Makrón

Makrón (starogr. Μάκρων) bol aténsky maliar červenofigúrových váz, činný približne v rokoch 490 – 475 pred Kr.^[1]^[2]

Makrón bol jedným z najvýznamnejších a najplodnejších (spolu s Dourisom, Onésimom a Brygovým maliarom) červenofigúrových maliarov čaší neskoroarchaického obdobia (530 – 480 pred Kr.). Jeho podpis (MAKRON EGRAFSEN – Makron to „nakreslil“) sa nachádza na bostonskom skyfose (Museum of Fine Arts 13.186) so zobrazením únosu Heleny trójskym princom Paridom (je jedinou zachovanou nádobou, na ktorej je úplný Makrónov podpis^[3]).^[4] Pripisuje sa mu viac ako šesťsto váz.^[1] Už sir John Beazley mu na základe maliarskeho štýlu pripísal okolo 350 váz. Tento veľký rozdiel nastal po pripočítaní veľkého množstva malých fragmentov pochádzajúcich najmä zo súkromných zbierok, ktoré sa objavili po Beazleyho smrti (takmer 180 diel pochádza z jedinej súkromnej zbierky).^[5]

Zdá sa, že pracoval výlučne s hrnčiarom Hierónom (namaľoval takmer všetky vázy, na ktorých sa nachádza podpis hrnčiara Hieróna), zdobil väčšinou kylikes a skyfoi.^[1] Beazley uviedol, že krása jeho kresby spočíva v zobrazovaní žien, a to hlavne ich šiat.^[6] Jeho vázy sú často maľované výjavmi z gréckych mýtov, prevažne so zameraním na Trójsky cyklus, zobrazuje tiež skupiny mužov, žien a mládeže v rôznych kombináciách dionýzovskej, symposiovej či atletickej tematiky.^[7]

Kylix z Cambridge (Harvard Art Museum 1972.41), dielo z jeho zrelého obdobia, zobrazuje dionýzovský výjav, je pomerne monumentálny ako veľkosťou, tak aj veľkoleposťou svojej dekoratívnej schémy. V interiéri (v tonde) je znázornené stretnutie satyra a mainády, zatiaľ čo v exteriéri je znázornený dobre choreograficky zvládnutý „milostný“ súboj medzi chtivými, ithyfalickými satyrmi a zdanlivo silnými mainádami, ktoré používajú thyrsoi na odrážanie ich útokov.^[7] Jedným z jeho najznámejším dielam patrí berlínsky kylix (Antikensammlung, Staatliche Museen zu Berlin F2290), podpísaný Hierónom ako hrnčiarom, zobrazujúci extatické uctievanie Dionýza (podobne ako niekoľko jeho ďalších diel predstavuje bakchické radovánky). Je tu zobrazený vzrušený chór opitých a energicky gestikulujúcich mainád, ktorých vlniace sa telá neskryjú ani pompézne záhyby chitónu či „kolpos“ (na chitóne si ženy často pretiahli prebytočnú látku cez opasok, čím vytvorili dekoratívny prvok nazývaný kolpos^[8]). Tieto postavy, v ktorých je všetko, život, pohyb a výraz, sa môžu porovnať s postavami Andokidovho maliara alebo dokonca s postavami Eufronia, je tu vidieť, ako sa pri zobrazovaní postáv za tých pár desaťročí podarilo oslobodiť sa od archaickej strnulosti.^[9]^[1]

Atický červenofigúrový kylix (typu B), zobrazuje hetairai s mládežou, hrnčiar Hierón sa podpísal na rúčku: HIERON EPOIESEN, Fitzwilliam Museum GR.12.1927, Cambridge
Atický červenofigúrový skyfos zobrazuje Triptolema a bohov, cca 490 pred Kr., British Museum 1873, 0820.375, Londýn
Červenofigúrový kylix (typu B), ithyfalický satyr a maináda s thyrsom, Museo Archaeologico Nazionale 3943, Florencia
Červenofigúrový kylix, scéna so symposia, Museum of Fine Arts 01.8022, Boston
Atický červenofigúrový kylix (typu B), výjavy z trójskeho cyklu (únos Heleny), Altes Museum (Antikensammlung) 2291, Berlín

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 48.
↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 565.
↑ Catherine B. Avery. The New Century Handbook of Greek Art and Architecture. New York : Appleton-Century-Crofts, 1972. ISBN 978-03-9066-942-1. S. 124.
↑ Rui Morais, Delfim Leão, Diana Rodríguez Pérez, Daniela Ferreira. Greek Art in Motion: Studies in honour of Sir John Boardman on the occasion of his 90th Birthday. Mainz/Rhein : Archaeopress Publishing Ltd, 2019. ISBN 978-17-8969-024-8. S. 160.
↑ John Oakley. Athenian Potters and Painters III. Oxford : Oxbow Books, 2014. ISBN 978-17-8297-664-6. S. 178.
↑ Donna Kurtz. The Eye of Greece: Studies in the Art of Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1982. ISBN 978-05-2123-726-0. S. 29.
↑ ^a ^b David Gordon Mitten, Donato Attanasio, Amy Katherine Jones. Teaching with Objects: The Curatorial Legacy of David Gordon Mitten. Cambridge : Harvard Art Museum, 2010. ISBN 978-18-9177-152-1. S. 110.
↑ Herbert Norris. Ancient European Costume and Fashion. New York : Courier Corporation, 2013. ISBN 978-04-8616-525-7. S. 33.
↑ Ernst Buschor. Greek vase-painting. New York : E.P. Dutton, 2022. ISBN 978-13-3056-222-2. S. 123.

Iné projekty

Umelecký portál

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Makrón

[:48-1] Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 48.

[:565-2] Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 565.

[:124-3] Catherine B. Avery. The New Century Handbook of Greek Art and Architecture. New York : Appleton-Century-Crofts, 1972. ISBN 978-03-9066-942-1. S. 124.

[:160-4] Rui Morais, Delfim Leão, Diana Rodríguez Pérez, Daniela Ferreira. Greek Art in Motion: Studies in honour of Sir John Boardman on the occasion of his 90th Birthday. Mainz/Rhein : Archaeopress Publishing Ltd, 2019. ISBN 978-17-8969-024-8. S. 160.

[:178-5] John Oakley. Athenian Potters and Painters III. Oxford : Oxbow Books, 2014. ISBN 978-17-8297-664-6. S. 178.

[:29-6] Donna Kurtz. The Eye of Greece: Studies in the Art of Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1982. ISBN 978-05-2123-726-0. S. 29.

[:110-7] David Gordon Mitten, Donato Attanasio, Amy Katherine Jones. Teaching with Objects: The Curatorial Legacy of David Gordon Mitten. Cambridge : Harvard Art Museum, 2010. ISBN 978-18-9177-152-1. S. 110.

[:33-8] Herbert Norris. Ancient European Costume and Fashion. New York : Courier Corporation, 2013. ISBN 978-04-8616-525-7. S. 33.

[:123-9] Ernst Buschor. Greek vase-painting. New York : E.P. Dutton, 2022. ISBN 978-13-3056-222-2. S. 123.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]