly[1] alebo žralok mako (Isurus oxyrinchus) je veľký druh žraloka, zástupca čeľade Lamnidae. Je považovaný za človeku nebezpečného.

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako prvý popísal tento druh žraloka Constantine Samuel Rafinesque v roku 1809 a pre jeho pomenovanie použil vedecké meno Isurus oxyrinchus (Isurus znamená „rovnakochvostý“ a Oxyrinchus „špicatý nos“). Názov Mako pochádza z maorijčiny[2] a znamená žralok, rovnako tak aj žraločí zub. Prvé písomné označenie tohto druhu ako žraloka mako použili Samuel Lee a Thomas Kendall vo svojom diele Grammar and vocabulary of the language of New Zealand (1820), kde stručne zmieňujú „Mako: Istý druh ryby“.[3] Richard Taylor vo svojom diele A leaf from the natural history of New Zealand (1848) podáva už presnejší popis: „Mako je žralok, ktorého zubov si Maoriovia veľmi cenia.“[4]

Anatómia a vzhľad

[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci obe pohlavia rastú približne rovnakým tempom, samice sú celkovo väčšie, robustnejšie a dožívajú sa vyššieho veku. Priemerná dĺžka žraloka mako je 1,82 - 3,2 m[5][6] a hmotnosť môže dosahovať medzi 60 až 400 kg.[7] Najväčší zaznamenaný samec vážil 454 kg a meral 4,02 m, najväčšia zaznamenaná samica merala 3,96 m a vážila 794 kg.[8] Žraloci mako majú elegantný tvar tela s dlhým kužeľovitým nosom a súčasne majú hydrodynamickejší tvar tela, ako akýkoľvek iný druh žraloka. Tvar tela v kombinácii s aeróbnou svalovou hmotou, typickou pre čeľaď žralokov Lamnidae, mu dovoľuje vyvinúť vysokú rýchlosť a pohyblivosť.

Chvostová plutva má tvar polmesiaca, druhá chrbtová plutva je výrazne menšia než prvá. U mladších žralokov sú vrcholy prsnej a prvej chrbtovej plutvy zaoblenejšie. Koža tohto druhu je veľmi drsná.

Charakteristické rysy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zuby sú viditeľné aj pri zavretej tlame.
  • Zuby sú dlhé a štíhle s hladkými hrbolčekmi.
  • Výrazné tieňovanie, na chrbte modré a na bruchu biele.
  • Mierne krátke prsné plutvy.[7][9]

Životné podmienky

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Ulovený žralok mako

Žralok mako obýva vody v miernom a tropickom pásme v moriach po celom svete. Jeho blízky príbuzný Isurus paucus vyhľadáva vody Golfského prúdu alebo teplejšie pobrežné vody. Ide o pelagické druhy, ktoré možno nájsť od hladiny až do hĺbky 150 metrov, obvykle ďaleko od pevniny, aj keď občas sa vyskytujú aj bližšie pri brehoch, okolo ostrovov alebo zátok.[10] Je to jeden zo štyroch známych endotermických druhov žralokov, ktorý sa málokedy vyskytuje v chladnejších vodách ako 16 °C.[11]

V západnom Atlantiku ho možno nájsť od pobrežia Argentíny cez Mexický záliv až k Browns Bank na úrovni Nového Škótska. Relatívne spoľahlivým znamením, že sa vo vodách vyskytujú žraloci mako, bývajú mečiare. Tie sú totiž často ich zdrojom potravy a taktiež preferujú podobné životné podmienky ako žralok mako.[12]

Žraloci mako cestujú v hľadaní potravy či partnera na dlhé vzdialenosti. V decembri 1998 bola označená samica tohto druhu na pobreží Kalifornie, chytená bola japonskou výskumnou loďou v centrálnom Pacifiku. Samica teda urazila cez 2 776 km. Ďalší zdokumentovaný prípad dokumentuje žraloka, ktorý zaplával 2 128 km za 37 dní, v priemere teda 58 km za deň.[13]

Potrava

[upraviť | upraviť zdroj]
Hlava žraloka mako

Hlavnou zložkou potravy sú hlavonožce, kostnaté ryby vrátane makrel, tuniakov, tuniak makrelovitý (Auxis rochei) a mečiarov. Živí sa ale aj inými žralokmi, delfínmi, morskými korytnačkami a morskými vtákmi. Na svoju korisť útočí vertikálne zospodu, pláva pod svojou korisťou, čo mu dáva vysokú pravdepodobnosť momentu prekvapenia. Úderom chvosta môže najprv svoju korisť omráčiť. Na Sicílii boli ulovené žraloky mako so zabodnutými mečiarovitými výbežkami mečiarov v hlavách a žiabrach. To naznačuje, že aj mečiar môže vážne zraniť a zabiť žraloka mako. V súvislosti s miestom a ročným obdobím (na sklonku jara a začiatku leta), ktoré zodpovedá cyklu trenie mečiarov, sa dá predpokladať, že žraloky mako lovia mečiarov v tomto období, kedy sú mečiare najviac zraniteľné.[10]

Tento druh žraloka spotrebuje 3 % svojej hmotnosti každý deň a trvá približne 1,5 - 2 dni, než strávi priemerne veľké jedlo. Pre porovnanie, neaktívne druhy (napr. Carcharhinus plumbeus) spotrebujú 0,6 % svojej hmotnosti za deň a trvá im 3 až 4 dni stráviť potravu.

Analýza obsahu žalúdka 399 samcov a samíc žralokov mako v rozpätí 67 až 328 cm veľkých naznačila, že žraloky chytení pri myse Hatteras pri Grand Banks preferujú ako potravu lufaru dravú. Ta predstavovala 77,5 % z objemu ich stravy. Priemerná kapacita žalúdka činila 10 % z celkovej hmotnosti žraloka.[14]

Žraloky dlhšie ako 3 metre majú vnútorné zuby značne širšie a plochšie ako menšie žraloky mako. To im umožňuje efektívne loviť delfíny, mečiare a ďalšie žraloky.[13] Amatérsky videozáznam, vytvorený vo vodách Pacifiku, ukazuje umierajúceho delfína štíhlonosého s takmer prekusnutým chvostom, okolo ktorého krúžil veľmi veľký jedinec žraloka mako.[15]

Rovnako ako ostatní zástupcovia čeľade Lamnidae majú žraloky mako výkonný krvný obeh. Ten udržuje teplotu ich tela o 4 - 7 °C vyššiu, ako je teplota okolitej vody. To im dáva výhodu oproti studenokrvnej koristi.[16]

Chovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

U týchto žralokov bola zaznamenaná rýchlosť 50 km/h so zrýchlením až na 74 km/h.[13] Môžu vyskočiť približne 9 metrov nad hladinu. Niektorí vedci sa domnievajú, že fyzicky je možné, aby žralok mako vyvinul rýchlosť až 100 km/h, čo by z neho robilo najrýchlejšieho morského tvora. Žraloky mako sú rybármi chytaný po celom svete. Existujú prípady, kedy sa žralok mako, zachytený na udici, vymrštil do rybárskeho člna.

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento druh žraloka je živorodý. Embrya sa v tele matky vyvíjajú 15 - 18 mesiacov. Mláďatá žraloka mako netrpia kanibalizmom na rozdiel napríklad od mláďat žraloka piesočného. Na konci zimy a skoro na jar sa rodí 4 - 18 mláďat dlhých približne 70 cm.

Existujú názory, že žraloky mako rastú omnoho rýchlejšie ako ostatné druhy. Napríklad žralok hnedý pohlavne dospieva v 12 až 14 rokoch, kedy dosiahne hmotnosť 40 - 45 kg. Samec žraloka mako naproti tomu potrebuje len 4 a pol až 5 rokov k tomu, aby pohlavne dospel. Za ten čas dorastie do váhy 136 kg a dĺžky 2 m, samice potom dosiahnú pohlavnej dospelosti v 7 rokoch, kedy vážia v priemere 227 kg a merajú 2,7 až 2,9 m. Niektorí biológovia majú však názor, že žraloky mako rastú veľmi pomaly.

Dĺžka života

[upraviť | upraviť zdroj]

V otázke maximálneho veku existuje stále určitá neistota, ale odhaduje sa, že sa žraloky mako dožívajú 12 až 24 rokov. Jedna štúdia Národného úradu pre oceán a atmosféru z roku 1997 hovorí o odchytení jedného konkrétneho žraloka, chyteného 12,8 roka potom, čo bol po prvýkrát označkovaný. Odchytenie tohto žraloka preukázalo, že žraloky mako sa dožívajú najmenej 13 rokov.[17]

Interakcia s ľudmi

[upraviť | upraviť zdroj]

Ohrozenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2010 zaradila organizácia Greenpeace žraloka mako na svoj červený zoznam morských živočíchov. Ido o zoznam morských živočíchov, ktorí sa bežne predávajú v supermarketoch po celom svete a panuje vysoké riziko, že pochádzajú z nekontrolovateľného rybolovu.[18]

Zajatie

[upraviť | upraviť zdroj]

Boli zaznamenané pokusy držať pelagické (migrujúce) druhy žralokov v zajatí. U žraloka mako bolo týchto pokusov najmenej, menej ako pokusov so žralokom dlhoplutvým, žralokom belasým a žralokom modrým. Súčasný rekord v čase, po ktorý sa podarilo udržať v zajatí exemplár žraloka mako, je z roku 2001. Vtedy v akváriu v New Jersey prežil chytený žralok mako iba päť dní. Obdobne ako v iných prípadoch sa jedinec síce po vypustení do akvária javil silný, ale postupne mal problémy so stenami akvária, odmietal kŕmenie, rýchle slabol a zomrel.[19]

Útoky na človeka

[upraviť | upraviť zdroj]

V databáze ISAF Floridského múzea je zaznamenaných 8 nevyprovokovaných útokov žralokov mako na človeka medzi rokmi 1580 až 2007, z toho dva fatálne. ISAF zaznamenáva tiež 20 útokov na lode.[20]

V populárnej kultúre

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ BURNIE, David. Praktická encyklopédia zvierat. Bratislava : Mladé letá, 2003. ISBN 8010002496.
  2. ↑ Maori language - a glossary of useful words from the language of the Maori New Zealand [online]. [Cit. 2010-07-06]. Dostupné online. (anglicky)
  3. ↑ Online Etymology Dictionary [online]. [Cit. 2010-07-06]. Dostupné online. (anglicky)
  4. ↑ Richard Taylor. A leaf from the natural history of New Zealand. [s.l.] : [s.n.], 1848. S. xiii.
  5. ↑ From the Shore to the Deep Blue Sea [online]. San Diego Natural History Museum, [cit. 2010-07-06]. Dostupné online. (anglicky)
  6. ↑ ADW: Isurus oxyrinchus: Information [online]. Animal Diversity Web, [cit. 2010-07-06]. Dostupné online. (anglicky)
  7. ↑ a b Florida Museum of Natural History [online]. [Cit. 2010-07-06]. Dostupné online. (anglicky)
  8. ↑ Summary of Large Shortfin Makos Isurus oxyrinchus [online]. Large Shorffin Makos, [cit. 2010-07-06]. Dostupné online. (anglicky)
  9. ↑ Australian Museum [online]. [Cit. 2010-07-06]. Dostupné online. Archivované 2009-02-11 z originálu. (anglicky)
  10. ↑ a b The Shark Gallery - Shortfin Mako Shark (Isurus oxyrinchus) [online]. The Shark Trust, [cit. 2010-07-06]. Dostupné online. Archivované 2011-07-14 z originálu. (anglicky)
  11. ↑ Shortfin Mako (Isurus oxyrinchus) [online]. Shark Foundation, [cit. 2010-07-06]. Dostupné online. (anglicky)
  12. ↑ Shortfin Mako [online]. The Canadian Shark Research Laboratory, 2008-10-02, [cit. 2010-07-06]. Dostupné online. (anglicky)
  13. ↑ a b c Open Ocean: the Blue DesertShortfin Mako [online]. ReefQuest Centre for Shark Research, [cit. 2010-07-06]. Dostupné online. (anglicky)
  14. ↑ Food, Feeding Habits, and Estimates of Daily Ration of the Shortfin Mako (Isurus oxyrinchus) in the Northwest Atlantic [online]. Canadian Journal of Fisheries and Aquatic Sciences, [cit. 2010-07-06]. Dostupné online. (anglicky)[nefunkčný odkaz]
  15. ↑ Shortfin Mako Shark (Isurus oxyrinchus) [online]. [Cit. 2010-07-06]. Dostupné online. Archivované 2009-02-02 z originálu. (anglicky)
  16. ↑ Shortfin Mako Shark [online]. Discovery Channel, [cit. 2010-07-06]. Dostupné online. (anglicky)
  17. ↑ 1997 OVERVIEW [online]. Národný úrad pre oceán a atmosféru, [cit. 2010-07-06]. Dostupné online. Archivované 2010-05-27 z originálu. (anglicky)
  18. ↑ Greenpeace International Seafood Red list [online]. Greenpeace, [cit. 2010-07-06]. Dostupné online. Archivované 2008-07-02 z originálu. (anglicky)
  19. ↑ Elasmobranch Research around Monterey Bay [online]. Research Affiliate, Moss Landing Marine Laboratories, [cit. 2010-07-06]. Dostupné online. (anglicky)
  20. ↑ ISAF Statistics on Attacking Species of Shark [online]. Florida Museum of Natural History, [cit. 2010-07-06]. Dostupné online. (anglicky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žralok mako na českej Wikipédii.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mako_rýchly&oldid=7927559“