Preskočiť na obsah

Alfréd Benčič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alfréd Benčič
slovenský filmový strihač
Narodenie6. október 1930
Bratislava, Slovensko
Úmrtie13. január 1997 (66 rokov)
Bratislava, Slovensko

Alfréd Benčič (* 6. október 1930, Bratislava – † 13. január 1997, Bratislava) bol významný strihač slovenskej kinematografie.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Alfréd Benčič bol od roku 1954 dlhoročným zamestnancom Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe v Bratislave, kde sa podieľal na vzniku mnohých hodnotných filmov ako i vývine filmovej kultúry na Slovensku. Strihal hrané, aj dokumentárne filmy. Prvým dokumentárnym filmom v jeho filmografii strihača bol film Cesta večných spomienok (1957, r. Pavol Gejdoš). Prvým hraným celovečerným filmom, na ktorom sa podieľal ako strihač, bol slovensko-maďarský koprodukčný film Dáždnik svätého Petra (1959, r. Frygies Bán, Vladislav Pavlovič). Alfréd Benčič spolupracoval celkovo na vyše 70 celovečerných filmoch. Nakrúcal aj množstvo krátkych (prvým krátkym filmom bol Oprava traktorov uzlovou metódou z roku 1953), televíznych, hudobných a animovaných filmov, celkovo ich nakrútil vyše 260. Posledným filmom v strihačskej filmografii Alfréda Benčiča bol film Dušana Hanáka Súkromné životy (1990). Alfréd Benčič zomrel 13. januára 1997 vo veku 66 rokov.

Charakteristika tvorby

[upraviť | upraviť zdroj]

Alfréd Benčič tvrdil, že len malá časť nakrúteného materiálu sa skutočne dostane do filmu. Vytvoriť napríklad z tridsiatich záberov montáž, ktorá má svoju kompozíciu, svoj zmysel, na to treba mať slušnú dávku citu. Citu, v ktorom vidí predovšetkým výtvarné videnie a hudobný sluch. Pretože aj strih má svoj nevyhnutný rytmus. Zvlášť potom pri hudobných filmoch. Tri hodiny sa pracuje na pár metrov filmu, v noci príde na um čosi úplne iné a to predchádzajúce ide do koša. V tom je to tvorivé. Hraný film, 8-10 plechových krabíc filmového pásu, sa strihá zhruba 2-3 mesiace. Benčič začínal už vtedy, keď sa vykopírujú prvé materiály filmu. Nikdy sa mu nestalo, aby mu ktosi povedal: len pokojne strihajte, máte veľa času, urobte pekný film. Skoro vždy sa treba ponáhľať. Pre Benčiča nebolo nič horšie, ako strihať naraz viac filmov. Spolupráca s režisérom bola pre Benčiča nesmierne dôležitá. Musel mať jasnú predstavu o tom, čo chce povedať. Po hrubom strihu, ktorý si robil sám, maximálne spolupracoval práve s ním. Začínali zásadné diskusie. Presedeli v strižni celé hodiny, vzájomne sa ovplyvňovali. A neustále sa presviedčali, že práve v súvislosti so strihom jednoznačne platí: šesť krát rozmýšľaj a pol krát strihaj. Pretože sa stáva, že práve tú časť filmu, ktorú sa režisér v jednej chvíli rozhodne jednoznačne vyhodiť, neskôr zase nutne potrebuje. Benčič mal ale takých najradšej, čo chodili druhé ráno s fantastickými nápadmi. Dušana Trančíka, Juraja Jakubiska, Petra Hledíka. Vtedy najviac pociťoval, že tvorí.[1]

Tvorivé spolupráce

[upraviť | upraviť zdroj]

Alfréd Benčič počas svojej kariéry spolupracoval s mnohými režisérmi, s niektorými však spolupracoval na viacerých projektoch a stal sa ich dvorným strihačom. Na dvoch filmoch spolupracoval Alfréd Benčič s režisérmi Dimitrijom Plichtom (Našiel som si kamaráta, 1960, Stroskotáme zajtra, 1968), Miroslavom Horňákom (Ohnivé križovatky, 1974, Bludička, 1977), Otakarom Krivánkom (Otec ma zderie tak či tak, 1980, Predčasné leto, 1982) a Elom Havettom (Slávnosť v botanickej záhrade, 1969, Ľalie poľné, 1972). V jeho prípade sa však jednalo o jeho jediné dva celovečerné filmy, takže Benčiča môžeme považovať za jeho dvorného strihača.

Pre režiséra Dušana Hanáka zostrihal Alfréd Benčič 6 filmov: 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980), Tichá radosť (1985) a Súkromné životy (1990).

Pre režiséra Vladislava Pavloviča zostrihal Alfréd Benčič 3 filmy: Dáždnik svätého Petra (1958), Kryštál z Istanbulu (1966) a Trofej neznámeho strelca (1974).

Pre režiséra Jozefa Režuchu zostrihal Alfréd Benčič 7 filmov: Tie malé výlety (1972), Deň slnovratu (1973), Život na úteku (1975), Do posledného dychu (1976), Pozor, ide Jozefína... (1976) a Prerušená hra (1979).

Pre režiséra Ľudovíta Filana zostrihal Alfréd Benčič 3 filmy: Letokruhy (1972), V každom počasí (1974) a Rosnička (1979).

Pre režiséra Dušana Trančíka zostrihal Alfréd Benčič 4 filmy: Víťaz (1978), Štvrtý rozmer (1983), Iná láska (1985) a Víkend za milión (1987).

Pre režiséra Miloslava Luthera zostrihal Alfréd Benčič 5 filmov: Kráľ Drozdia brada (1984), Zabudnite na Mozarta (1985), Mahuliena, zlatá panna (1986), Štek (1988) a Chodník cez Dunaj (1989).

Filmografia – strih

[upraviť | upraviť zdroj]

Strih – celovečerné filmy hrané a dokumentárne

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Eňa Kubrická: Tri, alebo desať krát, In: Kamarát, 1983, č.9
  • Dokumentačná zložka SFÚ Alfréda Benčiča
  • ŠVR: Prestrihnutý život, In: Večerník, 17.1.1997, r.42
  • Rozlúčka, In: Sme, 21.1.1997, r.5
  • Eňa Kubrická: Tri, alebo desať krát, In: Kamarát, 1983, č.9
  • Alfréd Benčič, In: csfd.cz