Margita Černáková

	Margita Černáková
	slovenská strihačka dokumentárnych, hraných a animovaných filmov
Narodenie	29. september 1935 (89 rokov); Bratislava, Česko-Slovensko
Manžel	Milan Černák
	Biografický portál

Margita Černáková (* 29. september 1935, Bratislava) je slovenská strihačka dokumentárnych, hraných a animovaných filmov. Je manželkou režiséra Milana Černáka.

Životopis

Margita Černáková vyštudovala v Bratislave strednú školu, ukončenú maturitou. Jej rodičia nepochádzali z robotníckej triedy, čo bolo podmienkou pre prihlášku na vysokú školu, a tak nemohla ísť ďalej študovať. Po ukončení štúdia, v roku 1951, nastúpila ako asistentka strihu k strihačovi Fredovi Voderkovi do Spravodajského filmu. Ako jednu z prvých skúseností spomína asistenciu na dokumente Vladimíra Bahnu Dúha nad Slovenskom (1952). V Spravodajskom filme pracovala do roku 1955 ako strihačka žurnálu. Čísla filmového žurnálu Týždeň vo filme, ktoré strihala v rokoch 1953 – 1955, vznikali pod režijnou taktovkou Ladislava Kudelku, Štefana Ondrkala, Richarda Raimana a Štefana Ortha. Od roku 1955 bola pracovníčkou populárno-vedeckého filmu, sídliaceho na Mostovej ulici v Bratislave. Bola sem preložená z kádrových dôvodov. Najskôr bola asistentkou strihača Alfréda Benčiča. Neskôr si ju vyberali jednotliví režiséri štúdia populárno-vedeckého filmu ako strihačku svojich filmov. Vďaka svojej práci na dokumentárnych filmoch ako Čas, ktorý žijeme (r. V. Kubenko, L. Kudelka, J. Pogran, O. Krivánek, I. Húšťava, 1968), alebo Čierne dni (r. L. Kudelka, 1968) sa stala po roku 1969 nežiaducou osobou a bola menej oslovovaná režisérmi k spolupráci. V sedemdesiatych rokoch pôsobila v Krátkom filme na Kolibe a tam zotrvala až do roku 1991, kedy odišla do dôchodku. Pracovala pravidelne pre viacero slovenských režisérov ako Otto Haas, Martin Slivka, Vojtech Andreánsky, Ladislav Kudelka, Mikuláš Ricotti st., Tibor Rakovský, Pavel Čalovka, František Jurišič, Dušan Trančík, Eva Štefankovičová, alebo Ľudovít Filan.

Charakteristika tvorby a spôsob práce

Margita Černáková považuje za svoje strihačské vzory Freda Voderku, Gitu Krivošíkovú, alebo Štefana Fúziu. Počas svojej kariéry pracovala so strihacími stolmi ako Zeist, Klang, alebo Meopta. Nikdy, okrem úplných začiatkov ako asistentka strihu, sa nezúčastňovala nakrúcania. Strih dokumentárnych, inštruktážnych a náučných filmov bol prevažne tradičný, mechanický. Často sa však snažila film ozvláštniť. Rozmýšľala nad adekvátnosťou využitia hudby. Napríklad pri dokumente s traktorom urobila šlapačky a neozvučila ho, ale iba oruchovala. Tento spôsob bol pre krátky film netradičný a pôsobil autentickejšie. Preferovala akciu snímanú viacerými kamerami, mala radšej k dispozícii viacero materiálu. Za zaujímavú prácu považuje strihanie dokumentu Majstrovstvá sveta (r. Milan Černák, 1970) o skokoch na lyžiach, pretože pri nej bola akcia rozzáberovaná, bolo z čoho vyberať a mohla tak tvorivo strihať. Pri scéne autonehody z filmu Evy Štefankovičovej Nemožná (1987) mala k dispozícii iba tri zábery. Po dohode s režisérkou sa rozhodli natočiť scénu ešte raz s viacerými kamerami, aby mala viacero možností pri strihu. Mala rada diskusie s režisérmi, ktoré prerastali často v hádky. Niektorí režiséri, ako Martin Slivka, boli prítomní pri strihu, niektorí, ako Mikuláš Ricotti, sa prišli pozrieť na výsledok až po týždni. Černákovej oba spôsoby vyhovovali. Dokumentárny film považovala v otázke strihu za flexibilnejší, ako hraný. Animované filmy nepovažuje pre prácu strihača za optimálne. Ten totiž musí rátať s okienkami, ktoré treba vystrihnúť. Strihač pri animovanom filme sa musí venovať celej postprodukcii, ako zvuk, ruchy, hudba a mixáž. Za vyčerpávajúcu a časovo náročnú považovala prácu na seriáloch.

Výber z tvorby: strih

Hrané filmy

Príbeh z horárne (r. Kazimír Barlík, 1957)
Domček a nerozum (r. Kazimír Barlík, 1961, krátkometrážny)
Sám vojak v poli (r. Otto Haas, 1964, TV film)
Verejný žalobca (r. E. Stredňanský, 1965)
Canarisova krvavá hviezda (r. Otto Haas, 1966)
Mister Scrooge (r. Tibor Rakovský, 1967, TV film)
Dar (r. Eugen Šimko, 1967, krátkometrážny)
Maroško (r. Jozef Medveď, 1968, TV film)
Pštrosí večierok (r. Július Pántik, 1969, TV film)
Generácia (r. Vladimír Bahna, 1969, 3-dielny TV film)
Don Quijote zvádza boj (r. Tibor Rakovský, 1970, TV film)
Letušky (r. Ján Zeman, 1973, krátkometrážny film)
Poškolák (r. Jaroslav Pogran, 1975, TV film)
Amulet (Dušan Trančík, 1975, krátkometrážny film)
Monológy Tomáša N. (r. Peter Hledík, 1981)
Slané cukríky (r. Eva Štefankovičová, 1985)
Nemožná (r. Eva Štefankovičová, 1987)
Kúpeľňový hráč (r. Eva Štefankovičová, 1988)

Animované filmy

Robinson (r. Vlastimil Herold, 1956)
Trénovaná myška (r. Vlastimil Herold, 1971)
Syr pre myšku (r. Vlastimil Herold, 1973)
Varila myšička kašičku (r. Vlastimil Herold, 1974)
Rozprávky z hliny, 1. časť Ako slniečku trhali zuby (r. František Jurišič, 1975, seriál)
Bábovka (r. Vlastimil Herold, 1978)
Rozprávky z hliny, 4. časť Pecúšik (r. František Jurišič, 1980, seriál)
Bol raz jeden tato (r. František Jurišič, 1980 – 1984, seriál)

Dokumentárne filmy

Výtvarné umenie ľudu (r. Ladislav Kudelka, 1953)
Fraňo Kráľ (r. Peter Solan, 1954)
Hospodárenie na svahovitých pôdach (r. Vojtech Andreánsky, 1957)
Jachtári (r. Milan Černák, 1963)
Vrhačské disciplíny (r. Pavel Čalovka, 1966)
Skoky do diaľky a trojskok (r. Pavel Čalovka, 1968)
Čas, ktorý žijeme (r. V. Kubenko, L. Kudelka, J. Pogran, O. Krivánek, I. Húšťava, 1968)
Čierne dni (r. Ladislav Kudelka, 1968)
Kandidáti (r. Štefan Kamenický, 1971)
O mládeži´72 (r. Eugen Šinko, 1972)
V zdravom tele zdravý duch (r. Jaroslav Pogran, 1973)
Neboli to len sľuby (r. Štefan Kamenický, 1974)
Miliardy kvapiek života (r. Milan Černák, 1975)
Detský rok- jar, leto, jeseň, zima (r. Jozef Medveď, 1975 – 1976)
Bubeník červeného kríža (r. Juraj Jakubisko, 1977)
Termovízia v stavebníctve (r. Milan Černák, 1980)
Neobyčajná rozprávka (r. Eva Štefankovičová, 1982)
Práčky (r. Milan Černák, 1983)
Nepriateľ hluk (r. Vojtech Andreánsky, 1983)
Ľudové tradície a dnešok (r. Martin Slivka, 1983)
Pitná voda (r. Vojtech Andreánsky, 1984)
Mosty (r. Toni Bruk, Ladislav Volko, 1986)
Peter Dvorský (r. Milan Černák, 1987)
S tebou sme všetci básnici (r. Ľubomír Štecko, 1989)
Vedľajšie zamestnanie: matka (r. Eva Štefankovičová, 1990)
Elégia (r. Eugen Šinko, 1990)
Všetci spolu... (r. Eva Štefankovičová, 1991)

Referencie

Externé odkazy a zdroje